UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 18. marca 2005 (*)
„Konanie – Určenie výšky trov konania“
Vo veci T‑243/01 DEP,
Sony Computer Entertainment Europe Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: P. De Baere, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Wainwright, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania, ktoré sa majú nahradiť na základe rozsudku Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Sony Computer Entertainment Europe/Komisia (T‑243/01, Zb. s. II‑4189),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona,
tajomník: H. Jung,
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav a konanie
1 Súd prvého stupňa rozsudkom z 30. septembra 2003, Sony Computer Entertainment Europe/Komisia (T‑243/01, Zb. s. II‑4189, ďalej len „rozsudok v konaní vo veci samej“) zrušil nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2001 z 10. júla 2001 o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. ES L 189, s. 5; Mim. vyd. 02/012, s. 42; oprava uverejnená v Ú. v. ES L 191, 2001, s. 49), pretože zaradilo konzolu, ktorej opis je uvedený v stĺpci 1 tabuľky pripojenej v prílohe uvedeného nariadenia, pod kód KN 9504 10 00 a sprievodný CD-ROM pod kód KN 8524 39 90, a uložil Komisii nahradiť trovy konania.
2 Žalobca listom z 10. marca 2004 informoval žalovanú, že celková výška trov konania, ktoré sa nahrádzajú, vrátane odmeny advokáta a iných výdavkov, predstavuje 157 862,50 eur.
3 Žalovaná listom z 24. marca 2004 oznámila žalobcovi, že táto suma je výrazne vyššia, ako by bolo možné považovať za odôvodnené. Žalovaná navrhla zaplatenie sumy 51 000 eur (50 000 eur na odmeny a 1 000 eur na výdavky).
4 Žalobca listom z 30. marca 2004 odpovedal žalovanej, že navrhnutá výška je neprijateľná.
5 Žalovaná odpovedala listom zo 16. apríla 2004 s tým, že trvá na svojom stanovisku vyjadrenom v liste z 24. marca 2004.
6 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. mája 2004 žalobca podal návrh na určenie výšky trov konania podľa článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
Návrhy účastníkov konania
7 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa určil výšku trov konania, ktorú mu je Komisia povinná nahradiť, na 157 862,50 eur.
8 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa určil výšku trov konania, ktoré sa nahrádzajú, na 51 000 eur.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
9 Žalobca vo svojom liste z 10. marca 2004, na ktorý sa odvoláva vo svojom návrhu na určenie výšky trov konania, uviedla nasledujúci rozpis trov:
– na odmeny advokátov výdavky zodpovedajúce 600,5 hodinám práce, z čoho 276,5 hodín pripadá na advokátov s hodinovou sadzbou 325 eur, 312 hodín na advokátov s hodinovou sadzbou 200 eur a 12 hodín na advokátov s hodinovou sadzbou 175 eur,
– na cestovné výdavky 650 eur,
– na výdavky na ubytovanie (štyroch osôb) 600 eur,
– na výdavky za externé predvedenie (materiál a zabezpečenie) 1 500 eur,
– za fotokopírovanie a posielanie expresných poštových zásielok 750 eur.
10 Žalobca zdôrazňuje dôležitosť veci z hľadiska práva Spoločenstva. Súd prvého stupňa v rozsudku v konaní vo veci samej pripustil prvýkrát prípustnosť žaloby o neplatnosť nariadenia o colnom zaradení. Rozsudok tak určil podmienky, za ktorých môžu byť podobné nariadenia napadnuté jednotlivcami, a vytvoril judikát do budúcnosti. Okrem toho tento rozsudok pomohol lepšie pochopiť všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry (KN) zavedenej nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) a najmä všeobecné pravidlo č. 3b). Žalobca okrem toho zdôrazňuje, že Súd prvého stupňa taktiež po prvýkrát poskytol výklad poznámky 1 p) k triede XVI kapitolám 84 a 85 KN.
11 Podľa žalobcu konanie vo veci samej poukázalo na ťažkosti, ktoré vyplývajú zo zložitého a obmedzeného charakteru judikatúry týkajúcej sa aktívnej legitimácie jednotlivcov pre namietanie platnosti určitého nariadenia. Okrem toho táto vec bola navyše obtiažnejšia z dôvodu neexistencie alebo obmedzenej povahy judikatúry týkajúcej sa výkladu predmetných kódov KN, ako aj všeobecných pravidiel výkladu KN. Nakoniec otázky, ktoré Súd prvého stupňa položil žalobcovi o právach duševného vlastníctva, boli totiž zložité a vyžadovali si doplňujúcu analýzu o vyčerpaní práv z medzinárodných ochranných známok.
12 Žalobca sa takisto domnieva, že rozsah práce v súvislosti s konaním vo veci samej odôvodňuje uplatňované výdavky. Po prvé, so zreteľom na predchádzajúcu judikatúru potvrdzujúcu nemožnosť napadnúť nariadenie o colnom zaradení, bolo nevyhnutné preukázať rozdiely medzi danou vecou a predchádzajúcimi vecami, v ktorých žaloby o neplatnosť proti nariadeniam o colnom zaradení podávané jednotlivcami boli prehlásené za neprípustné. Po druhé, keďže judikatúra týkajúca sa predmetných kódov KN a všeobecného pravidla č. 3 b) KN nebola početná, bolo opodstatnené podať ich výklad a skúmať históriu a vývoj predmetných kódov KN. Žalobca navyše tvrdí, že musel preukázať podobnosť s judikatúrou iných súdov, odvolávajúc sa na výklad kódu KN 9504, ku ktorému dospel výbor pre harmonizovaný systém Svetovej colnej organizácie (SCO). Po tretie, žalobca tvrdí, že otázky, ktoré mu položil Súd prvého stupňa o rešpektovaní loga konzoly PlayStation®2 a jeho ochrany právami duševného vlastníctva, si vyžiadali dodatočné skúmanie.
13 Čo sa týka ostatných výdavkov vzniknutých v tejto veci, žalobca uvádza, že vyplynuli najmä z potreby najať odborníka na účely predvedenia konzoly PlayStation®2 počas pojednávania.
14 Žalobca napokon uvádza, že konanie vo veci samej predstavovalo veľmi veľký finančný záujem. Prijatie napadnutého nariadenia malo podľa neho za následok neplatnosť záväzných informácií o nomenklatúrnom zaradení tovaru, ktoré boli vydané vnútroštátnymi colnými orgánmi v prospech žalobcu. Finančný dosah tohto opatrenia pre žalobcu možno podľa neho odhadovať na viac ako 50 miliónov eur.
15 Žalovaná na úvod zdôrazňuje, že žalobca zveličuje dôležitosť konania vo veci samej, pretože rozsudok v konaní vo veci samej spôsobuje účinky len v tejto veci a nemá všeobecný význam. Súd prvého stupňa totiž zamietol prvé tvrdenie žalobcu týkajúce sa nemožnosti zaradenia automatického prístroja na spracovanie informácií, akým je konzola PlayStation®2, pod colnú položku 9504. Určil iba, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že na základe všeobecného pravidla 3 b) stanovila zaradenie konzol, akou je konzola PlayStation®2, vzhľadom na funkciu podľa jej základnej charakteristiky.
16 Pokiaľ ide o obtiažnosť veci, žalovaná uvádza, že aj keď vo veci vyplynuli niektoré zaujímavé otázky týkajúce sa procesnej spôsobilosti právnickej osoby súkromného práva namietať platnosť nariadenia, ako aj výklad KN, tieto otázky výkladu sa svojou povahou nelíšia od otázok vznesených v iných veciach podaných na Súde prvého stupňa.
17 Žalovaná sa domnieva, že rozsah práce, ktorý si vec vyžiadala, neodôvodňuje úhradu odmien zodpovedajúcich 600 hodinám práce advokáta. Odhad vo výške 200 hodín je reálnejší.
18 Žalovaná uvádza, že nie je schopná sa vyjadriť k odhadu žalobcu týkajúcemu sa jeho finančného záujmu na výsledku prejednávanej veci.
19 Žalovaná napokon spochybňuje výšku výdavkov, ktoré vznikli žalobcovi. Domnieva sa, že táto výška je prehnaná, a to najmä preto, že sa Súd prvého stupňa rozhodol „zatiaľ“ nevyhovieť návrhu žalobcu na technické predvedenie konzoly PlayStation®2 na pojednávaní. Žiadne takéto predvedenie sa napokon neuskutočnilo.
20 Žalovaná na základe toho dospela k záveru, že úhrada 50 000 eur na odmeny advokátov a 1 000 eur na výdavky je v každom ohľade primeraná.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
Všeobecné úvahy
21 Podľa článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku sa za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, považujú „nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú na trovy vynaložené na účely konania na Súde prvého stupňa a ktoré boli na tento účel nevyhnutné (uznesenia Súdu prvého stupňa z 24. januára 2002, Groupe Origny/Komisia, T‑38/95 DEP, Zb. s. II‑217, bod 28, a zo 6. marca 2003, Nan Ya Plastics/Rada, T‑226/00 DEP a T‑227/00 DEP, Zb. s. II‑685, bod 33).
22 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že so zreteľom na nedostatok ustanovení Spoločenstva o tarifných odmenách Súd prvého stupňa musí voľne posúdiť predmetné údaje s prihliadnutím na predmet a povahu konania, jeho význam z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj náročnosť veci, rozsah práce, ktorý sporové konanie mohlo spôsobiť konajúcim splnomocneným zástupcom alebo poradcom, a na hospodárske záujmy, ktoré spor pre účastníkov konania predstavoval (uznesenia Súdu prvého stupňa z 8. marca 1995, Air France/Komisia, T‑2/93 DEP, Zb. s. II‑533, bod 16; z 19. septembra 2001, UK Coal/Komisia, T‑64/99 DEP, Zb. s. II‑2547, bod 27, a zo 7. decembra 2004, Lagardère a Canal+/Komisia, T‑251/00 DEP, Zb. s. II‑4217, bod 23). V tejto súvislosti možnosť súdu Spoločenstva posúdiť hodnotu vynaloženej práce závisí od presnosti poskytnutých informácií (uznesenia Súdu prvého stupňa z 8. novembra 1996, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, T‑120/89 DEP, Zb. s. II‑1547, bod 31, a z 15. marca 2000, Enso‑Gutzeit/Komisia, T‑337/94 DEP, Zb. s. II‑479, bod 16).
23 Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že súd Spoločenstva nie je oprávnený určiť výšku dlžných odmien, ktoré účastníci konania majú zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale určiť výšku, po ktorú tieto odmeny môžu byť nahradené zo strany účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nie je povinný vziať do úvahy vnútroštátny právny predpis o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa) a ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tejto súvislosti medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami (uznesenia Stahlwerke Peine‑Salzgitter/Komisia, už citované v bode 22 vyššie, bod 27, a UK Coal/Komisia, už citované v bode 22 vyššie, bod 26).
Použitie na daný prípad
24 V závislosti na týchto kritériách treba posúdiť výšku trov konania, ktoré sa nahrádzajú v danom prípade.
25 Po prvé, pokiaľ ide o predmet a povahu konania a jeho význam z hľadiska práva Spoločenstva, treba uviesť, že Súd prvého stupňa v rozsudku v konaní vo veci samej pripustil po prvýkrát prípustnosť žaloby o neplatnosť podľa článku 230 štvrtého odseku ES proti nariadeniu o colnom zaradení. Rozsudok tak po prvýkrát uvádza všeobecné podmienky, za ktorých jednotlivci môžu namietať nariadenia Komisie týkajúce sa zaradenia tovaru do KN. V tejto súvislosti treba takisto vziať do úvahy skutočnosť, že prípustnosť v danom prípade spočívala vo veľmi osobitných okolnostiach preukázaných na základe súboru skutočností a údajov rôznej povahy predložených žalobcom.
26 Z rozsudku okrem toho vyplýva, že v rámci rozhodovania v konaní vo veci samej musel Súd prvého stupňa po prvýkrát skúmať otázku zaradenia „hracej konzoly“ do KN, čo viedlo k vyriešeniu značne komplexných výkladových problémov všeobecného významu, zvlášť pokiaľ ide o výklad určitých všeobecných pravidiel, položiek a podpoložiek, ako aj poznámok v kapitolách a častiach KN.
27 Po druhé, pokiaľ ide o rozsah práce, ktorý sporové konanie mohlo spôsobiť advokátom, treba najprv uznať, že v danom prípade si otázka prípustnosti žaloby vyžiadala prácu navyše. Žalobca na preukázanie toho, že bol priamo a osobne dotknutý napadnutým nariadením, musel veľmi podrobne preukázať osobitný charakter svojej situácie za pomoci celého radu rôznych a prepracovaných tvrdení. V tejto súvislosti boli navyše zo strany žalobcu nevyhnutné ďalšie skúmania najmä preto, aby mu umožnili odpovedať na otázky Súdu prvého stupňa o základných rozdieloch medzi konzolou PlayStation®2 a ostatnými hracími konzolami.
28 Otázka prípustnosti si tak v zásade vyžiadala neobvyklý rozsah práce advokátov. Naproti tomu pokiaľ ide konkrétne o predloženie informácií požadovaných v súvislosti s právami duševného vlastníctva, treba uviesť, že žalobca je súčasťou rovnakej skupiny podnikov ako výrobca a majiteľ práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa k predmetnému výrobku. Poskytnutie týchto informácií tak odôvodňuje len obmedzenú prácu advokátov žalobcu.
29 Pokiaľ ide o podstatu veci, treba pripomenúť, že veľmi veľká časť tvrdení predložených žalobcom bola prehlásená za nedôvodnú.
30 Po tretie, pokiaľ ide o hospodársky význam sporu pre žalobcu, Súd prvého stupňa nemôže overiť výšku uvádzanú žalobcom z dôvodu nedostatku presných poznatkov v tomto ohľade. Treba však uviesť, že konzola PlayStation®2 je výrobkom, ktorý sa v Spoločenstve predáva vo veľkom množstve.
31 Žalobca takisto nepredložil Súdu prvého stupňa upresnenie, pokiaľ ide o rozpis pracovných hodín dotknutých advokátov podľa rozličných prác uskutočnených v rámci konania na Súde prvého stupňa. V prvej tabuľke pripojenej k prípisu žalobcu z 10. marca 2004 a opakovane uvedenej v prílohe A.1 návrhu (s. 16 a 17) sa totiž uvádza u každého z konajúcich advokátov len výpis rôznych činností s údajom o celkovom počte hodín práce údajne vykonanej advokátom. Návrh neobsahuje podrobný rozpis tohto celkového počtu, pokiaľ ide o počet hodín pripadajúci na každú z týchto rôznych činností vykonanej advokátom, ktorý by umožnil Súdu prvého stupňa overiť primeranosť tohto výpočtu. V každom prípade činnosti advokáta spojené s prípravou prípadného predvedenia konzoly PlayStation®2 nemožno vziať do úvahy ako nevyhnutné pre vyriešenie sporu (pozri v tejto súvislosti bod 33 nižšie).
32 Za týchto okolností a so zreteľom na to, čo bolo uvedené, sa zdá byť primerané určiť počet hodín zodpovedajúci trovám konania, ktoré sa nahrádzajú, na 250 hodín.
33 Pokiaľ ide o iné výdavky, o ktorých žalobca tvrdí, že súvisia so sporom, tie si uplatňuje vo výške 1 500 eur z titulu výdavkov vynaložených na účel predvedenia funkcií konzoly PlayStation®2 na verejnosti. Treba predovšetkým uviesť, že práve žalobca bez toho, aby bol k tomu vyzvaný Súdom prvého stupňa, mu navrhol, že uskutoční takéto predvedenie počas pojednávania. Tajomník Súdu prvého stupňa informoval žalobcu listom z 3. februára 2003 o rozhodnutí komory „zatiaľ“ odmietnuť návrh žalobcu, naznačil však, že takéto predvedenie by prípadne mohlo byť povolené v prípade potreby počas pojednávania. V skutočnosti sa žiadne predvedenie neukázalo byť nevyhnutným. Ani sa teda neuskutočnilo. Za týchto okolností predpokladané výdavky vzniknuté v súvislosti s uvedeným predvedením nemôžu byť považované za výdavky nevyhnutne vynaložené na účely konania.
34 Tak ako je tomu v prípade iných trov konania, výdavky na fotokopírovanie, poštovné, ako aj na cestovné a pobyt štyroch osôb v súvislosti s konaním vo veci samej na Súde prvého stupňa sa považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, ak boli nevyhnutné. No z dôvodu neupresnenia, pokiaľ ide o určenie a rozpis cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt vo výške 1 250 eur a výdavkov za fotokopírovanie vo výške 750 eur, treba určiť trovy konania, ktoré sa nahrádzajú z tohto titulu na výšku 1 000 eur.
35 So zreteľom na súhrn uvedených úvah stanovenie výšky súhrnu trov konania, ktoré sa nahrádzajú žalobcovi v konaní vo veci samej, na 66 175 eur zodpovedá spravodlivému posúdeniu.
36 Keďže táto čiastka zohľadňuje všetky okolnosti veci k tomuto dňu, nie je opodstatnené oddelene rozhodnúť o výdavkoch vynaložených účastníkmi konania na účely tohto konania o určení výšky trov konania (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. januára 2002, Starway/Rada, T‑80/97 DEP, Zb. s. II‑1, bod 39).
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
nariadil:
Celková výška trov konania, ktoré má Komisia nahradiť žalobcovi, sa určuje na 66 175 eur.
V Luxemburgu 18. marca 2005