Vec C‑51/15

Remondis GmbH & Co. KG Region Nord

proti

Region Hannover

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Celle)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 4 ods. 2 ZEÚ – Rešpektovanie národnej identity členských štátov obsiahnutej v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv – Vnútorná organizácia členských štátov – Územné samosprávne celky – Právny nástroj, ktorý vytvára nový verejnoprávny subjekt a upravuje prenos právomocí a povinností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme – Verejné zákazky – Smernica 2004/18/ES – Článok 1 ods. 2 písm. a) – Pojem ‚verejná zákazka‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. decembra 2016

Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2004/18 – Verejná zákazka – Pojem – Dohoda medzi dvoma územnými samosprávnymi celkami – Právny nástroj, ktorý vytvára nový verejnoprávny subjekt a upravuje prenos právomocí a povinností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme – Vylúčenie – Podmienky – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

[Článok 4 ods. 2 ZEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18, článok 1 ods. 2 písm. a)]

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorú uzatvoria dva územné samosprávne celky a na základe ktorej tieto územné celky prostredníctvom stanov vytvoria spoločné združenie samosprávnych celkov, právnickú osobu verejného práva, a prenesú na tento nový verejný subjekt určité právomoci, ktoré boli doposiaľ zverené týmto samosprávnym celkom a ktoré sú od tejto chvíle vlastné tomuto združeniu samosprávnych celkov, nepredstavuje verejnú zákazku.

Rozdelenie právomocí v rámci členského štátu totiž požíva ochranu priznanú článkom 4 ods. 2 ZEÚ. Táto ochrane sa tiež týka prerozdelení právomocí v rámci členského štátu, v rámci ktorého je predtým príslušný orgán zbavený alebo sa zbavuje povinnosti a práva plniť danú verejnú úlohu a túto povinnosť a toto právo má od tejto chvíle iný orgán.

Okrem toho taký presun právomocí nespĺňa všetky podmienky, ktoré stanovuje definícia pojmu verejná zákazka.

Jedine odplatná zmluva môže predstavovať verejnú zákazku v zmysle smernice 2004/18, pričom táto odplatná povaha znamená, že verejnému obstarávateľovi, ktorý uzavrel verejnú zákazku, sa na základe tejto zákazky poskytne plnenie za protihodnotu, ktoré musí prinášať tomuto verejnému obstarávateľovi priamy hospodársky úžitok. Synalagmatická povaha zmluvy je tak podstatnou vlastnosťou verejnej zákazky.

Bez ohľadu na okolnosť, že rozhodnutie o priznaní verejných právomocí nespadá do oblasti hospodárskych transakcií, samotná skutočnosť, že verejný orgán je zbavený právomoci, ktorú predtým mal, vedie k tomu, že stráca akýkoľvek hospodársky záujem na plnení úloh, ktoré zodpovedajú tejto právomoci.

Presmerovanie prostriedkov používaných na výkon právomoci, ktoré sú prevedené orgánom, ktorý už prestáva byť príslušný, na orgán, ktorý sa príslušným stáva, tak nemožno považovať za zaplatenie ceny, ale naopak predstavuje logický, dokonca nutný dôsledok dobrovoľného prenosu alebo nariadeného prerozdelenia tejto právomoci z prvého orgánu na druhý.

Rovnako nepredstavuje odmenu ani to, že sa orgán, ktorý iniciuje prenos právomoci alebo ktorý rozhodne o prerozdelení právomoci, zaviaže uhradiť prípadné náklady prevyšujúce príjmy, ktoré môžu vyplynúť z výkonu tejto právomoci. Ide totiž o záruku určenú tretím osobám, ktorej nevyhnutnosť vyplýva v tomto prípade zo zásady, že voči verejnému orgánu nemožno viesť konanie o platobnej neschopnosti. Samotná existencia takej zásady pritom spadá do vnútornej organizácie členského štátu.

Na to, aby sa prenos právomocí medzi verejnými orgánmi mohol považovať za akt vnútornej organizácie a spadal tak pod slobodu členských štátov zaručenú článkom 4 ods. 2 ZEÚ, však musí spĺňať určité podmienky.

K takému prenosu právomocí v súvislosti s plnením úloh verejnej služby totiž dochádza iba vtedy, ak sa týka tak povinností súvisiacich s prenesenou právomocou, ako aj oprávnení, ktoré sú jej logickým dôsledkom, takže novo príslušný verejný orgán má rozhodovaciu a finančnú autonómiu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

(pozri body 40 – 47, 49, 55 a výrok)