Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. decembra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Celle – Nemecko) – Remondis GmbH & Co. KG Region Nord/Region Hannover
(vec C-51/15)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 4 ods. 2 ZEÚ – Rešpektovanie národnej identity členských štátov obsiahnutej v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv – Vnútorná organizácia členských štátov – Územné samosprávne celky – Právny nástroj, ktorý vytvára nový verejnoprávny subjekt a upravuje prenos právomocí a povinností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme – Verejné zákazky – Smernica 2004/18/ES – Článok 1 ods. 2 písm. a) – Pojem „verejná zákazka“)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberlandesgericht Celle
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Remondis GmbH & Co. KG Region Nord
Žalovaný: Region Hannover
za účasti: Zweckverband Abfallwirtschaft Region Hannover
Výrok rozsudku
Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, o akú ide vo veci samej, ktorú uzatvoria dva územné samosprávne celky a na základe ktorej tieto územné celky prostredníctvom stanov vytvoria spoločné združenie samosprávnych celkov, právnickú osobu verejného práva, a prenesú na tento nový verejný subjekt určité právomoci, ktoré boli doposiaľ zverené týmto samosprávnym celkom a ktoré sú od tejto chvíle vlastné tomuto združeniu samosprávnych celkov, nepredstavuje verejnú zákazku.
K takému prenosu právomocí v súvislosti s plnením úloh verejnej služby však dochádza iba vtedy, ak sa týka tak povinností súvisiacich s prenesenou právomocou, ako aj oprávnení, ktoré sú jej logickým dôsledkom, takže novo príslušný verejný orgán má rozhodovaciu a finančnú autonómiu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
____________1 Ú. v. EÚ C 155, 11.5.2015.