UZNESENIE PREDSEDU PRVEJ KOMORY VŠEOBECNÉHO SÚDU
zo 16. marca 2016 (*)
„Vedľajšie účastníctvo – Oprávnený záujem na rozhodnutí veci – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je obrana záujmov jeho členov – Uverejnenie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na internete – Zneužitie konania“
Vo veci T‑561/14,
Európska iniciatíva občanov „One of Us“, a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: C. de La Hougue, advokát,
žalobcovia,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne J. Laitenberger a H. Krämer, neskôr H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európsky parlament, v zastúpení: E. Waldherr a U. Rösslein, splnomocnení zástupcovia,
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: K. Michoel a E. Rebasti, splnomocnení zástupcovia,
ktorej predmetom je žiadosť o zrušenie oznámenia Komisie COM (2014) 355 final z 28. mája 2014, týkajúceho sa Európskej iniciatívy občanov „One of Us“,
PREDSEDA PRVEJ KOMORY VŠEOBECNÉHO SÚDU
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav a konanie
1 Dňa 25. júla 2014 žalobcovia, Európska iniciatíva občanov „One of Us“ a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa uvádzajú v prílohe, podali žalobu o neplatnosť oznámenia Komisie COM (2014) 355 final z 28. mája 2014 týkajúceho sa Európskej iniciatívy občanov „One of Us“ (ďalej len „napadnuté oznámenie“) a subsidiárne článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, s. 1).
2 Podľa článku 24 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 bolo zhrnutie návrhu na začatie konania uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 17. novembra 2014 (Ú. v. EÚ C 409, s. 45).
3 Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 6. a 9. februára 2015 Európsky parlament a Rada Európskej únie spolu s Európskou komisiou, označení v návrhu na začatie konania ako žalovaní, podali námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
4 Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu v tieto isté dni Parlament a Rada podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie v prípade, ak sa žaloba vyhlási za neprípustnú v rozsahu, v akom sa ich týka.
5 Návrhy uvedené v bode 4 vyššie boli doručené žalobcom, Komisii, Parlamentu, pokiaľ ide o návrh Rady, a Rade, pokiaľ ide o návrh Parlamentu, v súlade s článkom 116 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
6 Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. marca 2015 International Planned Parenthood Federation (ďalej len „IPPF“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie, Parlamentu a Rady.
7 Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. apríla 2015 Marie Stopes International (ďalej len „MSI“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie, Parlamentu a Rady.
8 Návrhy uvedené v bodoch 6 a 7 vyššie boli doručené žalobcom, Komisii, Parlamentu a Rade podľa článku 116 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
9 Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 27. mája a 2. júla 2015 žalobcovia vzniesli námietky proti návrhom na vstup MSI a IPPF do konania ako vedľajších účastníkov.
10 V podaniach podaných do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája a 12. júna 2015 Komisia uviedla, že nemá pripomienky k návrhom na vstup MSI a IPPF do konania ako vedľajších účastníkov.
11 Parlament a Rada nepodali pripomienky k návrhom na vstup do konania uvedeným v bodoch 6 a 7 vyššie.
12 Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. júna 2015 MSI a IPPF informovali Všeobecný súd, že žalobcovia uverejnili na internetovej stránke návrh na vstup MSI do konania, pričom k tomuto návrhu pripojili negatívne poznámky o tejto organizácii. Obaja navrhovatelia na vstup do konania ako vedľajší účastníci konkrétne vyzvali Všeobecný súd, aby využil všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, vrátane uloženia povinnosti nahradiť trovy konania, aby zabránil podobnému zneužitiu konania žalobcami v budúcnosti.
13 Opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým na základe článku 89 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu boli žalobcovia vyzvaní, aby predložili pripomienky k vyššie uvedeným tvrdeniam oboch navrhovateľov na vstup vedľajších účastníkov do konania, čo aj urobili podaním podaným 31. augusta 2015 v lehote stanovenej Všeobecným súdom.
14 V rámci nového opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatého na základe článku 89 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku a vzhľadom na to, že návrhy na vstup MSI a IPPF do konania ako vedľajší účastníci boli uverejnené na internetovej stránke spomenutej v bode 12 vyššie, boli žalobcovia vyzvaní, aby spresnili, či poskytli tejto stránke vyššie uvedené návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania, a ak nie, aby vysvetlili, akým spôsobom sa podľa nich tieto dokumenty dostali na uvedenú internetovú stránku. Žalobcovia odpovedali podaním podaným 17. novembra 2015 v lehote stanovenej Všeobecným súdom.
15 Uznesením z 26. novembra 2015 prvá komora Všeobecného súdu zamietla žalobu pre neprípustnosť v rozsahu, v akom bola namierená proti článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011, čo malo za následok, že Parlament a Rada sa už nepovažovali za žalovaných účastníkov konania.
16 Rozhodnutím z 30. novembra 2015 predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Parlamentu a Rady na vstup do konania ako vedľajší účastníci a spresnil, že ich práva sú upravené v článku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
17 V rámci nového opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatého Všeobecným súdom na základe článku 89 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Komisia na jednej strane a MSI a IPPF na druhej strane podali v uvedenom poradí pripomienky 4. decembra a 11. decembra 2015 k odpovedi žalobcov uvedenej v podaní zo 17. novembra 2015 (pozri bod 14 vyššie).
Právny stav
18 Podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku tohto štatútu je akákoľvek osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci, okrem konaní medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Európskej únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej, oprávnená vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.
19 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem oprávnený záujem na rozhodnutí veci v zmysle uvedeného ustanovenia sa musí definovať s ohľadom na samotný predmet sporu a chápať ako priamy a bezprostredný záujem na rozhodnutí o samotných návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k predneseným žalobným dôvodom. „Rozhodnutie“ veci sa má totiž chápať ako konečné rozhodnutie, ktoré sa požaduje od súdu, ktorý vo veci rozhoduje, tak ako je vyjadrené vo výroku rozsudku. Je potrebné najmä preskúmať, či je vedľajší účastník konania priamo dotknutý napadnutým aktom a či je jeho oprávnený záujem na rozhodnutí veci preukázaný (pozri uznesenie z 25. februára 2003, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb., EU:T:2003:38, bod 26 a citovanú judikatúru).
O návrhu IPPF na vstup do konania ako vedľajší účastník
20 Zo spisu vyplýva, že IPPF je federácia založená podľa práva Spojeného kráľovstva na základe International Planned Parenthood Federation Act z roku 1977 (zákon o Medzinárodnej federácii pre plánované rodičovstvo). Ako vyplýva z článku 4 International Planned Parenthood Federation Act, jeho ciele sú po prvé podpora vzdelávania ľudí na celom svete v oblastiach rodinného plánovania a zodpovedného rodičovstva, po druhé udržanie a ochrana duševného a fyzického zdravia rodičov, detí a mladistvých účinným presadzovaním a podporou služieb plánovania rodiny, po tretie vzdelávanie osôb o demografických problémoch ich vlastnej komunity a celého sveta a po štvrté podporovanie vhodného výskumu všetkých aspektov ľudskej plodnosti a jej právnej úpravy, ako aj uverejňovanie výsledkov tohto výskumu.
21 IPPF uviedla, pričom to nebolo spochybnené, že ju tvorí 152 národných organizácií nazývaných „členské združenia“, ktoré pôsobia v jednotlivých krajinách, regiónoch, ale aj na medzinárodnej úrovni. Zoznam týchto členov je pripojený k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
22 IPPF ďalej uviedla, pričom to nebolo spochybnené, že prostredníctvom 65 000 servisných stredísk jej členské združenia poskytujú služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane plánovaného rodičovstva, umelého prerušenia tehotenstva, zdravia matiek a detí, ako aj liečby a prevencie sexuálne prenosných chorôb. IPPF spresnila, že je obhajcom zdravia a práv pre všetkých v sexuálnej a reprodukčnej oblasti. Spoločne so svojimi členmi nabáda vlády a iných kľúčových hráčov na národnej, regionálnej a svetovej úrovni k tomu, aby podporovali zdravie a sexuálne a reprodukčné práva a aby prijali politiku a právnu úpravu v súlade s týmito potrebami a financovali programy a poskytovanie tohto druhu služieb.
23 IPPF tvrdí, že jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť prijatý, pretože je reprezentatívne združenie, ktorého cieľ spočíva v ochrane jeho členov v takých sporoch, akým je spor v prejednávanej veci, v ktorých ide o zásadné otázky týkajúce sa týchto členov.
24 Podľa ustálenej judikatúry je prípustné, aby vedľajšími účastníkmi konania boli reprezentatívne združenia, ktorých cieľom je ochrana ich členov vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky týkajúce sa týchto členov [uznesenia zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen/Komisia, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), Zb., EU:C:1997:307, bod 66; z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C‑151/98 P, Zb., EU:C:1998:440, bod 6, a z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T‑201/04 P, Zb., EU:T:2004:246, bod 37]. Presnejšie povedané, je možné vyhovieť návrhu na vstup určitého združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, pokiaľ zastupuje veľký počet subjektov pôsobiacich v danom odvetví, medzi jeho ciele patrí ochrana záujmov jeho členov, vo veci ide o zásadné otázky týkajúce sa fungovania dotknutého odvetvia a záujmy jeho členov by preto mohli byť budúcim rozsudkom v značnej miere dotknuté (uznesenia z 8. decembra 1993, Kruidvat/Komisia, T‑87/92, Zb., EU:T:1993:113, bod 14; z 28. mája 2004, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T‑253/03, Zb., EU:T:2004:164, bod 18, a z 18. októbra 2012, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2012:557, bod 12).
25 Súdny dvor spresnil, že prijatie širokého výkladu práva na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo vzťahu k združeniam má za cieľ umožniť lepšie posúdiť rámec veci, ako aj predísť množstvu individuálnych vedľajších účastníkov konania, čím by sa ohrozila efektívnosť a riadny priebeh konania (uznesenia National Power a PowerGen/Komisia, už citované v bode 24 vyššie, EU:C:1997:307, bod 66, a ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, už citované v bode 24 vyššie, EU:T:2012:557, bod 13).
26 V prejednávanej veci je potrebné najskôr preskúmať, či vo veci ide o zásadné otázky týkajúce sa fungovania dotknutého odvetvia, takže záujmy členov IPPF by mohli byť budúcim rozsudkom v značnej miere dotknuté.
27 V tejto súvislosti IPPF uvádza, že jeden zo základných cieľov predmetnej iniciatívy občanov spočíva v tom, aby sa zabránilo Únii financovať umelé prerušenie tehotenstva a organizácie, ktoré ho podporujú alebo presadzujú v rámci a mimo Únie. To by zasiahlo činnosť IPPF, ktorá sa neobmedzuje len na poskytovanie služieb umelého prerušenia tehotenstva prostredníctvom svojich členských združení, ale bojuje aj za sexuálne a reprodukčné zdravie, ako aj za práva všetkých žien rozhodnúť sa pre bezpečné umelé prerušenie tehotenstva a mať k nemu prístup. Predmetná iniciatíva občanov teda nastoľuje vážnu zásadnú otázku, ktorá sa môže týkať IPPF a jej členov.
28 IPPF spresňuje, že má oprávnený záujem na rozhodnutí veci z troch nasledujúcich dôvodov.
29 Po prvé, ak Všeobecný súd potvrdí zákonnosť napadnutého oznámenia, bude to mať priamy vplyv na finančné záujmy IPPF, keďže toto oznámenie obsahuje právnu záruku, že jej činnosť nebude predmetom úplného zákazu financovania zo strany Únie. Naopak, ak bude žaloba prijatá a Komisia bude povinná revidovať svoju pozíciu vyjadrenú v napadnutom oznámení, IPPF bude čeliť riziku, že dôležité zdroje financovania budú zrušené. Aj keby zrušenie napadnutého oznámenia bezprostredne nespôsobilo zníženie financovania IPPF a jej členov, určite by to malo priamy vplyv na ich záujmy, pretože by došlo k znovuotvoreniu diskusie o možnom financovaní Úniou v budúcnosti. Okrem toho, ak by bola žaloba prijatá, IPPF a jej členovia by museli opäť obhajovať svoje poslanie a zdôvodniť svoje pôsobenie, čo by im spôsobilo značné náklady.
30 Po druhé IPPF uvádza, že návrh na začatie konania a jeho prílohy obsahujú nesprávne informácie o jej činnosti. Ak by boli tieto informácie prevzaté do rozsudku, ktorým sa skončí konanie, zasiahlo by to jej dobrú povesť a mohlo by to mať negatívny dopad na jej schopnosť obstarať financovanie. IPPF teda má záujem byť vedľajším účastníkom konania, aby mohla opraviť tieto informácie a obhájiť svoju dobrú povesť.
31 Po tretie IPPF tvrdí, že toto konanie nastoľuje dôležité zásadné otázky súvisiace s politikou Únie v oblasti reprodukčnej slobody. Vstup IPPF do konania ako vedľajšieho účastníka v mene jej členov uľahčí posúdenie veci vo vzťahu k jej všeobecnému kontextu. Ako organizácia, ktorá podporuje stanovisko, ktoré sa odlišuje od stanoviska žalobcov k právu na reprodukčnú slobodu, vrátane práva rozhodnúť sa pre bezpečné umelé prerušenie tehotenstva a mať k nemu prístup, IPPF má priamy záujem na vyvrátení tvrdení žalobcov.
32 Žalobcovia namietajú proti návrhu na vstup IPPF ako vedľajšieho účastníka do konania, pričom uvádzajú najmä to, že jej oprávnený záujem na rozhodnutí sporu, pokiaľ existuje, je príliš nepriamy a neurčitý.
33 V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že predmetná iniciatíva občanov má v podstate za cieľ, aby Únia skončila s financovaním činnosti, ktorá „zahŕňa likvidáciu ľudských embryí, najmä v oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia“. V tejto súvislosti organizátori tejto iniciatívy pripojili k návrhu na registráciu tejto iniciatívy tri návrhy zmien a doplnení právnej úpravy. Z toho nesporne vyplýva, že cieľ predmetnej iniciatívy občanov je v rozpore s činnosťou IPPF a jej členov, keďže títo poskytujú služby umelého prerušenia tehotenstva a podporujú plánované rodičovstvo a sexuálne a reprodukčné práva.
34 Ďalej je vhodné pripomenúť, že cieľom žaloby v prejednávanej veci je zrušenie napadnutého oznámenia prijatého na základe článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011, v ktorom Komisia uviedla, že nie je nevyhnutné predložiť normotvorcovi Únie návrh týkajúci sa zmien a doplnení právnej úpravy navrhnutých predmetnou iniciatívou občanov.
35 Článok 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č 211/2011 totiž stanovuje, že keď Komisia dostane iniciatívu občanov, za predpokladu, že boli dodržané všetky príslušné postupy a podmienky ustanovené v tomto nariadení:
„… do troch mesiacov uvedie v oznámení svoje právne a politické závery o iniciatíve občanov, prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, a odôvodnenie, prečo tieto opatrenia prijme alebo neprijme.“
36 Obsah článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011 sa má vykladať vo svetle odôvodnenia 1 tohto nariadenia, ktoré spresňuje, že:
„… tento postup [iniciatíva občanov] umožňuje občanom, aby sa priamo obracali na Komisiu so žiadosťou o to, aby predložila návrh právneho aktu Únie na účely uplatňovania zmlúv, čo je právo podobné právomoci Európskeho parlamentu podľa článku 225… (ZFEÚ) a Rady podľa článku 241 ZFEÚ.“
37 Z toho vyplýva, že prijatie alebo zamietnutie žaloby Všeobecným súdom môže ovplyvniť záujmy IPPF a jej členov týkajúce sa financovania ich činnosti Úniou len nepriamym a neurčitým spôsobom, keďže prostredníctvom napadnutého oznámenia sa Komisia obmedzuje len na to, že odmieta predložiť normotvorcovi Únie návrh právneho aktu, ktorý obsahuje zmeny a doplnenia navrhnuté predmetnou iniciatívou občanov.
38 Takže aj keby bola žaloba prijatá, aj za najnepriaznivejšej situácie pre IPPF a jej členov by táto okolnosť mohla viesť len k tom, že Komisia predloží normotvorcovi Únie návrh právneho aktu týkajúci sa vyššie uvedených zmien a doplnení. Takýto návrh právneho aktu je však len jedným štádiom v rade budúcich aktov a udalostí, ktorých výsledkom bude prijatie právneho aktu Únie, ktorým sa zakazuje financovanie činnosti, „ktorá zahŕňa likvidáciu ľudských embryí“ (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 18. mája 2015, Izsák a Dabis/Komisia, T‑529/13, EU:T:2015:325, bod 29).
39 Obdobne na rozdiel od toho, čo tvrdila IPPF, prípadné potvrdenie zákonnosti napadnutého oznámenia Všeobecným súdom neposkytne IPPF a jej členom právne záruky, že ich činnosť nebude predmetom zákazu financovania zo strany Únie, pretože legislatívna iniciatíva s týmto cieľom by mohla vychádzať tak od Parlamentu podľa článku 225 ZFEÚ, ako aj od Rady podľa článku 241 ZFEÚ.
40 Okrem toho je nutné skonštatovať, že samotná IPPF uznáva, že prípadné zrušenie napadnutého oznámenia Všeobecným súdom nebude mať bezprostredný vplyv na financovanie IPPF a jej členov (pozri bod 29 vyššie). Uvádzaná okolnosť, podľa ktorej by malo toto zrušenie priamy vplyv na záujmy IPPF a jej členov z dôvodu znovuotvorenia diskusie o ich možnom financovaní Úniou v budúcnosti, a skutočnosti, že by v tejto diskusii museli opäť obhajovať svoje poslanie a zdôvodniť svoje pôsobenie, nemôže byť prijatá, pretože nepreukazuje, že IPPF a jej členovia sú priamo a skutočne dotknutí v zmysle judikatúry citovanej v bode 19 vyššie.
41 Ďalej je potrebné zamietnuť tvrdenie IPPF, podľa ktorého jej vstup do konania ako vedľajší účastník je odôvodnený jej záujmom na oprave informácií uvedených v spise, ktoré by narušili jej dobrú povesť (pozri bod 30 vyššie), pretože tento záujem sa netýka predmetu a rozhodnutia veci v zmysle judikatúry citovanej v bode 19 vyššie. Dovolávanie sa tohto záujmu teda nie je relevantné na účely posúdenia záujmu IPPF byť vedľajším účastníkom konania.
42 Nakoniec je potrebné poukázať na to, že táto vec nastoľuje predovšetkým otázky týkajúce sa napadnuteľnosti napadnutého oznámenia v zmysle článku 263 ZFEÚ a zároveň, ako to vyplýva z uplatňovaných dôvodov zrušenia, otázky týkajúce sa povahy a obsahu povinností Komisie v rámci článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011. Z toho vyplýva, že „ťažisko“ tejto veci sa netýka otázok spojených s politikou Únie v oblasti reprodukčnej slobody, a že teda vstup IPPF ako združenia, ktoré prostredníctvom svojich členov poskytuje služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a presadzuje právo na reprodukčnú slobodu, do konania, neprispieva k lepšiemu posúdeniu rámca veci Všeobecným súdom v zmysle judikatúry citovanej v bode 25 vyššie.
43 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že bez ohľadu na otázku, či je IPPF reprezentatívne združenie a či je jej cieľom ochrana záujmov jej členov, tieto záujmy nemôžu byť budúcim rozsudkom v značnej miere dotknuté v zmysle judikatúry citovanej v bode 24 vyššie. Návrh IPPF na vstup do konania ako vedľajší účastník sa má z tohto dôvodu zamietnuť.
O návrhu MSI na vstup vedľajšieho účastníka do konania
44 Podľa vlastných tvrdení je MSI nadácia založená podľa anglického práva a práva Walesu, ktorá poskytuje služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane širokej ponuky antikoncepčných metód a prístupu k bezpečným službám týkajúcim sa umelého prerušenia tehotenstva a obdobia po ňom, prostredníctvom jej kancelárií a pridružených partnerov v 37 krajinách sveta. Ako to vyplýva z jej štatútu, cieľom tejto nadácie je nielen poskytovanie vyššie uvedených služieb, ale aj zníženie materskej úmrtnosti, predchádzanie chudobe a tiesni spôsobenej neplánovaným počatím a vykonávanie alebo podpora výskumu v oblasti vyššie uvedených zdravotných služieb.
45 Na podporu návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa MSI dovolávala rovnakých skutočností ako IPPF, aby odôvodnila svoj oprávnený záujem na rozhodnutí veci (pozri body 27 až 31 vyššie). Konkrétne uvádza po prvé, že ak Všeobecný súd potvrdí zákonnosť napadnutého oznámenia, bude to mať priamy vplyv na jej finančné záujmy, po druhé, že má záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, aby opravila nesprávne informácie uvedené v spise týkajúce sa jej činnosti a obhájila svoju dobrú povesť, a po tretie, že jej vedľajšie účastníctvo uľahčí posúdenie veci Všeobecným súdom vo vzťahu k jej všeobecnému kontextu. Z dôvodov vysvetlených v bodoch 33 až 42 vyššie je potrebné dospieť k záveru, že tieto skutočnosti nepreukazujú existenciu priameho, určitého a skutočného záujmu na rozhodnutí veci v zmysle judikatúry citovanej v bode 19 vyššie. Návrh MSI na vstup do konania ako vedľajší účastník sa má z tohto dôvodu zamietnuť.
O trovách
46 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie v prejednávanej veci podľa článku 144 ods. 6 toho istého rokovacieho poriadku Všeobecný súd uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku však Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie.
47 V prejednávanej veci IPPF a MSI vo svojich pripomienkach predložených 11. decembra 2015 (pozri bod 17 vyššie) navrhli, aby bola žalobcom uložená povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajších účastníkov do konania, alebo aspoň ich trovy, ktoré im vznikli z dôvodu uverejnenia týchto návrhov na internete. IPPF a MSI zdôvodnili svoje návrhy týkajúce sa rozdelenia náhrady trov konania tým, že uviedli, že žalobcovia sú zodpovední za vyššie uvedené uverejnenie, čím sa dopustili zneužitia konania.
48 Žalobcovia, ktorí popreli, že by konali protiprávne, nepredložili návrhy týkajúce sa trov konania. Ani Komisia nepredložila takéto návrhy.
49 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa pravidiel, ktoré upravujú prejednávanie vecí pred Všeobecným súdom, sú účastníci konania chránení proti zneužívaniu procesných dokumentov (rozsudok zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, Zb., EU:T:1998:127, bod 135). Podľa článku 5 ods. 8 Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, ktoré boli uplatniteľné v deň uverejnenia návrhov IPPF a MSI na vstup do konania ako vedľajších účastníkov na internetovej stránke, tak ako je uvedené v bode 12 vyššie, žiadna súkromná, či verejná tretia osoba nemá prístup k spisu, ani k procesným písomnostiam bez výslovného súhlasu predsedu Všeobecného súdu alebo v prípade, že konanie ešte prebieha, bez výslovného súhlasu predsedu rozhodovacieho zloženia, ktoré vec prejednáva, udeleného po vypočutí účastníkov konania, pričom uvedený súhlas možno udeliť len na základe písomnej žiadosti obsahujúcej podrobné odôvodnenie legitímneho záujmu nahliadnuť do spisu.
50 Toto ustanovenie odráža podstatný aspekt všeobecnej zásady riadneho výkonu spravodlivosti, podľa ktorej majú účastníci konania právo obhajovať svoje záujmy bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu, najmä zo strany verejnosti (rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:1998:127, bod 136). Z toho vyplýva, že účastník konania, ktorému bol umožnený prístup k procesným dokumentom iných účastníkov konania, môže toto právo využiť len na obhajobu svojej vlastnej veci s vylúčením akéhokoľvek iného cieľa, ako je vyvolávanie kritiky verejnosti namierenej proti tvrdeniam iných účastníkov konania (rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:1998:127, bod 137). To má v priebehu celého súdneho konania zaručiť, že rozprava medzi účastníkmi konania, ako aj porada dotknutého súdu v konaní vo veci sa uskutočnia v úplnom pokoji, a zabrániť tomu, aby bola činnosť súdu vystavená vonkajšiemu tlaku, aj keď len vo vnímaní verejnosti, a aby sa narušil pokojný priebeh rozpravy (pozri uznesenie z 25. februára 2015, BPC Lux 2 a i./Komisia, T‑812/14 P, EU:T:2015:119, bod 14 a citovanú judikatúru).
51 Z judikatúry vyplýva, že konanie v rozpore s týmto aspektom všeobecnej zásady riadneho výkonu spravodlivosti predstavuje zneužitie konania, na ktoré sa môže prihliadať pri rozdelení náhrady trov konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:1998:127, body 139 a 140).
52 Okrem toho je potrebné uviesť, že ochrana účastníkov súdneho konania podľa tohto aspektu všeobecnej zásady riadneho výkonu spravodlivosti sa musí vzťahovať aj na navrhovateľa, ktorý podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania pred Všeobecným súdom. Tento navrhovateľ sa totiž podieľa na súdnej činnosti a z tohto dôvodu musí mať nárok na rovnakú úroveň ochrany ako účastníci konania, pokiaľ ide o možnosť obhajovať svoje záujmy nezávisle od akýchkoľvek vonkajších vplyvov, najmä zo strany verejnosti.
53 V prejednávanej veci je nepochybné, že návrhy IPPF a MSI na vstup do konania boli uverejnené formou elektronických prepojení k ich obsahu v rámci článkov, ktoré sa objavili na internetovej stránke, ktorej vytvorenie predstavovalo podľa jej autorov a editorov „prostriedok na podporu spoločnosti založenej na ucelenom chápaní ľudskej dôstojnosti ako dôstojnosti, ktorá patrí všetkým ľudským bytostiam od okamihu počatia až po prirodzenú smrť“. Tiež je potrebné poukázať na to, že tieto články obsahujú priamy odkaz na konanie v prejednávanej veci pred Všeobecným súdom a prezentujú oboch navrhovateľov na vstup vedľajších účastníkov do konania negatívne so zámerom vyvolať voči nim vo verejnosti negatívne pocity.
54 V odpovedi na otázku Všeobecného súdu prednesenú v bode 14 vyššie žalobcovia potvrdili, že sa im zdalo legitímne a vhodné, aby oznámili všetky informácie týkajúce sa žaloby, vrátane príslušných dokumentov, výlučne subjektom, ktoré zastupovali, teda organizácie tvoriace súčasť Európskej iniciatívy občanov „One of Us“. Podľa žalobcov mohlo toto oznámenie nepriamo viesť k uverejneniu niektorých dokumentov na internete, napriek tomu, že to nebolo ich zámerom. Žalobcovia okrem toho spresnili, že nie sú ako editori zodpovední za obsah predmetnej internetovej stránky a že zodpovedným osobám poslali e‑mail, v ktorom žiadali, aby tieto elektronické prepojenia k návrhom IPPF a MSI na vstup do konania z tejto stránky zmazali.
55 V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy umožňujúce označiť „organizácie“, na ktoré sa odvolávajú, a že táto informácia nepochádza zo spisu tejto veci. Okrem toho a v každom prípade je potrebné uviesť, že žiadna z týchto „organizácií“ nie je v návrhu na začatie konania označená ako žalobca. Podľa tohto návrhu sú žalobcami Európska iniciatíva občanov „One of Us“ a zároveň sedem fyzických osôb, ktoré sú ako organizátori v zmysle článku 2 nariadenia č. 211/2011 členmi občianskeho výboru tejto iniciatívy.
56 Žalobcovia napokon uznávajú, že oznámenie návrhov IPPF a MSI na vstup do konania týmto „organizáciám“ mohlo nepriamo viesť k uverejneniu týchto dokumentov na internete.
57 Okrem toho treba poukázať na to, že ako vyplýva z internetovej stránky predstavenej v bode 53 vyššie, jej autori a editori potvrdzujú svoju podporu niektorým organizáciám a subjektom, medzi ktorými je aj Európska iniciatíva občanov „One of Us“, aj keď s nimi nemajú žiadne väzby, a odporúčajú nahliadnutie na internetovú stránku tejto iniciatívy občanov.
58 Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého uverejnenie návrhov IPPF a MSI na vstup do konania na vyššie uvedenej internetovej stránke nebolo ich zámerom, nie je pre Všeobecný súd presvedčivé. Články, ktoré sa objavili na tejto internetovej stránke a ktoré obsahujú prepojenia na tieto návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci, sa totiž výslovne a intenzívne odvolávajú na súdne konanie v prejednávanej veci, agresívne argumentujú v prospech stanoviska žalobcov predloženého Všeobecnému súdu a obsahujú tiež elektronické prepojenia na ich písomnosti a dokonca na celé časti týchto písomností. V každom prípade, aj keby bolo toto tvrdenie žalobcov pravdivé, nič to nemení na skutočnosti, ako to správne uvádza Komisia vo svojich pripomienkach spomenutých v bode 17 vyššie, že žalobcovia oznámením návrhov IPPF a MSI na vstup do konania uvedeným „organizáciám“ objektívne vytvorili riziko, že dôjde k spornému uverejneniu na internete.
59 S prihliadnutím na tieto okolnosti je nutné predpokladať, že žalobcovia sú si vedomí toho, čo viedlo k uverejneniu vyššie uvedených návrhov na vstup vedľajších účastníkov do konania na internetovej stránke podľa bodu 53 vyššie, a toho, že ide o zásah do práva oboch navrhovateľov obhajovať svoje záujmy bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu v zmysle judikatúry citovanej v bode 50 vyššie. Z tohto takisto vyplýva, že žalobcovia použili tieto procesné písomnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 49 vyššie neprípustným spôsobom.
60 Tvrdenie žalobcov uvedené v pripomienkach zo 17. novembra 2015 (pozri bod 14 vyššie), podľa ktorého návrhy IPPF a MSI na vstup do konania ako vedľajší účastníci neobsahujú dôverné informácie, je okrem toho potrebné zamietnuť ako irelevantné. Cieľom zákazu určeného účastníkovi konania zneužiť svoje právo na prístup k procesným dokumentom druhej strany na iné účely ako na tie, ktoré súvisia s obhajobou svojej vlastnej veci, je totiž zabezpečiť dodržiavanie všeobecnej zásady riadneho výkonu spravodlivosti, a nie chrániť údajne dôverný obsah týchto písomností.
61 Preto treba vyvodiť záver, že žalobcovia sa dopustili zneužitia konania v zmysle judikatúry uvedenej v bode 51 vyššie, na ktoré je možné prihliadať pri rozhodnutí o rozdelení náhrady trov konania podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku.
62 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe spravodlivého posúdenia okolností prejednávanej veci sa rozhodne, že žalobcovia, ktorí nepredložili návrhy týkajúce sa trov konania, znášajú svoje vlastné trovy konania a z dôvodu zneužitia konania, ktorého sa dopustili, sú povinní nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli IPPF a MSI.
63 IPPF a MSI znášajú jednu štvrtinu svojich trov konania.
64 Komisia, ktorá nepredložila návrhy týkajúce sa náhrady trov konania, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA PRVEJ KOMORY VŠEOBECNÉHO SÚDU
nariadil:
1. Návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré predložili International Planned Parenthood Federation a Marie Stopes International, sa zamietajú.
2. International Planned Parenthood Federation a Marie Stopes International znášajú jednu štvrtinu svojich trov konania.
3. Európska iniciatíva občanov „One of Us“ a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa uvádzajú v prílohe, znášajú svoje trovy konania súvisiace s návrhmi International Planned Parenthood Federation a Marie Stopes International na vstup vedľajších účastníkov do konania a sú povinní nahradiť tri štvrtiny trov konania oboch týchto subjektov.
4. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace so zamietnutými návrhmi na vstup vedľajších účastníkov do konania.
V Luxemburgu 16. marca 2016
Príloha
Patrick Grégor Puppinck, bydliskom v Štrasburgu (Francúzsko),
Filippo Vari, bydliskom v Ríme (Taliansko),
Josephine Quintavalle, bydliskom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
Edith Frivaldszky, bydliskom v Tate (Maďarsko),
Jacub Baltroszewicz, bydliskom v Krakove (Poľsko),
Alicia Latorre Canizares, bydliskom v Cuence (Španielsko),
ManfredLiebner, bydliskom v Zeitlofse (Nemecko).