Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 2. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht - Nemecko) - Aydin Salahadin Abdulla (C-175/08), Kamil Hasan (C-176/08), Ahmed Adem, Hamrin Mosa Rashi (C-178/08), Dler Jamal (C-179/08)/Spolková republika Nemecko

(spojené veci C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08)¹

(Smernica 2004/83/ES - Minimálne pravidlá týkajúce sa podmienok priznávania postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany - Predpoklady na uznanie za "utečenca" - Článok 2 písm. c) - Zánik postavenia utečenca - Článok 11 - Zmena okolností - Článok 11 ods. 1 písm. e) - Utečenec - Neopodstatnená obava z prenasledovania - Posúdenie - Článok 11 ods. 2 - Odňatie postavenia utečenca - Dôkaz - Článok 14 ods. 2)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Aydin Salahadin Abdulla (C-175/08), Kamil Hasan (C-176/08), Ahmed Adem, Hamrin Mosa Rashi (C-178/08), Dler Jamal (C-179/08)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Bundesverwaltungsgericht - Výklad článku 11 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96) - Rozhodnutie vnútroštátneho orgánu, ktorým zaniká postavenie utečenca dotknutým osobám už vtedy, keď zanikla oprávnená obava utečencov pred prenasledovaním bez toho, aby došlo k preskúmaniu dodatočných okolností v súvislosti s politickou situáciou v ich krajinách pôvodu - Irackí štátni príslušníci, ktorým bolo odňaté postavenie utečenca po páde režimu Saddama Husseina

Výrok rozsudku

Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať tak, že:

-    postavenie utečenca zaniká, ak v dotknutej tretej krajine nastala významná zmena okolností, ktorá nemá dočasný charakter, a vzhľadom na to zanikli okolnosti, ktoré odôvodňovali obavu utečenca z prenasledovania z niektorého z dôvodov uvedených v článku 2 písm. c) smernice 2004/83 a na základe ktorých mu bolo priznané postavenie utečenca, a keď sa už ani z iných dôvodov nemusí obávať, že bude "prenasledovaný" v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2004/83,

-    príslušné orgány členského štátu musia na účely posúdenia zmeny okolností vzhľadom na individuálnu situáciu utečenca overiť, či aktér alebo aktéri ochrany uvedení v článku 7 ods. 1 smernice 2004/83 prijali primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu, najmä či disponujú účinným súdnym systémom na odhaľovanie, stíhanie a trestanie činov predstavujúcich prenasledovanie a či dotknutý štátny príslušník bude mať v prípade zániku postavenia utečenca k tejto ochrane prístup,

-    aktérmi ochrany uvedenými v článku 7 ods. 1 smernice 2004/83 môžu byť aj medzinárodné organizácie, ktoré kontrolujú štát alebo významnú časť jeho územia, a to prípadne aj prostredníctvom prítomnosti medzinárodných ozbrojených zložiek na tomto území.

Ak zanikli okolnosti, ktoré viedli k priznaniu postavenia utečenca, a príslušné orgány členského štátu overili, že neexistujú iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali obavu dotknutej osoby z prenasledovania buď z toho istého dôvodu ako pôvodne, alebo z niektorého z iných dôvodov uvedených v článku 2 písm. c) smernice 2004/83, pri posudzovaní rizika vyplývajúceho z týchto iných okolností sa má použiť ten istý štandard pravdepodobnosti, aký sa použil pri priznávaní postavenia utečenca.

Článok 4 ods. 4 smernice 2004/83, pokiaľ obsahuje usmernenia týkajúce sa dôkaznej hodnoty, ktorú treba pripísať predchádzajúcim aktom alebo hrozbám prenasledovania, sa má uplatniť aj vtedy, keď chcú príslušné orgány odňať postavenie utečenca na základe článku 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 a dotknutá osoba sa chce na dôkaz pretrvávania oprávnenej obavy z prenasledovania oprieť o iné okolnosti než tie, na základe ktorých jej bolo priznané postavenie utečenca. To však zvyčajne bude platiť iba v prípade, ak je dôvod prenasledovania iný ako ten, ktorý bol uznaný pri priznaní postavenia utečenca, a ak existujú predchádzajúce akty alebo hrozby prenasledovania, ktoré majú súvislosť s dôvodom prenasledovania skúmaným v tomto štádiu.

____________

¹ - Ú. v. EÚ C 197, 2.8.2008. Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.