ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 14. septembra 2011
Vec T‑236/02
Luigi Marcuccio
proti
Európskej komisii
„Vrátenie veci Všeobecnému súdu po zrušení – Verejná služba – Úradníci – Zamestnanie v tretej krajine – Preloženie pracovného miesta a osoby, ktorá ho zastáva – Právo na obranu – Žaloba o náhradu škody – Neobmedzená právomoc“
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 18. marca 2002, ktorým bol žalobca preložený z Generálneho riaditeľstva pre rozvoj delegácie Komisie v Luande (Angola) na uvedené generálne riaditeľstvo v Bruseli (Belgicko), všetkých predchádzajúcich, s tým súvisiacich a/alebo nasledujúcich opatrení, najmä tých, ktoré sa týkajú prípadného prijatia iného úradníka na obsadenie jeho služobného miesta, ako aj oznámení Komisie z 13. a 14. novembra 2001 a stanoviska alebo stanovísk výboru riaditeľstva zahraničnej služby, a návrh na poskytnutie príspevkov súvisiacich s plnením úloh žalobcu v Angole, ako aj na náhradu spôsobenej škody
Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 18. marca 2002, ktorým bol L. Marcuccio preložený z Generálneho riaditeľstva pre rozvoj delegácie Komisie v Luande (Angola) na uvedené generálne riaditeľstvo v Bruseli (Belgicko), sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania L. Marcuccia.
Abstrakt
1. Konanie – Rozsudok Súdneho dvora, ktorý zaväzuje Všeobecný súd – Podmienky – Vrátenie veci po odvolaní – Právne otázky, o ktorých Súdny dvor rozhodol v odvolacom konaní s konečnou platnosťou – Právna sila rozhodnutej veci – Rozsah
(Štatút Súdneho dvora, článok 61 druhý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 117)
2. Konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Uplatnenie na konanie začaté po vrátení veci na základe odvolania – Analogické riešenie pre nové návrhy
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2 a článok 120)
3. Úradníci – Žaloba – Žalobný dôvod založený na vade konania – Neúčinný dôvod, ktorý v rámci riadneho konania neumožňuje dospieť k inému záveru
4. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Zmena miesta pridelenia v záujme služby – Podmienky – Právo dotknutej osoby byť vypočutá
5. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Interné správy a stanoviská predchádzajúce prijatiu rozhodnutia – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
6. Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)
7. Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Uvedenie právneho postavenia dotknutej osoby do predošlého stavu
(Služobný poriadok úradníkov, príloha X)
8. Úradníci – Odmena – Funkčné pôžitky uplatniteľné na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Príspevok na životné podmienky – Podmienky priznania
(Služobný poriadok úradníkov, príloha X, článok 10)
9. Úradníci – Náhrada výdavkov – Funkčné požitky uplatniteľné na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Nájomné za služobný byt – Podmienky náhrady
(Služobný poriadok úradníkov, príloha X, články 5, 18 a 23)
10. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Náklady súvisiace s chorobou – Režim doplnkového poistenia uplatniteľný na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine
(Služobný poriadok úradníkov, príloha X, článok 24)
11. Úradníci – Dovolenka – Riadna dovolenka – Úradníci pôsobiaci v tretej krajine – Podmienky priznania
(Služobný poriadok úradníkov, príloha X, články 6 a 8)
12. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu neposkytujúceho primerané odškodnenie za nemajetkovú ujmu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
13. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Preloženie z jedného pracoviska na druhé – Voľná úvaha administratívy
14. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Zmena miesta pridelenia úradníka v záujme služby z dôvodu ťažkostí v pracovných vzťahoch – Neexistencia nemajetkovej ujmy
15. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Preloženie – Rozhodnutie prijaté počas nemocenskej dovolenky úradníka
1. V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora o zrušení a vrátení veci Všeobecnému súdu na ďalšie konanie má Všeobecný súd na základe rozsudku Súdneho dvora podľa článku 117 rokovacieho poriadku opätovne rozhodnúť o všetkých žalobných dôvodoch vznesených žalobcom na zrušenie, okrem tých častí výroku, ktoré Súdny dvor nezrušil, ako aj odôvodnení, ktoré tvoria nevyhnutnú podstatu týchto častí, pričom tieto časti nadobudli právoplatnosť.
Nič však v zásade nebráni tomu, aby súd, ktorému bola vec vrátená, dospel k tomu istému záveru ako prvostupňový súd, pokiaľ ide o návrhy a dôvody, ktoré Súdny dvor v rozsudku v rámci dôvodov nepreskúmal. V tomto prípade totiž neexistujú právne otázky posudzované v rozhodnutí Súdneho dvora v zmysle článku 61 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorými je viazaný súd, ktorému bola vec vrátená.
(pozri body 83 a 86)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385, II‑1731, bod 46
2. Podľa článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, uplatniteľného podľa článku 120 tohto rokovacieho poriadku, pokiaľ je Všeobecnému súdu predložená vec na základe rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci, uvádzanie nových dôvodov je počas konania prípustné len vtedy, ak sa tieto dôvody zakladajú na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Z toho vyplýva, že po rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci účastníci konania v zásade nemôžu uvádzať dôvody, ktoré neboli predložené v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Všeobecného súdu zrušeného Súdnym dvorom. Toto pravidlo sa a fortiori vzťahuje na nové návrhy s cieľom dosiahnuť zmenu predmetu sporu.
(pozri bod 88)
Odkaz: Súdny dvor, 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, Zb. s. I‑4777, bod 71; Súd prvého stupňa, 21. marca 1996, Chehab/Komisia, T‑10/95, Zb. VS s. I‑A‑135, II‑419, bod 66
3. Vada konania je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia len v prípade, ak by správne konanie mohlo dospieť k inému záveru, pokiaľ by k takejto vade nedošlo.
(pozri bod 111)
Odkaz: Súdny dvor, 10. júla 1980, Distillers Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26; 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C‑301/87, Zb. s. I‑307, bod 31; 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C‑294/95 P, Zb. s. I‑5863, bod 67
4. Rozhodnutie o preložení úradníka, ktoré zahŕňa aj jeho presťahovanie na iné miesto výkonu práce proti jeho vôli, sa musí prijať s náležitou starostlivosťou a osobitnou pozornosťou, najmä s prihliadnutím na osobný záujem dotknutého úradníka. Takéto rozhodnutie teda vyplýva zo skutočného posúdenia, ktoré možno spochybniť. V prípade, že dotknutá osoba v súvislosti s návrhom rozhodnutia nebola vypočutá, však nemožno vylúčiť, že posúdenie inštitúcie mohlo byť iné, pokiaľ by dotknutej osobe umožnila užitočne vyjadriť svoje stanovisko, a že rešpektovanie práva na obranu mohlo mať vplyv na obsah rozhodnutia. Rozhodnúť za týchto okolností, že by inštitúcia určite prijala rovnaké rozhodnutie aj po tom, čo vypočula dotknutú osobu, by viedlo k odopretiu existencie skutočného práva tejto osoby byť vypočutý, pretože samotná podstata tohto práva ukladá, že dotknutá osoba má možnosť ovplyvniť predmetný rozhodovací proces.
Navyše právo byť vypočutý priznané úradníkovi sa neobmedzuje len na možnosť vyjadriť samotný nesúhlas so zmenou miesta pridelenia, ale zahŕňa možnosť predložiť pripomienky, ktoré môžu mať vplyv na obsah plánovaného rozhodnutia.
(pozri body 113 – 116)
Odkaz: Súdny dvor, 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑116/88 a C‑149/88, Zb. s. I‑599, body 11 a 23 a tam citovaná judikatúra; Ojha/Komisia, už citovaný, bod 47; Súdny dvor, 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, bod 61; Súdny dvor, 17. decembra 2009, Réexamen M/EMEA, C‑197/09 RX‑II, Zb. s. I‑12033, body 53 a 54
5. Prípustnosť návrhov na zrušenie, ktoré sa zakladajú na pracovnom vzťahu medzi úradníkom a jeho inštitúciou, treba skúmať s prihliadnutím na požiadavky článkov 90 a 91 služobného poriadku. V tejto súvislosti akt, ktorý môže spôsobiť ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku, je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti akejkoľvek žaloby o neplatnosť podanej úradníkmi proti inštitúcii, do ktorej patria. Aktmi spôsobujúcimi ujmu v zmysle týchto ustanovení sú len opatrenia, ktoré majú záväzné právne účinky a ktoré priamo a bezprostredne ovplyvňujú záujmy úradníka tak, že podstatne menia jeho právne postavenie.
Prípravné akty pre rozhodnutie, akými sú interné správy, ku ktorých výmene došlo v rámci inštitúcie, alebo stanoviská výborov inštitúcie preto nie sú aktmi spôsobujúcimi ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku a možno ich napadnúť len incidenčne v rámci žaloby podanej proti zrušiteľnému aktu.
(pozri body 125, 126, 128, 129 a 133)
Odkaz: Súdny dvor, 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 8 a nasl.; Súdny dvor, 10. januára 2006, Komisia/Alvarez Moreno, C‑373/04 P, neuverejnený v Zbierke, bod 42 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 3. apríla 1990, Pfloeschner/Komisia, T‑135/89, Zb. s. II‑153, bod 11; Súd prvého stupňa, 15. júna 1994, Pérez Jiménez/Komisia, T‑6/93, Zb. VS s. I‑A‑155, II‑497, bod 34; Súd prvého stupňa, 22. marca 1995, Kotzonis/HSV, T‑586/93, Zb. s. II‑665, bod 29; Súd prvého stupňa, 6. júna 1996, Baiwir/Komisia, T‑391/94, Zb. VS s. I‑A‑269, II‑787, bod 34; Súd prvého stupňa, 18. júna 1996, Vela Palacios/HSV, T‑293/94, Zb. VS s. I‑A‑305, II‑893, bod 22; Súd prvého stupňa, 29. júna 2004, Hivonnet/Rada, T‑188/03, Zb. VS s. I‑A‑139, II‑889, bod 16
6. V sporoch finančného charakteru Všeobecný súd v súlade s článkom 91 ods. 1 druhou vetou služobného poriadku disponuje neobmedzenou právomocou, ktorá mu priznáva úlohu v celom rozsahu rozhodnúť spory, ktoré mu boli predložené, to znamená rozhodnúť o všetkých právach a povinnostiach zamestnanca, pokiaľ nerozhodne, že uvedenú časť rozsudku vykoná pod jeho dohľadom príslušná inštitúcia za presných podmienok, ktoré určí. V tejto súvislosti spory finančného charakteru v zmysle tohto ustanovenia predstavujú nielen žaloby o náhradu škody podané zamestnancami proti inštitúcii založené na zodpovednosti inštitúcie, ale aj žaloby, ktorými sa zamestnanec domáha, aby mu inštitúcia zaplatila sumu, ktorú považuje za primeranú podľa služobného poriadku alebo akéhokoľvek iného aktu upravujúceho ich pracovnoprávny vzťah. Súdu Únie teda prináleží, aby svojím rozhodnutím prípadne zaviazal inštitúciu na zaplatenie sumy, na ktorú má dotknutá osoba právo podľa služobného poriadku alebo iného právneho aktu, alebo uznal nárok náhradu škody.
(pozri body 164 a 165)
Odkaz: Súdny dvor, 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, Zb. s. I‑12041, body 65, 67 a 68; Súdny dvor, 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, Zb. s. I‑4469, bod 49; Súd prvého stupňa, 19. júna 2007, Asturias Cuerno/Komisia, T‑473/04, Zb. VS s. I‑A‑139, II‑A-2-963, bod 23 a tam citovaná judikatúra
7. Hoci zrušenie určitého aktu súdom Únie má účinok ex tunc a má za následok výmaz zrušeného aktu z právneho poriadku so spätnou účinnosťou, v prípade zrušenia rozhodnutia o preložení úradníka, ktorý predtým pôsobil v tretej krajine, uvedenie jeho právneho postavenia do predošlého stavu existujúceho pred týmto rozhodnutím nevyhnutne nezakladá jeho právo na zaplatenie nedoplatkov na dávkach stanovených prílohou X služobného poriadku.
Je to tak v prípade, keď úradník vzhľadom na skutočnosť, že sa ku dňu rozhodnutia z dôvodu nemocenskej dovolenky trvale zdržiaval v Európskej únii, nemusel znášať nevýhody, ktoré inak znášajú úradníci pôsobiaci v tretích krajinách. Osobitné a mimoriadne ustanovenia uplatniteľné na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine stanovené v prílohe X služobného poriadku boli stanovené z dôvodu osobitných životných podmienok týchto úradníkov. Jednotlivé výhody, ktoré sú týmto úradníkom priznané, slúžia na kompenzáciu nevýhod, ktoré znášajú a ktoré neznášajú úradníci pôsobiaci v Únii.
(pozri body 171, 172 a 176)
Odkaz: Súdny dvor, 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 30; Súd prvého stupňa, 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑223, bod 109
8. Príspevok na životné podmienky stanovený v článku 10 prílohy X služobného poriadku je určený na kompenzáciu nevýhod súvisiacich so skutočnosťou, že úradník vykonáva svoje funkcie a zdržiava sa v náročnom prostredí. Keďže sa úradník v mieste výkonu práce nezdržiaval a neznášal nevýhody, na ktorých kompenzáciu je tento príspevok určený, nemôže sa domáhať zaplatenia uvedeného príspevku.
(pozri body 177 a 180)
9. Podľa článku 5 ods. 1 prílohy X, ak inštitúcia poskytne zamestnancovi ubytovanie, ktoré zodpovedá zloženiu od neho závislej rodiny, je tento zamestnanec povinný ho využívať. Podľa článku 23 prílohy X služobného poriadku, ak inštitúcia neposkytne úradníkovi pôsobiacemu v tretej krajine ubytovanie, jeho nájomné sa preplatí. Tieto ustanovenia, ako aj ustanovenia článku 18 prílohy X služobného poriadku majú za cieľ prispieť konkrétnym a objektívnym potrebám úradníkov, pokiaľ ide o ubytovanie, z dôvodu osobitných životných podmienok v tretích krajinách, v ktorých pôsobia, aby sa im uľahčil pobyt a výkon funkcií v týchto krajinách.
V prípade, že rozhodnutie o preložení úradníka v Únii má za následok skončenie nájomnej zmluvy podpísanej jeho inštitúciou, ktorá platí nájom, však nemôže na základe zrušenia rozhodnutia dôjsť ku vzniku pohľadávky v prospech úradníka v súvislosti s dotknutým ubytovaním. Na jednej strane sa totiž, keďže neplatil nájomné, nemôže v tomto zmysle domáhať nijakej náhrady. Na druhej strane uvedenie jeho právneho postavenia do predošlého stavu existujúceho pred rozhodnutím o preložení nemôže vôbec viesť ku vzniku práva, a to ani len hypoteticky, na spätné poskytnutie služobného bytu, pretože úradník sa de facto nenachádza v postavení odôvodňujúcom poskytnutie služobného bytu v tretej krajine.
(pozri body 182, 183 a 186)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 15. decembra 1992, Scaramuzza/Komisia, T‑75/91, Zb. s. II‑2557, bod 35; Súd prvého stupňa, 19. júla 1999, Q/Rada, T‑20/98, Zb. VS s. I‑A‑147, II‑779, bod 50
10. Doplnková náhrada stanovená v článku 24 prílohy X služobného poriadku je možná len v prípade osôb zdržiavajúcich sa v tretej krajine, konkrétne úradníka pôsobiaceho v takejto krajine a ostatných závislých osôb, ktoré s ním bývajú. Vzhľadom na dvojitý ratio legis uvedeného článku, to znamená veľmi vysoké liečebné náklady v určitých tretích krajinách a zvýšené nebezpečenstvo, ktorému sú úradník a jeho rodina vystavení, mu však nemožno na základe samotnej skutočnosti, že úradník si hradí svoje liečebné náklady v Únii, odoprieť nárok na doplnkové poistenie.
Navyše všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 24 prijaté Komisiou stanovujú, že osoby poistené na základe poistenia úradníka pôsobiaceho v tretej krajine, ktoré sa trvale nezdržiavajú v mieste pridelenia tohto úradníka, sú počas pobytu v mieste pridelenia poistené doplnkovým poistením a na základe stanoviska povereného lekára aj v prípade, že liečebné náklady vznikli iba z dôvodu miesta pridelenia poistenca. Treba konštatovať, že úradník, ktorý sa už trvale nezdržiava v mieste svojho pridelenia v tretej krajine, ale ktorého liečebné náklady mohli vzniknúť ešte v tejto tretej krajine, je v rovnakej situácii.
Existencia práva na zaplatenie súm požadovaných na základe doplnkového poistenia však podľa uvedených všeobecných vykonávajúcich ustanovení podlieha mutatis mutandis preskúmaniu príslušným orgánom, či liečebné náklady, o ktorých náhradu úradník žiada v celej výške, vznikli výlučne na základe jeho pôsobenia v tretej krajine. Pokiaľ boli predmetné liečebné náklady už v plnej výške nahradené na základe iného ustanovenia služobného poriadku, toto preskúmanie nie je potrebné.
(pozri body 190, 196 – 199)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 7. marca 1996, De Rijk/Komisia, T‑362/94, Zb. VS s. I‑A‑117, II‑365, bod 34
11. Podľa článkov 6 a 8 prílohy X služobného poriadku úradníci pôsobiaci v tretích krajinách podliehajú výhodnejším ustanoveniam týkajúcim sa riadnej dovolenky než úradníci pôsobiaci v Únii. Tieto pravidlá však majú zjavne za cieľ kompenzovať nevýhody súvisiace s osobitnými, či dokonca mimoriadne ťažkými životnými podmienkami v mieste výkonu práce. Úradník, ktorý nebol takto znevýhodnený, sa preto nemôže domáhať uplatnenia týchto osobitných ustanovení týkajúcich sa dovolenky.
(pozri body 201 a 202)
12. Samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti, ktorá vedie k zrušeniu a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením. Na účely posúdenia prípadnej nemajetkovej ujmy treba zohľadniť priťažujúce okolností, ktorými sa vyznačuje osobitná situácia dotknutého úradníka.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o preložení prijaté proti vôli dotknutého úradníka, toto rozhodnutie má za následok, že služobný postup úradníka sa nevyvíja za podmienok, ktoré by si želal, čo by v prípade, že sa preukáže, že rozhodnutie je nezákonné, môže predstavovať nemajetkovú ujmu, ktorá nie je zrušením takéhoto rozhodnutia primerane napravená, pretože toto rozhodnutie ju nemôže so spätnou účinnosťou zrušiť.
(pozri body 234 a 237)
Odkaz: Súdny dvor, 9. júla 1987, Hochbaum a Rawes/Komisia, 44/85, 77/85, 294/85 a 295/85, Zb. s. 3259, bod 22; Súdny dvor, 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225, bod 26; Súdny dvor, 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C‑259/96 P, Zb. s. I‑2915, bod 25; Súd prvého stupňa, 10. júna 2004, François/Komisia, T‑307/01, Zb. s. II‑1669, bod 110; Súd prvého stupňa, 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, Zb. VS s. I‑A‑2‑129, II‑A‑2‑609, bod 131
13. Zmena miesta pridelenia, hoci môže pre dotknutú osobu predstavovať rodinné a finančné ťažkosti, nepredstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť v služobnom postupe úradníka, pretože pracovné miesta, na ktoré môže byť pridelený, sa môžu nachádzať v rôznych štátoch a menovací orgán môže byť donútený čeliť rôznym požiadavkám služby, na základe ktorých bude musieť rozhodnúť o tomto preložení. Tieto odôvodnenia platia osobitne v prípade úradníkov pôsobiacich v tretích krajinách, ktorí podliehajú pravidelnému procesu mobility, a preto v zásade nemôžu očakávať, že budú stále pridelení v danej tretej krajine.
(pozri bod 248)
Odkaz: Súdny dvor, 14. júla 1977, Geist/Komisia, 61/76, Zb. s. 1419, bod 34; Súdny dvor, 14. júla 1988, Aldinger a Virgili/Parlament, 23/87 a 24/87, Zb. s. 4395, bod 17
14. Interné problémy v oblasti vzájomných vzťahov, pokiaľ spôsobujú napätie, ktoré je na ujmu riadneho výkonu služby, môžu odôvodniť preloženie úradníka v záujme služby. Také opatrenie možno prijať aj nezávisle od otázky zodpovednosti za uvedené ťažkosti. Za predpokladu, že rozhodnutie o preložení je odôvodnené existenciou vyostrených vzťahov medzi preloženým úradníkom a jeho predchádzajúcim nadriadeným, takéto posúdenie samo osebe nevedie ku vzniku nemajetkovej ujmy úradníka.
(pozri bod 251)
Odkaz: Súdny dvor, 12. júla 1979, List/Komisia, 124/78, Zb. s. 2499; Ojha/Komisia, už citovaný, bod 41; Súd prvého stupňa, 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 88
15. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie o preložení úradníka bolo prijaté, hoci dotknutý úradník je na nemocenskej dovolenke, nepredstavuje okolnosť, ktorá môže mať vplyv na dobrú povesť alebo dôstojnosť úradníka.
(pozri bod 252)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 28. októbra 2004, Meister/ÚHVT, T‑76/03, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1477, body 205 až 207; Súd prvého stupňa, 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T‑339/03, Zb. VS s. I‑A-2-29, II‑A-2-179, bod 219