Spojené veci C‑175/08, C‑176/08, C‑178/08 a C‑179/08

Aydin Salahadin Abdulla a i.

proti

Spolkovej republike Nemecko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesverwaltungsgericht)

„Smernica 2004/83/ES – Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Predpoklady na uznanie za ‚utečenca‘ – Článok 2 písm. c) – Zánik postavenia utečenca – Článok 11 – Zmena okolností – Článok 11 ods. 1 písm. e) – Utečenec – Neopodstatnená obava z prenasledovania – Posúdenie – Článok 11 ods. 2 – Odňatie postavenia utečenca – Dôkaz – Článok 14 ods. 2“

Abstrakt rozsudku

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice

(Články 68 ES a 234 ES)

2.        Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zánik postavenia utečenca

[Smernica Rady 2004/83, článok 2 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 11 ods. 1 písm. e)]

3.        Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zánik postavenia utečenca

[Smernica Rady 2004/83, článok 2 písm. e), článok 4 a článok 11 ods. 1 písm. e)]

4.        Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zánik postavenia utečenca

[Smernica Rady 2004/83, článok 2 písm. c) a článok 11 ods. 1 písm. e)]

5.        Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zánik postavenia utečenca

[Smernica Rady 2004/83, článok 4 ods. 4 a článok 11 ods. 1 písm. e)]

1.        Ani z ustanovení článkov 68 ES a 234 ES, ani z predmetu konania zavedeného druhým uvedeným článkom nevyplýva, že by autori Zmluvy mali v úmysle vylúčiť z právomoci Súdneho dvora návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa určitej smernice v osobitnom prípade, keď vnútroštátne právo členského štátu odkazuje na obsah jej ustanovení na účely určenia ustanovení použiteľných na čisto vnútornú situáciu v tomto štáte. V takom prípade totiž existuje nepochybný záujem Spoločenstva na tom, aby sa ustanovenia prevzaté z práva Spoločenstva vykladali jednotne bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa majú aplikovať, aby sa do budúcna predišlo výkladovým odchýlkam.

(pozri bod 48)

2.        Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že

– postavenie utečenca zaniká, ak v dotknutej tretej krajine nastala významná zmena okolností, ktorá nemá dočasný charakter, a vzhľadom na to zanikli okolnosti, ktoré odôvodňovali obavu utečenca z prenasledovania z niektorého z dôvodov uvedených v článku 2 písm. c) smernice 2004/83 a na základe ktorých mu bolo priznané postavenie utečenca, a keď sa už ani z iných dôvodov nemusí obávať, že bude „prenasledovaný“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2004/83,

– príslušné orgány členského štátu musia na účely posúdenia zmeny okolností vzhľadom na individuálnu situáciu utečenca overiť, či aktér alebo aktéri ochrany uvedení v článku 7 ods. 1 smernice 2004/83 prijali primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu, najmä či disponujú účinným súdnym systémom na odhaľovanie, stíhanie a trestanie činov predstavujúcich prenasledovanie a či dotknutý štátny príslušník bude mať v prípade zániku postavenia utečenca k tejto ochrane prístup,

– aktérmi ochrany uvedenými v článku 7 ods. 1 smernice 2004/83 môžu byť aj medzinárodné organizácie, ktoré kontrolujú štát alebo významnú časť jeho územia, a to prípadne aj prostredníctvom prítomnosti medzinárodných ozbrojených zložiek na tomto území.

(pozri bod 76, bod 1 výroku)

3.        V rámci konceptu medzinárodnej ochrany, smernica 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, upravuje dva rôzne režimy ochrany, a to na jednej strane postavenie utečenca a na druhej strane doplnkovú ochranu, pričom v článku 2 písm. e) sa uvádza, že osobou oprávnenou na doplnkovú ochranu je osoba, ktorá nie je oprávnená ako utečenec. Preto ak nemajú byť narušené oblasti pôsobnosti týchto dvoch režimov ochrany, skončenie jedného z nich nemôže byť podmienené zistením, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie druhého.

V rámci systematiky tejto smernice prípadným zánikom postavenia utečenca nie je dotknuté právo danej osoby žiadať o priznanie doplnkovej ochrany, ak sú zhromaždené všetky potrebné dôkazy uvedené vo svojom článku 4, aby mohlo byť preukázané splnenie podmienok odôvodňujúcich priznanie takejto ochrany, ktoré sú uvedené v článku 15 smernice.

(pozri body 78 – 80)

4.        V prípade, že zanikli okolnosti, ktoré viedli k priznaniu postavenia utečenca, a príslušné orgány členského štátu overili, že neexistujú iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali obavu dotknutej osoby z prenasledovania buď z toho istého dôvodu ako pôvodne, alebo z niektorého z iných dôvodov uvedených v článku 2 písm. c) smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má pri posudzovaní rizika vyplývajúceho z týchto iných okolností použiť ten istý štandard pravdepodobnosti, aký sa použil pri priznávaní postavenia utečenca.

V týchto dvoch štádiách skúmania sa totiž posúdenie týka tej istej otázky, a síce, či zistené okolnosti predstavujú takú hrozbu, že dotknutá osoba sa môže vzhľadom na svoju individuálnu situáciu odôvodnene obávať, že bude skutočne vystavená aktom prenasledovania. Toto posúdenie závažnosti rizika treba v každom prípade vykonať opatrne a obozretne, keďže tu ide o otázky súvisiace s integritou ľudskej bytosti a s osobnými slobodami, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie.

(pozri body 89 – 91, bod 2 výroku)

5.        Článok 4 ods. 4 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, pokiaľ obsahuje usmernenia týkajúce sa dôkaznej hodnoty, ktorú treba pripísať predchádzajúcim aktom alebo hrozbám prenasledovania, sa má uplatniť aj vtedy, keď chcú príslušné orgány odňať postavenie utečenca na základe článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 a dotknutá osoba sa chce na dôkaz pretrvávania oprávnenej obavy z prenasledovania oprieť o iné okolnosti než tie, na základe ktorých jej bolo priznané postavenie utečenca. To však zvyčajne bude platiť iba v prípade, ak je dôvod prenasledovania iný ako ten, ktorý bol uznaný pri priznaní postavenia utečenca, a ak existujú predchádzajúce akty alebo hrozby prenasledovania, ktoré majú súvislosť s dôvodom prenasledovania skúmaným v tomto štádiu.

(pozri bod 100, bod 3 výroku)