ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 2. februára 2017 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie TOSCORO – Skoršie chránené zemepisné označenie ‚Toscano‘ – Absolútny dôvod zamietnutia – Článok 142 nariadenia (ES) č. 40/94 – Články 13 a 14 nariadenia (EHS) č. 2081/92 – Čiastočné vyhlásenie neplatnosti“
Vo veci T‑510/15,
Roberto Mengozzi, bydliskom v Monaku (Monako), v zastúpení: T. Schuffenecker, advokát,
žalobca,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Schifko a S. Crabbe, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorého v konaní podporuje:
Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa,
vedľajší účastník konania,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:
Consorzio per la tutela dell’olio extravergine di oliva Toscano IGP, so sídlom vo Florencii (Taliansko), v zastúpení: F. Albisinni, advokát,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 5. júna 2015 (vec R 322/2014‑2), týkajúcemu sa konania o neplatnosť medzi Consorzio per la tutela dell’olio extravergine di oliva Toscano IGP a pánom Mengozzi,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia A. Marcoulli (spravodajkyňa) a A. Kornezov,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 7. septembra 2015,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO podané do kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2015,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. novembra 2015,
so zreteľom na rozhodnutie predsedu siedmej komory Všeobecného súdu z 15. januára 2016 o povolení návrhu na vstup Talianskej republiky do konania na podporu návrhov EUIPO,
so zreteľom na vyjadrenie Talianskej republiky podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. marca 2016,
so zreteľom na pripomienky žalobcu podané do kancelárie Všeobecného súdu 14. apríla 2016,
so zreteľom na pridelenie veci siedmej komore,
so zreteľom na zmenu v zložení komôr Všeobecného súdu,
so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 17. júna 2002 podal žalobca, pán Roberto Mengozzi, na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je slovné označenie TOSCORO.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 29 a 30 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:
– trieda 29: „Oleje a tuky, jedlé rastlinné oleje a najmä jedlé olivové oleje; jedlé krémy a najmä orechové krémy, artičokové polievky zo šťavy z hľuzoviek, zelený a čierny olivový krém; huby v omáčke a sušené huby“;
– trieda 30: „káva, kávové výťažky a kávové prípravky, kávové náhražky, výťažky z kávových náhradok; čaj, čajové prípravky, kakao a kakaové prípravky, čokoláda, výrobky z čokolády, cukrárenské výrobky, cukrovinky; cukor; prírodné sladidlá; pekárenské výrobky, chlieb, droždie, pečivo; sušienky; čokoládové torty, dezerty, pudingy, vodová a krémová zmrzlina; med a medové náhražky; raňajkové cereálie, ryža, cestoviny, potravinové výrobky z ryže, múka alebo obilniny, tiež vo forme hotových jedál; výrobky na ochutenie a okorenenie potravín, dresingy na šaláty, ocot, majonéza, pizza, paradajkové omáčky a rastlinné omáčky“.
4 Dňa 17. novembra 2003 bolo obrazové označenie TOSCORO zapísané ako ochranná známka Európskej únie pod číslom 002752509.
5 Prihláška napadnutej ochrannej známky bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2004/001 z 5. januára 2004.
6 Dňa 10. decembra 2012 podal vedľajší účastník konania, Consorzio per tutela dell'olio extravergine di olive Toscano IGP na EUIPO návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky na základe článku 7 ods. 1 písm. c), g) a k) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 52 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia.
7 Návrh na vyhlásenie neplatnosti chráneného zemepisného označenia (ďalej len „CHZO“) „Toscano“, zapísaného v Európskej únii na základe nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12), ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1)]. CHZO „Toscano“ bolo zaregistrované pre výrobok „olivový olej“ nariadením Komisie (ES) č. 644/98 z 20. marca 1998 dopĺňajúceho prílohu nariadenia (ES) č. 1107/96 týkajúceho sa prihlášky chráneného zemepisného označenia a označenia pôvodu na základe konania upraveného v článku 17 nariadenia č. 2081/92 (Ú. v. ES L 87, 1998, s. 8).
8 Návrh na vyhlásenie neplatnosti bol podaný pre všetky výrobky zahrnuté do napadnutej ochrannej známky.
9 Dňa 29. novembra 2013 vyhovelo zrušovacie oddelenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti pre niektoré výrobky zaradené do triedy 29 („oleje a tuky“; jedlé rastlinné tuky a najmä olivový olej“) a do triedy 30 („výrobky na ochutenie alebo okorenenie potravín, dresingy na šaláty“).
10 Dňa 27. januára 2014 podal žalobca na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia. Vedľajší účastník tiež podal vzájomnú žalobu proti tomuto rozhodnutiu.
11 Rozhodnutím z 5. júna 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO čiastočne vyhovel odvolaniu žalobcu a vedľajšieho účastníka. Na prvom mieste uviedol, že článok 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009 sa neuplatní v prejednávanom prípade v rozsahu, v akom toto ustanovenie nebolo v platnosti v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Na druhom mieste, odkazujúc na článok 142 nariadenia č. 40/94, sa odvolací senát domnieval, že článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 1 nariadenia č. 2081/92 boli priamo uplatniteľné v prejednávanom prípade. Na tomto základe, pri zohľadnení vizuálnych a fonetických podobností kolidujúcich označení, dospel k záveru, že používanie označenia TOSCORO bolo spôsobilé vyvolať predmetný dojem CHZO pre určité výrobky zaradené do triedy 29 („oleje a tuky“, „jedlé rastlinné oleje najmä olivové oleje“ a „zelené a čierne olivové krémy“) a že bolo potrebné zrušiť napadnutú ochrannú známku, pokiaľ ide o tieto výrobky.
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa odvolací senát domnieva, že napadnutá ochranná známka bola neplatná pre výrobky „oleje a tuky“, „jedlé rastlinné oleje a najmä olivový olej“ a „zelené a čierne olivové krémy“,
– vyhlásil platnosť napadnutej ochrannej známky a ponechal ju v registri ochranných známok Európskej únie pre uvedené výrobky,
– uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania vynaložených v konaní pred odvolacím senátom.
13 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
14 Talianska republika navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení v analýze podobnosti kolidujúcich označení v rámci článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 15 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214, ďalej len „dohoda TRIPS“) tvoriacej prílohu 1 C dohody zakladajúcej Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3).
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012
16 Žalobca spresňuje, že v prejednávanom prípade nespochybňuje uplatniteľnosť článku 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009. Domnieva sa, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia pri uplatnení tohto ustanovenia. Žalobca tvrdí, že pojem „toscano“ sa týka osoby s pobytom v oblasti Toskánska, v Taliansku. Predmetné CHZO je opisné pre všetky výrobky pochádzajúce z tejto oblasti a pojem „toscano“ je všeobecný pojem, napríklad pre olivový olej. Žalobca uvádza, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 upravuje, že CHZO „sa nesmie stať druhovým“. V tomto rámci pojem „toscoro“, ktorý neevokuje žiadnym spôsobom oblasť Toskánska, nemôže byť zamenený s predmetným CHZO pre olivový olej alebo podobné výrobky.
17 EUIPO, podporovaný Talianskou republikou, a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobcu spochybňujú.
18 Najprv je potrebné zdôrazniť, že pojem „sa nesmie stať druhovým“, citovaný žalobcom ako pojem článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 pochádza v skutočnosti z článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012, ktorý upravuje, že „[ch]ránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia sa nesmú stať druhovými“.
19 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 uvedeného štatútu a článku 177 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí žaloba obsahovať najmä stručné vysvetlenie dôvodov žaloby. Toto zhrnutie dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť jeho vyjadrenie k žalobe a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií [pozri rozsudok z 29. marca 2012, Omya/ÚHVT – Alpha Calcit (CALCIMATT), T‑547/10, neuverejnený, EU:T:2012:178, bod 19 a citovanú judikatúru].
20 V prejednávanom prípade sa žalobca odvoláva na podporu svojho žalobného dôvodu na článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012, ale cituje ustanovenia článku 13 ods. 2 toho istého nariadenia. Okrem toho nikde vo svojej žalobe žalobca nespresňuje jasne, že mal odvolací senát uvedené ustanovenia uplatniť, ani prečo, v tejto súvislosti, porušil článok 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009, tiež uvádzaný žalobcom. Okrem toho, ako tiež jasne vyplýva z bodu 21 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát zdôraznil, že článok 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009 sa nedal uplatniť v prejednávanom prípade. Taktiež z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát uplatnil relevantné ustanovenia nariadenia č. 2081/92 a nie ustanovenia nariadenia č. 1151/2012, uvedené žalobcom pred Všeobecným súdom. Ako zdôrazňuje EUIPO vo svojich písomných podaniach, zhrnutie prvého žalobného dôvodu nespĺňa podmienky stanovené v článku 177 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku.
21 Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že žaloba podaná na Všeobecný súd smeruje ku kontrole zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009 a že v sporových konaniach o zrušenie sa zákonnosť napadnutého aktu musí posúdiť vzhľadom na skutkové a právne okolnosti existujúce v čase, keď bol akt prijatý. Okrem toho úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne preskúmať skutkové okolnosti vo svetle dôkazov predložených po prvýkrát pred ním [pozri rozsudok z 24. júna 2014, Unister/ÚHVT (Ab in den Urlaub), T‑273/12, neuverejnený, EU:T:2014:568, bod 43 a citovanú judikatúru]. Skutkové okolnosti, ktoré boli uvádzané pred Všeobecným súdom, bez toho, aby boli predtým predložené orgánom EUIPO, môžu mať vplyv na zákonnosť takéhoto rozhodnutia, iba ak to musel EUIPO zohľadniť exoffo [pozri rozsudok zo 6. februára 2013, Maharishi Foundation/ÚHVT (MÉDITATION TRANSCENDANTALE), T‑426/11, neuverejnený, EU:T:2013:63, bod 36 a citovanú judikatúru]. Okrem toho, v zmysle článku 188 rokovacieho poriadku, vyjadrenia predložené účastníkmi konania v rámci konania pred Všeobecným súdom nemôžu zmeniť predmet sporu pred odvolacím senátom.
22 Ako zdôrazňuje EUIPO vo svojich písomných podaniach, žalobca nikdy netvrdil, že predmetné CHZO sa stalo generické, ani neuvádzal v tomto smere ustanovenia nariadenia č. 1151/2012, ktoré uvádzal pred Všeobecným súdom. Žiadny dôkaz neumožňuje sa domnievať, že skutočnosti uvádzané pred Všeobecným súdom mal EUIPO zohľadniť ex offo, čo netvrdí ani žalobca.
23 Pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod ako neprípustný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení v analýze podobnosti kolidujúcich označení
24 Žalobca zdôrazňuje, že aj keď sa CHZO nestalo generické, čo nepripúšťa, odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia vo svojej analýze podobnosti kolidujúcich označení v rámci uplatnenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Z fonetického hľadiska sa pojem „toscoro“ vyslovuje, prinajmenšom v angličtine, taliančine a španielčine s prízvukom na poslednej slabike. Pojem „toscano“ sa vyslovuje, prinajmenšom v angličtine, s prízvukom na prostrednej slabike. Kolidujúce označenia sú teda v tomto smere odlišné. Vzhľadom na ich pravopis sa rovnako líšia z vizuálneho hľadiska. Z koncepčného hľadiska je pojem „toscoro“ vymyslený, pričom predmetné CHZO vyjadruje koncept Toskánskeho olivového oleja. Kolidujúce označenia sú z tohto hľadiska tiež odlišné. Odvolací senát nemal rozdeliť napadnutú ochrannú známku a predmetné CHZO. Žalobca okrem iného uviedol, že predmetné CHZO nie je dobré meno. V tomto kontexte si priemerný spotrebiteľ nepomýli kolidujúce označenia a žalobca napadol záver odvolacieho senátu, podľa ktorého napadnutá ochranná známka evokuje predmetné CHZO. Žalobca uvádza, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, že zamietol jeho tvrdenie, podľa ktorého EUIPO zaregistrovalo ochrannú známku veľmi podobnú predmetnému CHZO, a jednak tým, že sa domnieval, že olivový krém bol porovnateľný s olivovým olejom.
25 EUIPO podporený Talianskou republikou a vedľajším účastníkom konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.
26 Najprv je potrebné pripomenúť, že v rámci druhého žalobného dôvodu žalobca spochybňuje jednak porovnanie kolidujúcich označení, ktoré uskutočnil odvolací senát, a jednak závery, podľa ktorých sú olivový olej a čierny a zelený olivový krém výrobky toho istého druhu.
27 Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, odvolací senát neuplatnil článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Po zohľadnení, že článok 7 ods. 1 písm. k) nariadenia č. 207/2009 sa nedá uplatniť v prejednávanom prípade (bod 21 napadnutého rozhodnutia), spresňuje, že toto ustanovenie jednoducho kodifikovalo pravidlá vyplývajúce z článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, ktoré boli, pokiaľ ide o ne, priamo uplatniteľné na prejednávaný prípad v zmysle článku 142 nariadenia č. 40/94. Odvolací senát uviedol, že ak bol povinný zachovať ten istý dôvod absolútnej neplatnosti, ktorý uvádza účastník konania, tiež musel zachovať tento dôvod v súlade s legislatívou platnou ku dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (pozri body 27 a 28 napadnutého rozhodnutia). Žalobca nespochybňuje pred Všeobecným súdom zdôvodnenie poskytnuté odvolacím senátom v tejto súvislosti.
28 Na otázku o uplatniteľnej právnej norme pre tento spor je potrebné pripomenúť, že článok 142 nariadenia č. 40/94 v znení uplatniteľnom v tomto prípade upravuje, že „toto nariadenie nemá vplyv na nariadenie… č. 2081/92… a najmä na jeho článok 14.“ článok 14 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2081/92 v znení uplatniteľnom v tomto prípade stanovuje najmä, že „ak je… zemepisné označenie registrované v súlade s týmto nariadením, žiadosť o registráciu ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 13 a vzťahuje sa na rovnaký typ výrobku, bude zamietnutá, ak bola žiadosť o registráciu ochrannej známky podaná po dátume uverejnenia, ktorý predpokladá článok 6 ods. 2 [toho istého nariadenia]“ článok 14 ods. 1 druhý podosek nariadenia č. 2081/92 upravuje, že pokiaľ ide o „ochranné známky registrované v rozpore s prvým pododsekom, budú vyhlásené za neplatné“.
29 Z toho vyplýva, že EUIPO je povinný uplatniť nariadenie č. 40/94 spôsobom, aby sa nedotkol ochrany priznanej CHZO nariadením č. 2081/92. Najmä EUIPO musí na základe článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2081/92 zamietnuť žiadosť o registráciu všetkých ochranných známok, ktoré sa nachádzajú v situáciách stanovených v článku 13 toho istého nariadenia a týkajú sa toho istého typu výrobku, a ak bola ochranná známka už zaregistrovaná, vyhlásiť ju za neplatnú [pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 12. septembra 2007, Consorzio per la tutela del formaggio Grana Padano/ÚHVT – Biraghi (GRANA BIRAGHI), T‑291/03, EU:T:2007:255, body 53 až 56].
30 V prejednávanom prípade odvolací senát uplatnil článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92, ktorý stanovuje, že „akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo ak je chránené označenie preložené alebo je uvedené v spojení so slovami, ako napr. ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚vyrobené v‘, ‚napodobenie‘ alebo podobne“. Pri zohľadnení vizuálnych a fonetických podobností kolidujúcich označení dospel k záveru, že používanie označenia TOSCORO bolo spôsobilé vyvolať dojem predmetného CHZO pre určité výrobky zaradené do triedy 29.
31 Pojem vyvolanie dojmu opakovane použitý v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92 obsahuje hypotézu, podľa ktorej pojem sa vzťahuje na situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené (rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, EU:C:1999:115, bod 25, a z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 44). V tejto súvislosti Súdny dvor zohľadnil fonetickú a vizuálnu príbuznosť, ktorá môže existovať medzi obchodnými názvami. Súdny dvor taktiež zdôraznil, že je v prejednávanom prípade potrebné zohľadniť „koncepčnú blízkosť“, ktorá existuje medzi pojmami týkajúcimi sa odlišných jazykov. Nakoniec Súdny dvor rozhodol, že je možné, aby došlo k vyvolaniu dojmu chráneného označenia dokonca pri neexistencii akéhokoľvek rizika zámeny medzi dotknutými výrobkami, pričom však dôležité je predovšetkým to, aby sa v mysli verejnosti nevyvolala myšlienková asociácia týkajúca sa pôvodu výrobku a aby hospodársky subjekt nemohol neoprávnene ťažiť z povesti CHZO (pozri analogicky rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 33, 35 a 45 a citovanú judikatúru).
32 Okrem toho pri zohľadnení cieľov nariadenia č. 2081/92, ktoré pozostávajú najmä zo zabezpečenia ochrany spotrebiteľov (rozsudok z 25. júna 2002, Bigi, C‑66/00, EU:C:2002:397, bod 31), je potrebné prihliadať na predpokladané očakávania priemerného spotrebiteľa riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (pozri analogicky rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 24 a 25). Je potrebné tiež pripomenúť, že tento spotrebiteľ vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35). Nakoniec pri zohľadnení kolidujúcich označení spotrebiteľom je spotrebiteľ Únie (pozri analogicky rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 27).
33 Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, tvrdenia žalobcu v podstate spočívajú na fakte, že označenia sú rôzne a že, následne, napadnutá ochranná známka nevyvoláva dojem predmetného CHZO.
34 Avšak ako zdôraznil správne odvolací senát, začiatok každého označenia je zhodný, teda prvok „tosc“. Je potrebné pripomenúť v tejto súvislosti, v zásade, že spotrebitelia si vo všeobecnosti viac všímajú úvodnú časť ochrannej známky ako jej záverečnú časť [rozsudky zo 16. marca 2005, L'Oréal/ÚHVT – Revlon (FLEXI AIR), T‑112/03, EU:T:2005:102, body 64 a 65, a z 15. júla 2015, Westermann Lernspielverlag/ÚHVT – Diset (bambinoLÜK), T‑333/13, neuverejnený, EU:T:2015:490, bod 26].
35 Okrem toho posledné písmeno dvoch kolidujúcich označení je tiež zhodné, teda písmeno „o“.
36 Kolidujúce označenia, každé pozostávajúce zo siedmich písmen a troch slabík, majú spoločné päť písmen umiestnených tým istým spôsobom.
37 Nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď sa odvolací senát domnieval, že kolidujúce označenia predstavujú silnú podobnosť z vizuálneho hľadiska, a bez ohľadu na rozdielnosť tvorenú prítomnosťou prvkov „or“ a „an“. Ako správne zdôraznil odvolací senát, táto odlišnosť, ktorá sa týka dvoch písmen nachádzajúcich sa v strede kolidujúcich označení, nekompenzuje vyššie uvedenú významnú podobnosť a ktorá sa týka začiatku a konca uvedených označení.
38 Tak isto nejde o nesprávne právne posúdenie, keď sa odvolací senát domnieval, že kolidujúce označenia predstavujú silnú podobnosť z fonetického hľadiska. Kolidujúce označenia majú spoločnú prvú a poslednú slabiku. Odlišnosť, ktorá sa týka ich slabiky v strede, nie je spôsobilá spochybniť významnú podobnosť, ktorá existuje medzi označeniami, ako správne uviedol odvolací senát. Pokiaľ ide o skutočnosť uvedenú žalobcom, podľa ktorej sa kolidujúce označenia vyslovujú v angličtine s iným prízvukom, nemôže spochybniť fonetickú podobnosť, ktorá existuje medzi nimi, ani fakt, že v iných jazykoch sa vyslovujú s identickým dynamickým prízvukom.
39 Pri zohľadnení týchto skutočností je potrebné sa domnievať, že existuje vizuálna a fonetická príbuznosť medzi kolidujúcimi označeniami.
40 Tvrdenia žalobcu, aj za predpokladu, že je preukazné, že pojem „toscoro“ je vymyslený pojem, bez osobitného významu, keďže predmetné CHZO vedie ku konceptu olivového oleja z Toskánska, nemôže viesť k záveru o neexistencii vyvolania dojmu predmetného CHZO napadnutou ochrannou známkou. Okrem toho, že táto okolnosť nemôže spochybniť vizuálnu a fonetickú príbuznosť kolidujúcich označení, existujúce prepojenie medzi CHZO a chráneným výrobkom je súčasťou charakteru CHZO a nemôže viesť k oslabeniu ochrany, ktorú jej priznáva právo Únie.
41 Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, a osobitne vizuálnej a fonetickej príbuznosti, ktorá existuje medzi kolidujúcimi označeniami, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď zohľadnil, že pojem „toscoro“ môže vyvolávať dojem CHZO „Toscano“, keď spotrebiteľ vidí výrobky toho istého typu, ako sú tie, ktoré upravuje CHZO. Vizuálne a fonetické podobnosti sú spôsobilé viesť spotrebiteľa k myšlienkovej asociácii obrazu olivového oleja oprávneného niesť CHZO „Toscano“, keďže existuje ten istý nesúci označenie „toscoro“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 48).
42 Pokiaľ ide o dotknuté výrobky, žalobca nespochybňuje záver odvolacieho senátu, ktorý nie je poznačený nesprávnym posúdením, podľa ktorého je olivový olej zahrnutý do výrobkov „olej a jedlé tuky“ a „rastlinné jedlé tuky a najmä olivový olej“ uvedené v napadnutej ochrannej známke a zaradené do triedy 29. Tieto výrobky sú teda tým istým typom, ako je olivový olej oprávnený niesť predmetné CHZO.
43 Žalobca naopak spochybňuje závery odvolacieho senátu, podľa ktorých napadnutá ochranná známka vyvoláva dojem predmetného CHZO pre výrobky „zelené a čierne olivové krémy“ zaradené do triedy 29.
44 Je potrebné pripomenúť, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, v znení uplatniteľnom v prejednávanom prípade, upravuje zamietnutie zápisu všetkých ochranných známok, ktoré sa nachádzajú v situácii uvedenej v článku 13 toho istého nariadenia a týkajúcich sa toho istého druhu výrobku. Predmetný výrobok nemusí byť nevyhnutne zhodný s výrobkom, ktorý je predmetom CHZO, ale musí s ním zdieľať určité spoločné charakteristické znaky.
45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že olivový krém na jednej strane a olivový olej na druhej strane majú významný spoločný charakteristický znak, pretože ide o potraviny pochádzajúce z olivy. Ich základná zložka je teda zhodná. Domnienku žalobcu, podľa ktorej olivové krémy sú v podstate „kozmetické výrobky“, je však potrebné zamietnuť ako zjavne nedôvodnú. Okrem faktu, že táto domnienka sa nedá preukázať, je v rozpore s názvom a vysvetľujúcou poznámkou k výrobkom zaradeným do triedy 29 Niceského triedenia, ktoré uvádza v podstate jedlé výrobky. Navyše odvolací senát správne zdôraznil bez toho, aby žalobca predložil podrobný dôkaz v tejto súvislosti, že pojem olivový krém je dostatočne vágny na to, aby sa zahrnuli medzi krémy výrobky z olivového oleja a že existovala určitá príbuznosť medzi olivovým krémom a olivovým olejom. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania na EUIPO, najmä v rámci jeho pripomienok s dátumom 5. júla 2013, preukazujú, že určité potravinárske prípravky v nádobe, pripravené z olivového oleja, zahŕňajúce zložky olivového oleja, sú oprávnené niesť predmetné CHZO. Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď zdôraznil, že olivové krémy sú výrobkami toho istého druhu ako olivový olej chránený predmetným CHZO.
46 Ostatné tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť tieto návrhy.
47 Pokiaľ ide o fakt, podľa ktorého EUIPO zaregistrovalo ochranné známky veľmi podobné na predmetné CHZO, je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia odvolacích senátov v zmysle nariadenia č. 40/94 týkajúceho sa zápisu označenia ako ochrannej známky patria k výkonu vymedzenej právomoci a nie právomoci správnej úvahy. Preto sa zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí posudzovať výlučne na základe tohto nariadenia, tak ako je vykladané súdom Spoločenstva, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe, ktorá im predchádzala (pozri rozsudok z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, EU:C:2007:252, bod 65). Okrem toho, za predpokladu, že svojimi tvrdeniami sa žalobca dovoláva porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné pripomenúť, že zachovanie tejto zásady je potrebné zvážiť so zachovaním zásady zákonnosti. Navyše z dôvodov právnej istoty a riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky prísne a úplné, pričom sa musí uskutočniť v každom konkrétnom prípade (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, body 75 a 77). Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia. Z toho vyplýva, že žalobca sa nemôže s cieľom spochybniť záver, ku ktorému dospel odvolací senát v napadnutom rozhodnutí, účinne odvolať na skoršie rozhodnutia EUIPO [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2012, Universal Display/ÚHVT (UniversalPHOLED), T‑435/11, neuverejnený, EU:T:2012:210, bod 39]. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutia EUIPO uvádzané žalobcom sa odvolávajú na označenia, ktoré sa odlišujú od tých, ktoré sú uvedené v tejto veci.
48 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého predmetné CHZO nepredstavuje dobré meno, a za predpokladu, že takéto tvrdenie je prípustné pred Všeobecným súdom, je neúčinné, keďže ako zdôrazňuje EUIPO vo svojich písomnostiach, dobré meno CHZO nie je podmienkou jeho ochrany.
49 Pri zohľadnení všetkých dôkazov je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 15 dohody TRIPS
50 Žalobca zdôrazňuje, že napadnutá ochranná známka spĺňa podmienky stanovené článkom 15 dohody TRIPS a predmetné CHZO podmienky článku 22 tejto dohody. Keďže podľa žalobcu sa tieto dva režimy prihlášky vzájomne vylučujú, napadnutá ochranná známka existuje naďalej ako zapísaná do registra ochranných známok Únie.
51 EUIPO, podporovaný Talianskou republikou a vedľajším účastníkom spochybňujú tvrdenia žalobcu.
52 Je potrebné pripomenúť, že na základe článku 188 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyjadrenia predložené účastníkmi konania v rámci konania pred Všeobecným súdom nemôžu meniť predmet sporu pred odvolacím senátom.
53 Ako EUIPO správne zdôrazňuje vo svojich písomnostiach, žalobca sa nikdy neodvolával na článok 15 dohody TRIPS v spojení s článkom 22 tej istej dohody pred orgánmi EUIPO.
54 V dôsledku toho sa tretí odvolací dôvod musí zamietnuť ako neprípustný.
55 Preto je potrebné zamietnuť žalobu ako celok, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhej časti návrhov.
O trovách
56 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
57 Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
58 Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania EUIPO a vedľajšieho účastníka konania v súlade s návrhom EUIPO a vedľajšieho účastníka.
59 Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Pán Roberto Mengozzi znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Consorzio per la tutela dell’olio extravergine di oliva Toscano IGP.
3. Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Tomljenović | Marcoulli | Kornezov |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2017.
Podpisy