Žaloba podaná 28. mája 2020 – ACMO a iní/SRB
(vec T-330/20)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: ACMO Sàrl (Luxemburg, Luxembursko) a ďalších 69 žalobkýň (v zastúpení: T. Soames a N. Chesaites, advokáti, a R. East, solicitor)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
zrušil článok 2 rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií SRB/EES/2020/52 zo 17. marca 2020 o tom, či je potrebné vyplatiť náhradu akcionárom a veriteľom, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie týkajúce sa Banco Popular Español S.A. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a/alebo
zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia a/alebo
zrušil článok 3 napadnutého rozhodnutia a/alebo
subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie a konkrétne jeho časť, v ktorej je stanovené, že veriteľom nie je potrebné vyplatiť nijakú náhradu podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/20141 (článok 2), vychádza z nesprávnych posúdení a nesprávnych právnych posúdení, v dôsledku čoho je porušené vlastnícke právo žalobkýň. Žalobkyne konkrétne tvrdia, že SRB sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení a nesprávnych právnych posúdení tým, že prijala napadnuté rozhodnutie na základe správy o ocenení (ďalej len „správa o ocenení 3“) a „vysvetlenia“, ktoré je pripojené k napadnutému rozhodnutiu a ktorého autorom je spoločnosť Deloitte Réviseurs d’Entreprises (ďalej len „Deloitte“), ktorá konštatovala, že žalobkyne by nedosiahli žiadne náhrady, pokiaľ by sa v prípade spoločnosti Banco Popular začalo v Španielsku bežné konkurzné konanie.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie SRB o určení spoločnosti Deloitte na účely vypracovania ocenenia 3 vychádza zo zjavne nesprávnych posúdení a/alebo z nesprávnych právnych posúdení, keďže Deloitte nespĺňala základné kritériá podľa článku 20 ods. 16 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že SRB nenáležite delegovala svoju právomoc prijímať rozhodnutia podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 na Deloitte, a to v rozpore so zásadou vyplývajúcou z judikatúry Únie v prelomovej veci 9/56, Meroni.2
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).
2 Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad ESUO, 9/56, EU:C:1958:7.