UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)
z 29. februára 2024 (*)
„Konanie – Určenie výšky trov konania“
Vo veci T‑235/18 DEP,
Qualcomm Inc., so sídlom v San Diego, Kalifornia (Spojené štáty americké), v zastúpení: M. Pinto de Lemos Fermiano Rato a M. Davilla, avocats,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, C. Urraca Caviedes a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),
v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli (spravodajkyňa), sudcovia J. Schwarcz, V. Tomljenović, R. Norkus a W. Valasidis,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na rozsudok z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (T‑235/18, Qualcomm – Platby za exkluzivitu) (EU:T:2022:358),
vydal toto
Uznesenie
1 Žalobkyňa, Qualcomm Inc., svojim návrhom podľa článku 170 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu navrhuje, aby Všeobecný súd určil sumu nahraditeľných trov konania, ktoré jej má uhradiť Európska komisia z dôvodu výdavkov, ktoré žalobkyni vznikli v konaní vo veci T‑235/18, na 12 041 755,80 eura.
Okolnosti predchádzajúce návrhu
2 Svojou žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 6. apríla 2018 a zapísanou do registra pod číslom T‑235/18 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie C(2018) 240 final z 24. januára 2018 týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [Vec AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu)], ktorým Komisia konštatovala, že žalobkyňa zneužila svoje dominantné postavenie v období od 25. februára 2011 do 16. septembra 2016 a uložila jej pokutu vo výške 997 439 000 eura (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
3 Rozsudkom z 15. júna 2022, Qualcomm/Komisia (Qualcomm – Platby za exkluzivitu) (T‑235/18, EU:T:2022:358) Všeobecný súd žalobe žalobkyne vyhovel a Komisii uložil povinnosť nahradiť trovy konania.
4 Listom z 15. decembra 2022 žalobkyňa požiadala Komisiu o náhradu trov konania vo výške 14 436 418,29 eura.
5 Listom z 21. decembra 2022 Komisia požiadala žalobkyňu, aby svoj návrh podrobnejšie zdôvodnila.
6 Listom z 1. marca 2023, po prehodnotení svojho pôvodného návrhu, žalobkyňa požiadala Komisiu o náhradu trov konania vo výške 12 041 755,80 eura.
7 Listom zo 6. marca 2023 Komisia odmietla uhradiť žalobkyňou prehodnotenú sumu.
8 Medzi stranami nedošlo k dohode o výške nahraditeľných trov konania.
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd určil výšku nahraditeľných trov konania vo veci samej, ktoré musí uhradiť Komisia, na 12 041 755,80 eura.
10 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd určil sumu nahraditeľných trov konania vo veci samej na 405 315 eur a aby v tomto konaní o náhrade trov konania nepriznal žiadnu náhradu.
Právny stav
11 Podľa článku 170 ods. 3 Rokovacieho poriadku, ak dôjde k námietkam proti nahraditeľným trovám konania, Všeobecný súd rozhodne na návrh dotknutého účastníka konania uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, po tom, ako účastníkovi konania, ktorého sa návrh týka, poskytol možnosť predložiť pripomienky.
12 Podľa článku 140 písm. b) Rokovacieho poriadku sú nahraditeľnými trovami konania „nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že nahraditeľné trovy konania sa obmedzujú na trovy konania vynaložené na účely konania na Všeobecnom súde, ktoré boli na tento účel nevyhnutné (pozri uznesenie zo 6. marca 2003, Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, T‑226/00 DEP a T‑227/00 DEP, EU:T:2003:61, bod 33 a citovanú judikatúru).
13 V prejednávanej veci žalobkyňa požaduje náhradu celkovej sumy 12 041 755,80 eura, ktorá sa podľa jej informácií skladá z 12 017 848,55 eura z dôvodu nákladov na právne a ekonomické poradenstvo a 23 907,21 eura z dôvodu výdavkov na účasť na pojednávaní.
14 Pred preskúmaním návrhu žalobkyne na náhradu v súvislosti s odmenami a výdavkami je potrebné uviesť úvodné pripomienky k dôvernosti návrhu a jeho príloh.
Úvodné poznámky o dôvernosti návrhu a jeho príloh
15 Je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa označila každú stranu návrhu ako „dôvernú“ a takmer všetky strany zoznamu príloh ako „dôverné“, „prísne dôverné“ alebo „veľmi dôverné“, nepredložila Všeobecnému súdu žiadnu požiadavku na vynechanie určitých informácií zo spisu, ku ktorým má prístup verejnosť, podľa článku 66 alebo 66a rokovacieho poriadku. Na jednej strane totiž podľa článku 66 rokovacieho poriadku žiadosť o vynechanie osobných údajov fyzických osôb z dokumentov, ku ktorým má prístup verejnosť musí byť podaná samostatným podaním a na druhej strane, podľa článku 66a rokovacieho poriadku, žiadosť o vynechanie iných údajov než osobných údajov fyzických osôb v dokumentoch, ku ktorým má prístup verejnosť musí byť odôvodnená a podaná samostatným podaním. V danom prípade však vzhľadom na neexistenciu žiadosti o vynechanie údajov (prípadne s odôvodnením), ktorá by bola predložená v samostatnom podaní nemožno samotnú prítomnosť uvedených poznámok v návrhu na určenie výšky trov konania a v jeho prílohách považovať za žiadosť o vynechanie údajov z dokumentov, ku ktorým má prístup verejnosť.
16 Okrem toho ani samotný text návrhu neobsahuje v tejto súvislosti užitočné vysvetlenia. Na jednej strane žalobkyňa uviedla, že z príloh T.8 až T.13 vymazala informácie, na ktoré sa podľa jej názoru vzťahuje „advokátske tajomstvo“. Na druhej strane uviedla, že predloženie faktúr, súhrnov a potvrdení uvedených v prílohách T.8 až T.13 nepredstavuje „zrieknutie sa advokátskeho tajomstva alebo akejkoľvek inej právnej ochrany týkajúcej sa dôvernosti týchto dokumentov, podkladovej komunikácie alebo akéhokoľvek iného dokumentu, ktorý je k nim pripojený“.
17 Všetky tieto informácie však nie sú jasné a presné, a preto neumožňujú Všeobecnému súdu pochopiť, či okrem informácií, ktoré už samotná žalobkyňa z príloh vymazala z dôvodu údajného „advokátskeho tajomstva“ a ktoré neboli predložené Všeobecnému súdu, majú niektoré informácie alebo údaje, ktoré v každom prípade neboli identifikované, obsiahnuté v žalobe alebo jej prílohách podľa názoru žalobkyne dôverný charakter, ktorý by mal byť chránený pred verejnosťou v rámci tohto konania o určenie výšky trov konania.
18 Keďže Všeobecný súd nemôže postupovať podľa domnienok alebo naprávať prípadné nedostatky návrhu, nie je namieste predpokladať, že žalobkyňa žiada o ochranu dôvernosti určitých informácií alebo niektorých údajov obsiahnutých v návrhu na určenie výšky trov konania a jeho prílohách vo vzťahu k verejnosti na základe článkov 66 alebo 66a rokovacieho poriadku.
19 Navyše, žiadna skutočnosť v spise neumožňuje domnievať sa, že informácie a údaje použité v tomto uznesení – týkajúce sa najmä požadovaných súm, názvov advokátskych kancelárií a ekonómov, počtu a kvalifikácie advokátov a poradcov, počtu, strán a súm faktúr, časových objemov a hodinových sadzieb, kategórií výdavkov, miest, do ktorých sa uskutočnili cesty, druhov potvrdení, predmetu potvrdení a ich súm – by sa mali považovať za dôverné vo vzťahu k verejnosti v rámci tohto konania a že by Všeobecný súd mal uplatniť články 66 alebo 66a rokovacieho poriadku ex offo.
O odmenách
20 Žalobkyňa požaduje náhradu celkovej sumy 12 017 848,55 eura z dôvodu odmeny za služby právnych a ekonomických poradcov, ktorá podľa informácií pozostáva z 11 234 578,85 eura za právne služby poskytnuté advokátskou kanceláriou Quinn Emanuel Urquhart & Sullivan (ďalej len „Quinn Emanuel“), 302 658,10 eura za právne služby poskytnuté advokátskou kanceláriou Cravath Swaine & Moore (ďalej len „Cravath“) a 480 611,64 eura za ekonomické poradenské služby poskytnuté Compass Lexecon a FTI Consulting (ďalej len „Compass Lexecon/FTI“).
O odmene advokátskej kancelárie Cravath
21 Žalobkyňa požaduje náhradu sumy 302 658,10 eura z dôvodu odmeny za služby poskytnuté advokátskou kanceláriou Cravath.
22 Na úvod, pokiaľ ide o tieto odmeny, treba konštatovať, ako spresňuje žalobkyňa, že predmetné služby sa netýkajú konania na Všeobecnom súde, ale konaní vedených v Spojených štátoch amerických, ktoré viedli k získaniu určitých dokumentov, ktoré žalobkyňa následne predložila ako dôkazy v konaní na Všeobecnom súde podaním z 26. júla 2019.
23 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa pojem „konanie“ uvedený v článku 140 písm. b) rokovacieho poriadku vzťahuje len na konanie na Všeobecnom súde (uznesenia z 24. januára 2002, Groupe Origny/Komisia, T‑38/95 DEP, EU:T:2002:13, bod 29; zo 7. decembra 2004, Lagardère a Canal+/Komisia, T‑251/00 DEP, EU:T:2004:353, bod 22 a z 21. decembra 2010, Le Levant 015 a i./Komisia, T‑34/02 DEP, EU:T:2010:559, bod 31). Pojem „nahraditeľné trovy konania“ sa tak na účely konania na Všeobecnom súde v zmysle článku 140 písm. b) rokovacieho poriadku, pokiaľ neexistuje také odlišné ustanovenie, ako je ustanovenie uvedené v článku 190 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku, nevzťahuje na trovy, ktoré sa týkajú iných súdnych alebo správnych konaní, ktoré sú vedené na iných vnútroštátnych alebo medzinárodných súdoch alebo orgánoch (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. decembra 2010, Le Levant 015 a i./Komisia, T‑34/02 DEP, EU:T:2010:559, body 35 a 50) a to dokonca ani keď také konania smerujú, tak ako je to v prejednávanej veci, k získaniu informácií alebo dokumentov, prostredníctvom ktorých má dotknutý účastník v úmysle podporiť žalobné dôvody prednesené Všeobecnému súdu.
24 Všetky otázky súvisiace s náhradou výdavkov vynaložených v súvislosti s konaniami na iných vnútroštátnych alebo medzinárodných súdoch alebo orgánoch sa totiž prípadne riadia pravidlami týkajúcimi sa týchto konaní a ich náhrady sa nemožno domáhať na Všeobecnom súde ako náhrady trov konania „v súvislosti s konaním“ vedeným na Všeobecnom súde.
25 Žiadosť o náhradu sumy 302 658,10 eura za služby právneho poradenstva poskytnuté advokátskou kanceláriou Cravath sa preto musí zamietnuť.
O odmene advokátskej kancelárie Quinn Emanuel
26 Podľa ustálenej judikatúry nie je sudca Únie oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale má určiť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania neberie Všeobecný súd do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami [pozri uznesenie z 26. januára 2017, Nurburgring/EUIPO – Biedermann (Nordschleife), T‑181/14 DEP, EU:T:2017:41, bod 10 a citovanú judikatúru].
27 Treba tiež pripomenúť, že pri neexistencii ustanovení práva Únie upravujúcich tarify alebo týkajúcich sa potrebného času práce musí Všeobecný súd voľne posúdiť predmetné údaje, pričom zohľadní predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosť veci, rozsah práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomické záujmy, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania (pozri uznesenie z 26. januára 2017, Nordschleife, T‑181/14 DEP, EU:T:2017:41, bod 11 a citovanú judikatúru).
28 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné posúdiť výšku náhrady trov konania, ktorú žalobkyňa v tejto veci požaduje v súvislosti s odmenou advokátskej kancelárie Quinn Emanuel.
29 Z návrhu vyplýva, že suma 11 234 578,85 eura, vypočítaná žalobkyňou, zodpovedá náhrade odmien 19 osôb, a to štyroch pridružených advokátov, dvoch poradcov („of counsel“), desiatich spolupracujúcich advokátov, dvoch stážistov a jedného senior právneho asistenta advokátskej kancelárie Quinn Emanuel za obdobie od 24. januára 2018 do 15. júna 2022.
30 Na odôvodnenie tejto sumy žalobkyňa predložila určité výpočty. V prvom rade v prílohe T.5 návrhu žalobkyňa predložila súhrnnú tabuľku (vypracovanú žalobkyňou), v ktorej boli uvedené hodinové sadzby [v amerických dolároch (USD)], počet hodín fakturovaných ročne každou z týchto osôb v rokoch 2018 až 2021 a celkové sumy (v eurách) fakturované advokátskou kanceláriou Quinn Emanuel za každý rok (ďalej len „súhrnná tabuľka QE“). Ďalej žalobkyňa v samotnom texte návrhu predložila tabuľku, v ktorej rozdelila požadovanú sumu (v eurách) týkajúcu sa súhrnu odmien advokátskej kancelárie Quinn Emanuel, advokátskej kancelárie Cravath a Compass Lexecon/FTI na osem období, ktoré podľa žalobkyne zodpovedajú rôznym fázam konania na Všeobecnom súde (ďalej len „tabuľka období“). Napokon v prílohe T.8 návrhu žalobkyňa predložila 34 po sebe nasledujúcich faktúr – ktoré sa týkali služieb poskytnutých v období od 2. januára 2018 do 30. júna 2021 – ktoré jej zaslala advokátska kancelária Quinn Emanuel (t. j. súhrnne 613 strán v zozname príloh), pričom boli uvedené najmä hodiny zaznamenané každou z uvedených 19 osôb a ich hodinové sadzby (v USD) (ďalej len „faktúry QE“).
31 Okrem toho v samotnom texte návrhu žalobkyňa uviedla dôvody, pre ktoré je podľa nej požadovaná suma odôvodnená a primeraná. Okrem údajov týkajúcich sa povahy, významu a zložitosti veci žalobkyňa vychádzala najmä z množstva práce vykonanej jej zástupcami, pričom odkázala na vykonané analýzy a výskumy, ako aj na počet príloh predložených v rámci konania na Všeobecnom súde, a to 73 príloh (spolu 7 900 strán), z ktorých 23 príloh pripravili jej zástupcovia na účely konania na Všeobecnom súde.
32 V prvom rade, pokiaľ ide o predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie a zložitosť veci, treba uviesť, že vec T‑235/18 nastoľovala zložité otázky práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré navyše viedli Všeobecný súd k tomu, že rozhodol v rozšírenej komore podľa článku 28 ods. 1 rokovacieho poriadku. Konkrétne sa táto vec týkala rozhodnutia Komisie v konaní o uplatnení článku 102 ZFEÚ, prijatého po rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), v ktorom Súdny dvor spresnil už existujúcu judikatúru. Okrem toho sa táto vec týkala vysoko technickej oblasti, a to dodávania čipových súprav pre základné pásmo, ktoré sú v súlade s normou LTE, ako aj s normami UMTS a GSM spoločnosti Apple Inc. pre iPhones a iPads, a vyvolávala množstvo zložitých hmotnoprávnych, ako aj procesných otázok.
33 V druhom rade, pokiaľ ide o dotknuté hospodárske záujmy, konanie vo veci samej sa týkalo rozhodnutia Komisie, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta za údajné porušenie článku 102 ZFEÚ. Je pravda, že išlo o značnú pokutu v absolútnom vyjadrení, ktorá sa približovala k miliarde eur. Návrh žalobkyne v prejednávanej veci však neobsahuje žiadne informácie, ktoré by umožnili posúdiť význam pokuty vo vzťahu k jej ekonomickej situácii. Okrem toho ani hypotéza uvádzaná žalobkyňou v návrhu, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie mohlo slúžiť ako právny základ pre neskoršie žaloby proti tomuto rozhodnutiu, bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia, neumožňuje posúdiť ekonomické záujmy, ktoré z tohto dôvodu spor vo veci vykazuje pre žalobkyňu. To isté platí aj pre tvrdenie, takisto nepodložené, podľa ktorého celkové finančné dôsledky, ktoré znášala žalobkyňa, boli podstatne vyššie ako požadované trovy konania. V dôsledku toho, hoci sa možno domnievať, že vzhľadom na predmetnú pokutu mala uvedená vec pre žalobkyňu značný hospodársky význam, žiadna skutočnosť uvedená pred Všeobecným súdom neumožňuje domnievať sa, že tento záujem bol „obrovský“, ako tvrdí žalobkyňa.
34 V treťom rade, pokiaľ ide o rozsah práce, ktorú mohli zástupcovia žalobkyne vynaložiť v konaní, treba pripomenúť, že súdu Únie v zásade prináleží zohľadniť najmä celkový počet hodín práce, ktoré sa môžu zdať ako objektívne nutné v súvislosti s konaním na Všeobecnom súde, nezávisle od počtu advokátov, medzi ktorých sa mali poskytnuté plnenia rozdeliť (pozri uznesenie z 28. júna 2004, Airtours/Komisia, T‑342/99 DEP, EU:T:2004:192, bod 30 a citovanú judikatúru).
35 Treba pripomenúť, že hoci sa zásadne nahrádzajú odmeny len jedného advokáta, napriek tomu možno vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu, medzi ktoré patrí v prvom rade jeho zložitosť, uvažovať o tom, že do pojmu „nutné výdavky“ v zmysle článku 140 písm. b) rokovacieho poriadku sa môže zahrnúť aj odmena viacerým advokátom (pozri uznesenie z 15. septembra 2004, Fresh Marine/Komisia, T‑178/98 DEP, EU:T:2004:265, bod 35 a citovanú judikatúru).
36 Pri určovaní výšky trov konania za týchto okolností prináleží Všeobecnému súdu preskúmať rozsah, v akom boli plnenia poskytnuté všetkými zúčastnenými poradcami nevyhnutné na vedenie súdneho konania, a uistiť sa, že využitie viacerých poradcov nespôsobilo nepotrebné zdvojenie výdavkov (pozri analogicky uznesenia z 28. júna 2004, Airtours/Komisia, T‑342/99 DEP, EU:T:2004:192, bod 44 a z 27. novembra 2020, Flabeg Deutschland/Komisia, T‑103/15 DEP, neuverejnené, EU:T:2020:585, bod 47).
37 Treba však zdôrazniť, že výdavky na koordináciu práce jednotlivých poradcov toho istého účastníka konania nemožno považovať za nutné výdavky, ktoré sa musia zohľadniť pri výpočte výšky nahraditeľných trov konania (pozri uznesenie z 13. januára 2017, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09 DEP, EU:T:2017:5, bod 32 a citovanú judikatúru).
38 Okrem toho, pokiaľ však advokáti účastníka konania už spolupracovali počas konaní alebo rokovaní, ktoré prechádzali predmetnému sporu, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že títo advokáti poznajú okolnosti sporu, čo im uľahčuje prácu a skracuje čas prípravy potrebný na súdne konanie (pozri uznesenie z 13. januára 2006, IPK‑München/Komisia, T‑331/94 DEP, EU:T:2006:11, bod 59 a citovaná judikatúra).
39 V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci spor vo veci samej mohol vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 32 a 33 vyššie skutočne vyžadovať od advokátov žalobkyne rozsiahlu prácu, jej návrh a jej prílohy, najmä faktúry QE, tabuľka období a súhrnná tabuľka QE, neumožňujú posúdiť rozsah práce zodpovedajúci sumám požadovaným ako odmeny advokátskej kancelárie Quinn Emanuel.
40 Po prvé, 34 faktúr QE, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu, neobsahujú nijaký opis vykonaných úloh. Žalobkyňa sa totiž rozhodla odstrániť všetky tieto informácie tak, že ich začiernila z dokumentov predložených Všeobecnému súdu na základe údajnej dôvernosti „advokátskeho tajomstva“ (pozri bod 16 vyššie), o ktorej neprináleží Všeobecnému súdu vyjadriť sa v rámci tohto konania. Nič to však nemení na tom, že toto rozhodnutie žalobkyne znamená, že tieto faktúry neumožňujú určiť napríklad počet hodín venovaných príprave žaloby, repliky, každého z ostatných podaní, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu alebo tiež príprave na pojednávanie. Okrem toho žalobkyňa nepredložila ani v texte návrhu v tejto súvislosti nijaký údaj ani odhad.
41 Okrem toho, väčšina faktúr QE predložených žalobkyňou sa netýka len odmien advokáta, ale aj výdavkov bez toho, aby v tejto súvislosti vo svojom návrhu žalobkyňa medzi nimi rozlišovala. Okrem toho sa zdá, že prvá faktúra QE predložená žalobkyňou sa týka aj plnení uskutočnených pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Napokon, posledná faktúra QE predložená žalobkyňou končí 30. júna 2021, zatiaľ čo žalobkyňa predložila pripomienky Všeobecnému súdu 20. júla 2021.
42 Po druhé, tabuľka období uvedená v samotnom texte návrhu sa nielenže netýka len odmien advokátskej kancelárie Quinn Emanuel ale zahŕňa aj odmeny advokátskej kancelárie Cravath a Compass Lexecon/FTI (pozri bod 30 vyššie) ale neumožňuje ani posúdiť prácu konkrétne vykonanú vo vzťahu ku každému obdobiu a najmä objem hodín venovaných príprave listín podaných Všeobecnému súdu alebo vyhotovených na účely pojednávania.
43 Keďže takéto údaje neexistujú, nielenže nie je rozdelenie súm navrhnutých žalobkyňou v tejto tabuľke odôvodnené, ale zdá sa, že vedie aj k zjavne neprimeraným výsledkom v kontexte tohto konania, ako je najmä suma približne 3 400 000 eura za prípravu samotnej žaloby. Takáto suma s hypotetickou priemernou hodinovou sadzbou 500 eura by totiž zodpovedala 6 800 hodinám práce, teda 850 pracovným dňom v trvaní 8 hodín denne len na podanie žaloby. To isté platí aj pre sumu približne 2 900 000 eura požadovanú za prípravu repliky a sumu približne 2 350 000 eura požadovanú na prípravu pojednávania.
44 Po tretie, takéto informácie o konkrétne vykonanej práci a súvisiacom hodinovom rozsahu nevyplývajú ani zo súhrnnej tabuľky QE pripojenej k návrhu. Táto tabuľka umožňuje Všeobecnému súdu len konštatovať – hoci mu neprináleží vyhľadávať a identifikovať v predložených dokumentoch skutočnosti, ktoré by mohli napraviť nedostatok presných informácií a podrobných vysvetlení v samotnom návrhu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. februára 2008, Verizon Business Global/Komisia, T‑310/00 DEP, neuverejnené, EU:T:2008:32, bod 50) – že advokátska kancelária Quinn Emanuel fakturovala medzi rokmi 2018 a 2021 žalobkyni celkom 16 422,6 hodín a to v hodinových sadzbách od 315 do 1 515 USD.
45 Napriek veľkému počtu dokumentov a údajov predložených žalobkyňou teda žiaden z nich neumožňuje určiť, ktorým úlohám tento celkový hodinový objem zodpovedá, najmä počet hodín zodpovedajúci prípadne duplicitným úlohám alebo koordinačným úlohám medzi 19 osobami uvedenými vo faktúrach, či uvedené hodiny práce boli odpracované na účely konania na Všeobecnom súde, ani či boli na tento účel nevyhnutné. Okrem toho tieto dokumenty neumožňujú presne určiť hodinovú sadzbu zodpovedajúcu jednotlivým úlohám vykonávaným advokátmi a v každom prípade sú z perspektívy tohto konania hodinové sadzby medzi 1 005 a 1 515 USD, ako sú niektoré z hodinových sadzieb uvedené vo faktúrach QE a v súhrnnej tabuľke QE, zjavne neprimerané na účely určenia nahraditeľných trov konania ako náhrady predmetnej odmeny. Hoci je pravda, že účastník konania sa slobodne môže obrátiť na advokátov fakturujúcich tak vysoké hodinové sadzby, skutočnosť, že ich služby využije nemožno považovať za nevyhnutnosť v zmysle judikatúry uvedenej v bode 12 vyššie (pozri v tomto zmysle uznesenia z 20. januára 2014, Charron Inox a Almet/Rada, T‑88/12 DEP, neuverejnené, EU:T:2014:43, bod 24 a z 8. júla 2020, Fastweb/Komisia, T‑19/17 DEP, neuverejnené, EU:T:2020:331, bod 51) o to viac, keď, tak ako je to v tomto prípade, nie sú tieto sadzby v návrhu uvádzané vo vzťahu ku konkrétnym, jasne identifikovaným úlohám.
46 Po štvrté, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej zástupcovia vykonali množstvo vyhľadávaní a analýz alebo predložili Všeobecnému súdu množstvo dokumentov, nepostačuje na odôvodnenie požadovaných súm a nevyhnutnosti práce, ktorá sa na ne vzťahuje. Treba totiž pripomenúť, že na účely posúdenia nevyhnutnosti vynaložených výdavkov musí navrhovateľ poskytnúť presné údaje (uznesenie z 8. júla 2020, Fastweb/Komisia, T‑19/17 DEP, neuverejnené, EU:T:2020:331, bod 44). Okrem toho, hoci žalobkyňa vychádza z rozsahu predložených písomností, ako aj z počtu a dĺžky príloh, ktoré s nimi súvisia, treba uviesť, že samotná skutočnosť, že písomnosti s mnohými stranami a s mnohými prílohami boli Všeobecnému súdu predložené zástupcami žalobkyne nijako nesvedčí o nevyhnutnosti času pracovnej činnosti na účely konania na Všeobecnom súde, a teda súm, ktoré sa na túto prácu vzťahujú.
47 Z toho vyplýva, že návrh žalobkyne neumožňuje určiť počet hodín zodpovedajúci jednotlivým úlohám, ktoré vykonali advokáti advokátskej kancelárie Quinn Emanuel v konaní na Všeobecnom súde, ani hodinovú sadzbu zodpovedajúcu týmto úlohám.
48 Hoci neexistencia akejkoľvek informácie o trovách konania skutočne vynaložených na účely konania, vrátane, najmä, hodinových sadzieb a času stráveného na vykonanie rôznych úloh, nebráni tomu, aby Všeobecný súd na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky žalujúcej strany posúdiť nevyhnutne prísne (uznesenie z 8. júla 2020, Fastweb/Komisia, T‑19/17 DEP, neuverejnené, EU:T:2020:331, body 44, 46 a 47).
49 Okrem toho, pokiaľ ide o hodinovú sadzbu, treba pripomenúť, že keďže za súčasného stavu práva Únie neexistuje v tomto ohľade sadzobník, Všeobecný súd sa od fakturovanej priemernej hodinovej sadzby môže odchýliť len v prípade, ak sa javí ako zjavne neprimeraná a môže stanoviť ex æquo et bono výšku nahraditeľných odmien advokáta a znalcov v odbore ekonómia (pozri uznesenie z 19. januára 2021, Romańska/Frontex, T‑212/18 DEP, neuverejnené, EU:T:2021:30, bod 39 a citovanú judikatúru).
50 Hoci v prejednávanej veci žalobkyňa neposkytla žiadny údaj, a dokonca ani odhad pracovného času zodpovedajúceho jednotlivým etapám konania a s tým súvisiace priemerné hodinové sadzby, Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu uviedla nasledujúce odhady pracovného času, ktorý tieto etapy vyžadovali pre advokátsku kanceláriu Quinn Emanuel:
– 500 hodín na žalobu (88 strán so 4 000 stranami príloh);
– 200 hodín na repliku (66 strán so 600 stranami príloh);
– 8 hodín za pripomienky z 20. júna 2019 (3 strany);
– 260 hodín na podanie z 26. júla 2019 (46 strán s 3 300 stranami príloh);
– 12 hodín na podanie z 25. augusta 2020 (4 a pol strany);
– 4 hodiny na podanie z 9. novembra 2020 (2 strany);
– 50 hodín na odpoveď z 20. novembra 2020 (18 strán);
– 2 hodín na pripomienky z 15. decembra 2020 (postupujúce podpísaný záväzok mlčanlivosti);
– 4 hodiny na pripomienky z 18. decembra 2020 (2 strany);
– 15 hodín na pripomienky z 26. januára 2021 (6 strán);
– 6 hodín na účasť na neformálnom stretnutí z 15. apríla 2021 (v trvaní 45 minút);
– 250 hodín na účasť na pojednávaní od 4. do 6. mája 2021 (v trvaní 3 dni);
– 8 hodín na pripomienky z 19. mája 2021 (4 strany);
– a 20 hodín na pripomienky z 20. júla 2021 (32 strany).
51 Komisia sa tak vo svojich pripomienkach domnieva, že jednotlivé etapy konania si vyžadovali maximálne 1 339 hodín práce. Komisia tým, že navrhla stanoviť priemernú hodinovú sadzbu 300 euro, v podstate dospela k záveru, že sumu 401 700 euro možno nahradiť z titulu odmeny advokátskej kancelárie Quinn Emanuel.
52 Hoci je návrh žalobkyne nedostatočne podložený a zjavne neprimeraný, pokiaľ ide tak o požadované sumy, ako aj o objemy hodín a s nimi súvisiace hodinové sadzby, berúc do úvahy aj skutočnosť, že advokáti, ktorí zastupovali žalobkyňu na Všeobecnom súde, jej radili aj v konaní na Komisii v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, návrh Komisie, hoci predstavuje užitočný odhad, sa zdá byť nižší ako je primerané.
53 Odhad Komisie by viedol najmä k tomu, že by predpokladal objem 960 hodín práce, a to na prípravu žaloby (500 hodín), repliky (200 hodín) a podania z 26. júla 2019 (260 hodín). Vzhľadom na počet prednesených žalobných dôvodov, zložitosť položených právnych a skutkových otázok, počet a časovú následnosť uvedených podaní, dôkazné prostriedky uvedené v prílohe k týmto podaniam a predložené Všeobecnému súdu, ako aj stále cielenejšiu a podrobnejšiu povahu použitej argumentácie sa nezdá, že by takýto odhad zodpovedal primeranému posúdeniu času práce, ktorý je objektívne nevyhnutný na prípravu týchto troch podaní, pričom primerané posúdenie by však nemalo prekročiť 1 400 hodín práce pri tých istých podaniach.
54 Okrem tohto počtu hodín treba, na jednej strane, zohľadniť aj objem 150 hodín práce na vypracovanie ostatných písomných podaní, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu, a to podaní už uvedených v bode 50 vyššie a niektorých ďalších podaní, ktoré nie sú uvedené v tomto bode (žiadosť zo 16. januára 2019, žiadosť z 10. decembra 2020 a jej doplnenie z 18. decembra 2020, žiadosť z 21. januára 2021, pripomienky z 29. marca 2021 a pripomienky z 3. mája 2021). Okrem toho by sa malo zohľadniť 250 hodín práce na prípravu a účasť na neformálnom stretnutí 15. apríla 2021 a na ústnom pojednávaní od 4. do 6. mája 2021.
55 Za týchto okolností, s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom za spravodlivé sa považuje celkovo 1 800 hodín práce za celé konanie na Všeobecnom súde vo veci samej, bez ohľadu na počet zúčastnených advokátov, sa ex aequo et bono spravodlivo určí suma, do ktorej možno od Komisie vymáhať náhradu odmeny advokátskej kancelárie Quinn Emanuel na 750 000 eur.
56 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné stanoviť výšku nahraditeľných trov konania z dôvodu odmien advokátskej kancelárie Quinn Emanuel na 750 000 euro.
O výdavkoch týkajúcich sa zapojenia ekonomických poradcov Compass Lexecon/FTI
57 Žalobkyňa žiada o náhradu sumy 480 611,64 eura za služby ekonomického poradenstva poskytnuté spoločnosťou Compass Lexecon/FTI.
58 Treba pripomenúť, že vzhľadom na, v zásade, ekonomickú povahu určitých právnych vecí sa môže zapojenie poradenstva odborníkov na ekonomiku, ktorí dopĺňajú prácu právnych poradcov niekedy ukázať ako nevyhnutné v sporoch týkajúcich sa rozhodnutí v týchto oblastiach a môže tak viesť k nákladom, ktoré možno nahradiť na základe článku 140 písm. b) rokovacieho poriadku (pozri, pokiaľ ide o konanie o štátnej pomoci, uznesenie z 19. decembra 2006, WestLB/Komisia, T‑228/99 DEP, neuverejnené, EU:T:2006:405, bod 78 a citovanú judikatúru a, pokiaľ ide o koncentráciu, uznesenie zo 17. augusta 2020, United Parcel Service/Komisia, T‑194/13 DEP II, neuverejnené, EU:T:2020:372, bod 66 a citovanú judikatúru).
59 Aby tomu tak bolo, musí byť takáto účasť ekonomických poradcov objektívne nevyhnutná na účely konania (pozri uznesenie zo 17. augusta 2020, United Parcel Service/Komisia, T‑194/13 DEP II, neuverejnené, EU:T:2020:372, bod 67 a citovaná judikatúra).
60 Z návrhu vyplýva, že suma 480 611,64 eura vypočítaná žalobkyňou zodpovedá náhrade odmien 9 ekonomických poradcov spoločnosti Compass Lexecon/FTI za obdobie od 24. januára 2018 do 15. júna 2022.
61 Na odôvodnenie tejto sumy žalobkyňa predložila podobné prvky výpočtu, aké sú uvedené v bode 30 vyššie, a to predovšetkým v prílohe T.6 návrhu súhrnnú tabuľku (ktorú vypracovala), v ktorej sú uvedené hodinové sadzby (v USD) a počet hodín fakturovaných ročne každým z uvedených poradcov v rokoch 2018 až 2021, ako aj celkové sumy (v eurách) fakturované spoločnosťou Compass Lexecon/FTI za každý rok (ďalej len „súhrnná tabuľka CL“). Ďalej v texte návrhu sa žalobkyňa oprela o tú istú tabuľku podľa období uvedených v bodoch 30, 42 a 43 vyššie. Napokon v prílohe T.9 návrhu žalobkyňa predložila 10 faktúr ‑ za obdobie od 16. januára 2018 do 6. mája 2021 ‑ ktoré jej zaslala spoločnosť Compass Lexecon/FTI a v ktorých sú uvedené hodiny zaznamenané každým z dotknutých poradcov a ich hodinové sadzby (v USD) (ďalej len „faktúry CL“).
62 Okrem toho v texte návrhu žalobkyňa uviedla, že jej ekonomickí poradcovia pripravili správy alebo ekonomické vyjadrenia, ktoré boli začlenené alebo pripojené k žalobe a replike, a že jeden z jej poradcov sa zúčastnil na pojednávaní s cieľom poskytnúť vysvetlenia. Žalobkyňa sa odvolávala aj na ekonomické analýzy, ktoré predložila Komisii.
63 Treba však konštatovať, že hoci v prejednávanej veci skutočne existuje dôvod domnievať sa, že účasť ekonomických poradcov bola objektívne potrebná na účely konania na Všeobecnom súde, návrh žalobkyne a jej prílohy, najmä faktúry CL, tabuľka období a súhrnná tabuľka CL, neumožňujú posúdiť objem práce zodpovedajúci sumám požadovaným za odmeny Compass Lexecon/FTI za toto konanie na Všeobecnom súde.
64 Predovšetkým totiž faktúry CL, ktoré žalobkyňa priložila k návrhu, neobsahujú žiadny opis vykonaných úloh, keďže žalobkyňa sa rozhodla všetky tieto informácie z dokumentov predložených Všeobecnému súdu vymazať tým, že ich zakryla čiernou farbou (pozri bod 16 a analogicky bod 40 vyššie) Ďalej, tabuľka období uvedená v samotnom texte návrhu neumožňuje vykonať žiadne konkrétne posúdenie (pozri analogicky bod 42 vyššie). Napokon, súhrnná tabuľka CL, ktorá je prílohou návrhu umožňuje Všeobecnému súdu len konštatovať – hoci mu neprináleží vyhľadávať a identifikovať v prílohách skutočnosti, aby napravil nedostatok informácií a vysvetlení v návrhu (pozri v tomto zmysle bod 44 vyššie) – že spoločnosť Compass Lexecon/FTI fakturovala žalobkyni celkom 853,7 hodín medzi rokmi 2018 a 2021 a to v hodinových sadzbách od 242 do 1 055 USD.
65 Napriek veľkému počtu dokumentov a údajov predložených žalobkyňou teda žiaden z nich neumožňuje určiť, ktorým úlohám tento celkový hodinový objem zodpovedá, najmä počet hodín zodpovedajúci prípadne duplicitným úlohám alebo koordinačným úlohám medzi 9 osobami uvedenými vo faktúrach, či uvedené hodiny práce boli odpracované na účely konania na Všeobecnom súde, ani či boli na tento účel nevyhnutné. Okrem toho, na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje žalobkyňa, práca týkajúca sa ekonomických analýz predložených Komisii je v kontexte tejto veci irelevantná, keďže v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 23 vyššie sa týka výlučne výdavkov vynaložených na účely konania na Všeobecnom súde.
66 Z toho vyplýva, že návrh žalobkyne neumožňuje určiť objem hodín zodpovedajúci rôznym úlohám, ktoré boli konkrétne vykonané pre konanie na Všeobecnom súde ekonomickými poradcami Compass Lexecon/FTI, ani hodinovú sadzbu zodpovedajúcu týmto rôznym úlohám.
67 Za týchto okolností, hoci v rozpore s tvrdením Komisie nie je možné v plnom rozsahu zamietnuť výdavky spojené s účasťou ekonomických poradcov Compass Lexecon/FTI, musí byť posúdenie Všeobecného súdu nevyhnutne prísne, v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 48 vyššie.
68 Na jednej strane, keďže žalobkyňa neposkytla žiadny konkrétny údaj o rozsahu práce vykonanej jej ekonomickými poradcami na účely prípravy správ a vyjadrení začlenených do žaloby a repliky alebo pripojených k žalobe a replike, spravodlivým posúdením tohto rozsahu práce bude ex æquo et bono tento rozsah práce určený na 50 hodín. Na druhej strane, ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania, ekonomickému poradcovi žalobkyne bolo počas troch dní pojednávania povolené vstúpiť do konania za prítomnosti a na zodpovednosť zástupcov žalobkyne, aby poskytol vysvetlenia. Objem práce zodpovedajúci týmto úlohám by mal byť stanovený na 24 hodín. V dôsledku toho sa objem 74 hodín práce považuje za spravodlivý pre celé konanie na Všeobecnom súde vo veci samej.
69 Pokiaľ ide o hodinovú sadzbu, keďže návrh neumožňuje presne určiť hodinovú sadzbu zodpovedajúcu rôznym úlohám vykonávaným ekonomickými poradcami a keďže v každom prípade hodinová sadzba vo výške 1 055 USD, ako je jedna zo sadzieb uvedených vo faktúrach CL a v súhrnnej tabuľke CL, by bola zjavne neprimeraná na účely určenia nahraditeľných trov konania v súvislosti s predmetnými odmenami, spravodlivé posúdenie sumy ex aequo et bono, do ktorej môžu byť odmeny spoločnosti Compass Lexecon/FTI nahradené Komisiou, sa vykoná určením sumy 30 000 eur.
70 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné stanoviť výšku nahraditeľných trov konania z dôvodu odmeny spoločnosti Compass Lexecon/FTI na 30 000 eur.
Závery týkajúce sa odmien
71 Náhrada trov konania za právne a ekonomické poradenstvo vo veci samej sa preto stanovuje na celkovú sumu 780 000 eur.
O hotových výdavkoch
72 Ako náhradu hotových výdavkov žalobkyňa požaduje náhradu sumy 23 907,21 eura týkajúcu sa cestovných výdavkov a výdavkov na ubytovanie advokátov advokátskej kancelárie Quinn Emanuel, ekonomického poradcu Compass Lexecon/FTI a jedného z jej zamestnancov z dôvodu účasti na pojednávaní.
73 Je na žalobkyni, aby predložila potvrdenia, ktoré môžu preukázať existenciu a výšku cestovných výdavkov a výdavkov spojených s pobytom, ktorých zaplatenie žiada (uznesenie z 26. januára 2017, Nordschleife, T‑181/14 DEP, EU:T:2017:41, bod 34).
74 Treba pripomenúť, že cestovné výdavky a výdavky spojené s pobytom, ktoré vznikli iným osobám ako advokátom, sú nahraditeľné len vtedy, ak prítomnosť týchto osôb bola nevyhnutná na účely konania [pozri uznesenia zo 17. septembra 1998, Branco/Komisia, T‑271/94 (92) EU:T:1998:222, bod 20 a citovanú judikatúru a z 27. októbra 2017, Heli‑Flight/AESA, T‑102/13 DEP, neuverejnené, EU:T:2017:769, bod 49 a citovanú judikatúru].
75 Okrem osobitných okolností možno určiť náhradu výdavkov len jedného poradcu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. októbra 2014, Coop Nord/Komisia, T‑244/08 DEP, neuverejnené, EU:T:2014:899, bod 33).
O cestovných výdavkoch a výdavkoch spojených s pobytom advokátov advokátskej kancelárie Quinn Emanuel
76 Žalobkyňa požaduje náhradu sumy 12 632,95 eura z dôvodu náhrady hotových výdavkov na cestovné výdavky a výdavky spojených s pobytom advokátov advokátskej kancelárie Quinn Emanuel pri účasti na pojednávaní.
77 Treba však poznamenať, že samotný návrh neobsahuje žiadne údaje o povahe požadovaných výdavkov ani ich rozdelenie podľa kategórií. Na účely odôvodnenia tejto sumy sa však žalobkyňa v návrhu odvoláva na faktúru, ktorú jej zaslala advokátska kancelária Quinn Emanuel (uvedená v prílohe T.8), ako aj na faktúry týkajúce sa platenia týchto hotových výdavkov jej advokátmi (uvedené v prílohe T.11).
78 Z tridsiatej tretej faktúry advokátskej kancelárie Quinn Emanuel, ktorú žalobkyňa predložila v prílohe T.8, vyplýva, že predmetná suma sa týka v zásade výdavkov na pobyt v hoteli, cestovné a prenájom miestnosti. Tieto výdavky sa totiž ďalej zdajú byť podrobne opísané v dvoch ďalších faktúrach (v eurách), ktoré žalobkyňa predložila v prílohe T.11, a to vo faktúre za hotel v Luxemburgu a vo faktúre poskytovateľa dopravných služieb v Bruseli, pričom tá istá príloha zrejme obsahuje účtovné tabuľky obsahujúce v inej forme uvedené výdavky a štyri strany, z ktorých je úplne odstránený obsah. Všeobecný súd teda môže tieto cestovné výdavky a výdavky spojené s pobytom posúdiť len s ohľadom na tieto dve faktúry za hotel a dopravu. Naopak, niektoré ďalšie hotové výdavky uvedené v tridsiatej tretej faktúre advokátskej kancelárie Quinn Emanuel, ktoré sa týkajú výdavkov na rozmnožovanie dokumentov a súdnych poplatkov nemožno zohľadniť, keďže žalobkyňa neposkytla žiadne podrobnejšie údaje ani podporné dôkazy.
79 V prvom rade, zo zoznamu služieb uvedených na faktúre hotela vo výške 8 513 eur vyplýva, že zahŕňa výdavky na prenocovanie, stravovanie, prenájom konferenčnej miestnosti a vybavenia, ako aj „transfery“.
80 Po prvé, pokiaľ ide o nocľahy, na faktúre za hotel je uvedená celková suma 5 630 eura za štyri nocľahy (od 3. do 7. mája 2021) pre piatich advokátov. Je však potrebné uviesť, že pojednávanie vo veci samej sa konalo od 4. do 6. mája 2021. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, 6. mája 2021 bolo pojednávanie ukončené približne o 16:00 hod. Z toho vyplýva, že prenocovanie zo 6. na 7. mája 2021 nemožno považovať za nevyhnutné na účely konania na Všeobecnom súde. Okrem toho z faktúry od poskytovateľa dopravných služieb vyplýva, že 6. mája 2021 sa uskutočnili dve cesty autom z Luxemburgu do Bruselu pre šesť osôb. Na druhej strane, hoci za konkrétnych okolností prejednávanej veci, keď sa pojednávanie konalo počas troch dní, možno výdavky spojené s prenocovaním troch advokátov, ktorí zastupovali žalobkyňu na Všeobecnom súde a ktorí sa na tomto pojednávaní vyjadrili, považovať za nahraditeľné v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 75 vyššie, nemožno to povedať o ďalších dvoch advokátoch, ktorí žalobkyňu na Všeobecnom súde nezastupovali. Z toho vyplýva, že suma, ktorú možno nahradiť za ubytovanie troch advokátov na tri noci v hoteli (289 eur za noc), predstavuje 2 601 eur.
81 Po druhé, pokiaľ ide o stravu, na hotelovej faktúre sa uvádza celková suma 79 eura, ktorú je potrebné považovať za vymáhateľnú, keďže táto suma je riadne odôvodnená a primeraná.
82 Po tretie, pokiaľ ide o prenájom konferenčnej miestnosti a zariadenia, na faktúre hotela sa uvádza celková suma 2 250 eura. Je potrebné pripustiť, že z návrhu a z predložených dokumentov nevyplýva ani presná povaha týchto výdavkov na nájom, ani rozsah, v akom boli tieto náklady na nájom nevyhnutné na účely konania na Všeobecnom súde. Zatiaľ čo výdavky spojené s prenájmom materiálu (750 eur za „tlač“) musia byť zamietnuté z dôvodu neexistencie akéhokoľvek spresnenia zo strany žalobkyne, pokiaľ ide o výdavky na prenájom zasadacej miestnosti (1 500 eur na tri dni), treba konštatovať, že za osobitných okolností prejednávanej veci, keďže pojednávanie sa konalo tri dni a žalobkyňu na ňom zastupovali traja advokáti (pozri bod 80 vyššie), použitie zasadacej miestnosti v hoteli týmito advokátmi možno skutočne považovať za nevyhnutné. Treba však popritom uviesť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa nespresnila rozsah využitia takejto zasadacej miestnosti, jej prenájom na tri celé dni sa zdá byť neprimeraný, keďže žalobkyňa neposkytla žiadne podrobné informácie. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Všeobecnému súdu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania z tohto dôvodu, stavia ho do situácie, v ktorej musí požiadavky žalobkyne posúdiť nevyhnutne prísne [pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. marca 2018, K&K Group/EUIPO – Pret A Manger (Europe) (Pret A Diner), T‑2/16 DEP, neuverejnené, EU:T:2018:175, bod 37]. Preto sa suma, ktorá sa má v tejto súvislosti vymáhať, stanovuje ex aequo et bono na 750 eur.
83 Po štvrté, pokiaľ ide o „transfery“, na faktúre sa uvádza celková suma 554 eura v súvislosti s iným hotelom. Keďže informácie predložené žalobkyňou neumožňujú určiť ani samotný predmet týchto výdavkov, ani, a fortiori, ich nevyhnutnosť na účely konania na Všeobecnom súde, treba ich zamietnuť.
84 V druhom rade, z faktúry poskytovateľa dopravných služieb v Bruseli vo výške 2 106,22 eura vyplýva, že táto faktúra sa týka troch ciest autom z Bruselu do Luxemburgu 3. mája 2021 (jedna cesta pre štyri osoby, jedna cesta pre dve osoby a jedna cesta na prepravu veci) a dvoch ciest autom z Luxemburgu do Bruselu 6. mája 2021 (jedna cesta pre štyri osoby a jedna cesta pre dve osoby).
85 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že ako vyplýva z bodu 80 vyššie, za nevyhnutnú na účely konania o výdavkoch vynaložených na účasť na tomto pojednávaní možno považovať len prítomnosť troch advokátov, ktorí zastupovali navrhovateľku na Všeobecnom súde a ktorí pred ním vystupovali na pojednávaní. V dôsledku toho možno za vymáhateľnú považovať len sumu zodpovedajúcu cestovnému týchto troch advokátov. V prejednávanej veci, vzhľadom na faktúru predloženú žalobkyňu, treba mať za to, že takáto suma v podstate zodpovedá nákladom na cestu tam (380 eur) a cestu späť (380 eur) pre štyri osoby, bez príplatkov účtovaných za čakanie, čo predstavuje celkovú sumu 760 eur.
86 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné stanoviť celkovú sumu nahraditeľných trov konania v súvislosti s hotovými výdavkami advokátskej kancelárie Quinn Emanuel, na 4 190 eura.
O cestovných výdavkoch a výdavkoch spojených s pobytom ekonomického poradcu spoločnosti Compass Lexecon/FTI
87 Žalobkyňa žiada o náhradu sumy 2 749,08 eura ako náhradu cestovných výdavkov a výdavkov spojených s pobytom ekonomického poradcu z Compass Lexecon/FTI, ktorý sa zúčastnil na pojednávaní.
88 Treba však poznamenať, že samotný návrh neobsahuje žiadne údaje o povahe požadovaných výdavkov ani ich rozdelenie podľa kategórií. Na odôvodnenie tejto sumy však žalobkyňa v žalobe odkazuje na prílohu T.12, ktorá obsahuje faktúry a potvrdenia.
89 V prílohe T.12, ktorú predložila žalobkyňa, sú v tabuľke uvedené rôzne kategórie výdavkov, a to:
– za tri jazdy taxíkom vo výške 30 eur, 42,09 eura a 30 eur, čo spolu predstavuje 102,09 eura,
– za dva testy COVID‑19 vo výške 180 eur a 169 eur, čo zodpovedá celkovej sume 349 eur,
– za dve cesty lietadlom vo výške 948,45 eura,
– za hotel vo výške 1 220 eura.
90 Okrem toho, príloha T.12 predložená žalobkyňou obsahuje aj tri strany, ktorých obsah je úplne vymazaný, faktúru od cestovnej kancelárie a stranu obsahujúcu kópiu niekoľkých potvrdení a pokladničných dokladov. Všeobecný súd teda môže posúdiť tieto výdavky len na základe uvedenej faktúry a uvedených potvrdení a pokladničných dokladov.
91 Po prvé, pokiaľ ide o cesty taxíkom, žalobkyňa predložila kópie troch potvrdení o ceste taxíkom v Madride 3. mája 2021 (30 eur), o ceste taxíkom v Luxembursku 3. mája 2021 (42,09 eura) a o ceste taxíkom v Madride 7. mája 2021 (30 eur). Tieto výdavky, ktoré sa zrejme týkajú cesty ekonomického poradcu žalobkyne z Madridu do Luxemburgu na pojednávanie v dňoch 4. až 6. mája 2021, možno považovať za nevyhnutné na účely konania na Všeobecnom súde. V súlade s tým sa vymáhateľná suma za jazdy taxíkom stanovuje na 102,09 eura.
92 Po druhé, pokiaľ ide o výdavky na dva testy COVID, treba uviesť, že žalobkyňa predložila len kópiu potvrdenia o platbe bankovou kartou, ktoré bolo zrejme vystavené v Madride 2. mája 2021 (180 eura). Toto potvrdenie však neuvádza ani dotknuté plnenie, ani dotknutú osobu, pričom samotná skutočnosť, že toto potvrdenie obsahuje španielske slovo „clinica“, v tejto súvislosti zjavne nepostačuje. Na druhej strane neboli predložené žiadne dôkazy týkajúce sa ďalšej sumy (169 eur) požadovanej z toho istého dôvodu. Náhrada týchto výdavkov sa preto musí zamietnuť.
93 Po tretie, pokiaľ ide o leteckú dopravu, žalobkyňa predložila faktúru od cestovnej kancelárie, na ktorej bola uvedená suma 948,45 eura za spiatočnú cestu z Madridu do Luxemburgu pre ekonomického poradcu žalobkyne. Konkrétne sa zdá, že z uvedenej faktúry vyplýva, že požadovaná suma zahŕňa sumy 672 eur za spiatočnú letenku z 3. a 5. mája 2021, 26,45 eura dane a 250 eur ako doplatok za zmenu dátumu spiatočnej letenky z 5. na 7. mája 2021.
94 Keďže žiadne vysvetlenie neodôvodňuje dodatočné náklady na zmenu dátumu spiatočnej letenky, pričom dátumy pojednávania boli účastníkom konania oznámené 29. januára 2021 a neboli zmenené, náhrada týchto výdavkov na zmenu sa musí zamietnuť. Suma, ktorú je možné nahradiť v súvislosti s leteckou dopravou sa preto stanovuje na 698,45 eura.
95 Po štvrté, pokiaľ ide o hotel, žalobkyňa predložila kópiu potvrdenia o zaplatení bankovou kartou z hotela v Luxemburgu s označením „rezervácia“ na sumu 1 220 eur z 3. mája 2021. Toto potvrdenie však neuvádza ani poskytnuté plnenie, ani osobu, ktorá ho prijala. Okrem toho z poskytnutých informácií nie je možné určiť, či ide o potvrdenie platby alebo potvrdenie o zablokovaní peňažnej sumy, ako je napríklad kaucia. Za týchto podmienok, keďže ide o ten istý hotel ako hotel uvedený vo faktúre uvedenej v bode 80 vyššie, treba analogicky stanoviť výšku nahraditeľných trov konania pre jednu osobu za tri noci, pričom nebolo poskytnuté žiadne spresnenie týkajúce sa určenia a zmeny dátumu spiatočného letu ekonomického poradcu (bod 94 vyššie), na 289 eur za noc, teda na 867 eur.
96 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné stanoviť výšku nahraditeľných trov konania v súvislosti s výdavkami ekonomického poradcu Compass Lexecon/FTI na sumu 1 667,54 eura.
O cestovných výdavkoch a výdavkoch spojených s pobytom zamestnanca žalobkyne
97 Žalobkyňa žiada náhradu sumy 8 525,18 eura z dôvodu náhrady hotových výdavkov na cestovné výdavky a výdavkov spojených s pobytom jedného z jej zamestnancov na účely pojednávania.
98 Žalobkyňa však nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by odôvodnil, prečo bola prítomnosť jej zamestnanca nevyhnutná na účely konania v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 74 vyššie, keďže samotná skutočnosť, že tento zamestnanec mal v rámci podniku vec na starosti bola v tejto súvislosti zjavne nedostatočná. Navyše, ani zo spisu nevyplýva, že by Všeobecný súd vyžadoval jeho prítomnosť, ani zo zápisnice z pojednávania, že by Všeobecný súd vyzval tohto zamestnanca, aby na tomto pojednávaní vystúpil. Náhrada týchto výdavkov sa preto musí zamietnuť.
Záver o cestovných výdavkoch a výdavkoch spojených s pobytom
99 Nahraditeľné trovy konania z dôvodu cestovných výdavkov a výdavkov spojených s pobytom v konaní vo veci samej by sa preto mali stanoviť na 5 857,54 eura.
Návrh týkajúci sa nahraditeľných trov konania
100 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že spravodlivým posúdením trov konania, ktoré sa nahrádzajú žalobkyni v rámci konania vo veci samej, bude stanovenie ich výšky na celkovú sumu 785 857,54 eura, ktorá zohľadňuje všetky okolnosti veci až do okamihu prijatia tohto uznesenia.
101 Keďže žalobkyňa nepožadovala náhradu trov tohto konania o určenie výšky trov konania, nie je potrebné, aby Všeobecný súd v tejto súvislosti určil sumu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)
nariadil:
Výška celkových trov konania, ktoré je Európska komisia povinná nahradiť spoločnosti Qualcomm Inc., sa určuje na 785 857,54 eura.
V Luxemburgu 29. februára 2024