Vec C‑190/12

Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company

proti

Dyrektor Izby Skarbowej w Bydgoszczy

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Bydgoszczy)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Články 63 ZFEÚ a 65 ZFEÚ – Daň z príjmov právnických osôb – Rozdielne zaobchádzanie s dividendami vyplácanými investičným fondom rezidentom a nerezidentom – Vylúčenie daňového oslobodenia – Neodôvodnené obmedzenie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. apríla 2014

1.        Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie – Povinnosť opätovného otvorenia ústnej časti konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k novej skutočnosti – Neexistencia – Odôvodnenie – Existencia dostatočných informácií na rozhodnutie

(Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2.        Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Pôsobnosť – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Zdanenie dividend – Oslobodenie dividend vnútroštátneho pôvodu vyplácaných investičným fondom rezidentom – Oslobodenie uplatniteľné bez ohľadu na typ podielu, z ktorého vyplývajú vyplácané dividendy – Právna úprava, ktorej cieľom nie je podriadiť prístup prevádzkovateľov pochádzajúcich z tretej krajiny na vnútroštátny trh podmienkam – Neuplatniteľnosť ustanovení upravujúcich slobodu usadiť sa – Uplatniteľnosť ustanovení upravujúcich voľný pohyb kapitálu

(Článok 63 ZFEÚ)

3.        Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Zdanenie dividend vyplácaných investičným fondom – Oslobodenie dividend vnútroštátneho pôvodu vyplácaných investičným fondom rezidentom – Zdanenie dividend vnútroštátneho pôvodu vyplácaných fondom so sídlom v treťom štáte – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia

(Články 63 ZFEÚ a 65 ZFEÚ)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 20, 21)

2.        Článok 63 ZFEÚ, týkajúci sa voľného pohybu kapitálu, sa uplatňuje na situáciu, keď podľa vnútroštátnej daňovej právnej úpravy dividendy vyplácané spoločnosťami usadenými v členskom štáte v prospech investičného fondu usadeného v treťom štáte nie sú predmetom daňového oslobodenia, kým investičné fondy usadené v uvedenom členskom štáte môžu využiť takéto oslobodenie.

V kontexte, ktorý sa týka daňového zaobchádzania s dividendami s pôvodom v tretej krajine, je totiž preskúmanie predmetu vnútroštátnej právnej úpravy dostatočné na posúdenie toho, či sa na daňové zaobchádzanie s dividendami s pôvodom v tretej krajine vzťahujú ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu kapitálu. O takúto situáciu ide v prípade daňovej právnej úpravy, ktorá nerozlišuje v závislosti od typu podielu, z ktorého vyplývajú dividendy vyplácané investičnému fondu usadenému v treťom štáte.

Výklad článku 63 ods. 1 ZFEÚ však, pokiaľ ide o vzťahy s tretími krajinami, nemôže umožniť hospodárskym subjektom, ktoré nepatria do územnej pôsobnosti slobody usadiť sa, mať z tejto slobody prospech. Neexistuje totiž riziko, že hospodársky subjekt nepatriaci do územnej pôsobnosti slobody usadiť sa by ju využil, keďže daňová právna úprava sa týka daňového zaobchádzania s dividendami a jej cieľom nie je podriadiť prístup prevádzkovateľov pochádzajúcich z tretej krajiny na vnútroštátny trh podmienkam.

(pozri body 29, 31, 33, 35, bod 1 výroku)

3.        Články 63 ZFEÚ a 65 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že v rozpore s nimi je daňová právna úprava členského štátu, podľa ktorej sa na dividendy vyplatené spoločnosťami usadenými v tomto členskom štáte investičnému fondu nachádzajúcemu sa v tretej krajine nemôže vzťahovať oslobodenie od dane, ak existuje zmluvná povinnosť vzájomnej administratívnej spolupráce medzi týmto členským štátom a predmetnou treťou krajinou, umožňujúca vnútroštátnym daňovým orgánom overiť informácie prípadne odovzdané zo strany investičného fondu. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v rámci konania vo veci samej preskúmal, či mechanizmus výmeny informácií stanovený týmto rámcom spolupráce, je naozaj schopný umožniť daňovým orgánom členského štátu prípadne overiť informácie poskytnuté investičnými fondmi usadenými na území tretieho štátu, týkajúce sa podmienok založenia a výkonu ich činností, aby sa zistilo, či podnikajú v právnom rámci rovnocennom s tým, ktorý platí v Únii.

Takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s dividendami medzi investičnými fondmi rezidentmi a investičnými fondmi nerezidentmi totiž môže odradiť jednak investičné fondy usadené v tretej krajine, aby nadobúdali obchodné podiely v spoločnostiach usadených v uvedenom členskom štáte a jednak investorov so sídlom v tomto členskom štáte od toho, aby nadobúdali obchodné podiely v investičných fondoch nerezidentoch. Z toho vyplýva, že taká vnútroštátna právna úprava môže spôsobiť obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade v rozpore s článkom 63 ZFEÚ.

Pokiaľ však ide o daňovú právnu úpravu členského štátu, ktorá za hlavné rozlišujúce kritérium považuje sídlo investičného fondu, pričom sa od tohto kritéria odvíja zdanenie dividend, ktoré sú týmto fondom vyplatené spoločnosťami rezidentmi, zrážkovou daňou, sa investičné fondy nerezidenti nachádzajú vo vzťahu k investičným fondom so sídlom na území tohto členského štátu v objektívne porovnateľnej situácii.

Navyše, ak sa členský štát rozhodne nezdaniť investičné fondy rezidentov poberajúcich dividendy vnútroštátneho pôvodu, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie investičných fondov nerezidentov poberajúcich takéto príjmy.

Okrem toho právna úprava, ktorá nestanovuje priame spojenie medzi oslobodením od zrážkovej dane v prípade dividend pochádzajúcich z vnútroštátneho práva, vyplatených investičnému fondu rezidentovi, a zdanením uvedených dividend ako príjmov majiteľov podielov v uvedenom investičnom fonde, nemôže byť odôvodnená potrebou zachovať koherenciu daňového systému.

Napokon riziko zníženia daňových príjmov nemožno považovať za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, na ktorý by sa bolo možné odvolávať na odôvodnenie opatrenia, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou.

(pozri body 42, 43, 69, 95, 99, 102, 105, bod 2 výroku)