Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná 2. augusta 2005 - Guigard/Komisia

(Vec T-301/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Philippe Guigard (Paríž, Francúzsko) [v zastúpení: S. Rodrigues, advokát, A. Jaume, advokát]

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

rozhodol, že je daná povinnosť vyplývajúca z mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spoločenstva za nesprávny postup Komisie spočívajúci v neobnovení pracovnej zmluvy medzi ňou a žalobcom za neregulárnych podmienok,

zaviazal žalovanú na náhradu škody s cieľom náhrady tak škody súvisiacej s výkonom povolania (vo východiskovej orientačnej výške 350 000 eur), ako aj nemajetkovej ujmy (vo výške ponechanej na spravodlivé a nestranné posúdenie Súdom prvého stupňa),

zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podaná žaloba smeruje k náhrade škody, ktorú žalobca údajne utrpel z dôvodu, že mu za podmienok, ktoré považuje za neregulárne, nebola obnovená pracovná zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou v rámci technickej spolupráce medzi Európskym spoločenstvom a vládou Nigeru.

V tejto súvislosti pripomína, že je expertom uvedeným v zozname EuropAid, ktorý od roku 1992 vykonával mnoho úloh ako zmluvný zamestnanec Komisie. Dňa 7. marca 2002 podpísal s Komisiou pracovnú zmluvu na dobu dvanásť mesiacov ako technický asistent pri Ministerstve vybavenosti a dopravy v Niamey. Úlohu vykonával za uspokojivých podmienok. Obnovenie tejto zmluvy bolo predmetom oficiálnej žiadosti podanej týmto ministerstvom ako národným schvaľovacím úradníkom Európskeho rozvojového fondu (ERF).

Na podporu svojich nárokov žalobca tvrdí porušenie Dohovoru z Lomé IV, ktorého sa Komisia dopustila tým, že nerešpektovala rozdelenie právomoci medzi národným schvaľovacím úradníkom ERF a vedúcim delegácie, ktorý nemôže namietať obnovenie zmluvy z dôvodu, že článok 313.2 písm. k) dohovoru zveruje výlučnú právomoc pri zamestnávaní expertov technickej pomoci národnému schvaľovaciemu úradníkovi ERF, pričom jedinou povinnosťou je informovať o tom vedúceho delegácie. Okrem toho, a v každom prípade, Komisia nedodržala kogentnú lehotu tridsiatich dní stanovenú v článku 314 dohovoru na odpoveď na žiadosť národného schvaľovacieho úradníka týkajúcu sa obnovenia zmluvy.

Na záver žalobca uplatňuje porušenie zásady správneho úradného postupu, povinnosti starostlivosti a legitímnej dôvery.

____________