Language of document : ECLI:EU:C:2017:199

Vec C‑484/15

Ibrica Zulfikarpašić

proti

Slavenovi Gajerovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Općinski sud u Novom Zagrebu – Stalna služba u Samoboru)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 805/2004 – Európsky exekučný titul pre nesporné nároky – Podmienky pre vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule – Pojem ‚súd‘ – Notár, ktorý vydal exekučný príkaz na základe ‚verejnej listiny‘ – Verejná listina“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. marca 2017

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Vytvorenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky – Nariadenie č. 805/2004 – Pojem súd – Notári konajúci v exekučnom konaní na základe verejnej listiny – Nekontradiktórne konanie – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 805/2004, článok 3 ods. 1 písm. b) a c), články 5 a 12]

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Vytvorenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky – Nariadenie č. 805/2004 – Osvedčenie rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu – Rozhodnutie, ktoré sa musí týkať nesporného nároku – Exekučný príkaz vydaný notárom na základe verejnej listiny a voči ktorému nebola vznesená námietka – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 805/2004, odôvodnenie 5 a článok 3 ods. 1)

1.      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, sa má vykladať v tom zmysle, že na notárov v Chorvátsku, ktorí v rámci právomocí zverených vnútroštátnym právom konajú v exekučných konaniach na základe „verejnej listiny“, sa nevzťahuje pojem „súd“ v zmysle tohto nariadenia.

Zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi má totiž v práve Únie zásadný význam vzhľadom na to, že umožňuje vytvorenie a zachovanie priestoru bez vnútorných hraníc založenom na vysokom stupni dôvery, ktorá má existovať medzi členskými štátmi (rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 78).

Táto zásada sa podľa článku 5 nariadenia č. 805/2004 prejavuje uznaním a výkonom rozhodnutí, ktoré boli v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, v iných členských štátoch.

Zachovanie zásady legitímnej dôvery v kontexte voľného pohybu rozhodnutí, ako je pripomenuté v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku, vyžaduje prísne posúdenie znakov vymedzujúcich pojem „súdu“ v zmysle tohto nariadenia, aby sa umožnilo vnútroštátnym orgánom identifikovať rozhodnutia vydané súdmi iných členských štátov. Dodržanie zásady vzájomnej dôvery pri výkone súdnictva v členských štátoch Únie, na ktorej je založené uplatnenie tohto nariadenia, predpokladá okrem iného, aby boli rozhodnutia, ktoré majú byť vykonané v inom členskom štáte, než je členský štát pôvodu, vydané v súdnych konaniach ponúkajúcich záruky nezávislosti a nestrannosti, ako aj dodržanie zásady kontradiktórnosti.

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v súlade s ustanoveniami exekučného zákona majú notári v Chorvátsku právomoc rozhodovať prostredníctvom exekučného príkazu o návrhoch na začatie exekučného konania na základe verejnej listiny. Povinný môže podať námietku, hneď ako mu je exekučný príkaz oznámený. Notár, ktorému sa včas predloží prípustná a odôvodnená námietka proti exekučnému príkazu, ktorý vydal, postúpi spis na posúdenie príslušnému súdu, ktorý rozhodne o námietke.

Z týchto ustanovení vyplýva, že exekučný príkaz na základe „verejnej listiny“, ktorý bol vydaný notárom, sa dlžníkovi oznámi až po jeho vydaní, bez toho, aby bol návrh, ktorý bol podaný notárovi, oznámený tomuto dlžníkovi.

Aj keď je pravda, že dlžník má možnosť podať námietku proti exekučnému príkazu vydanému notárom a že sa zdá, že notár vykonáva právomoci, ktoré mu boli zverené v rámci exekučného konania na základe „verejnej listiny“ pod dohľadom súdu, ktorému notár musí postúpiť prípadné námietky, nič to nemení na tom, že skúmanie návrhu na vydanie exekučného príkazu na takomto základe, ktorý v Chorvátsku vykonáva notár, nie je kontradiktórne.

Podľa článku 12 nariadenia č. 805/2004 rozhodnutie o nároku, ktorý je nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia, môže byť osvedčené ako európsky exekučný titul iba vtedy, ak súdne konanie v členskom štáte pôvodu splnilo procesné požiadavky stanovené v kapitole III tohto nariadenia.

(pozri body 41 – 47, 50, bod 1 výroku)

2.      Nariadenie č. 805/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že exekučný príkaz vydaný notárom v Chorvátsku na základe „verejnej listiny“ a voči ktorému nebola vznesená námietka, nemôže byť osvedčený ako európsky exekučný titul, keďže sa netýka nesporného nároku v zmysle článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

Treba konštatovať, že hoci sú v chorvátskom právnom poriadku notári splnomocnení na stanovenie verejných listín, neexistuje nesporná povaha nároku konštatovaná exekučným príkazom, ktorý je vydaný na základe „verejnej listiny“. V súlade s odôvodnením 5 nariadenia č. 805/2004 totiž článok 3 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia stanovuje, že verejná listina môže byť osvedčená ako európsky exekučný titul, iba ak dlžník výslovne uznal nárok v tejto listine.

Okrem toho nepodanie námietky zo strany dlžníka nemožno považovať za výslovné uznanie nároku v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 805/2004, keďže toto uznanie musí byť uvedené na verejnej listine, ktorá sa má osvedčiť.

(pozri body 55, 56, 58, 59, bod 2 výroku)