Vec T‑220/20
Petrus Kerstens
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) z 20. októbra 2021
„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne konanie – Článok 266 ZFEÚ – Administratívne vyšetrovania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Zásada nestrannosti – Žaloba o neplatnosť a náhradu ujmy“
1. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo na riadnu správu vecí verejných – Požiadavka nestrannosti – Pojem – Existencia pochybností o prejavoch nestrannosti týkajúcich sa len jednej osoby v kolektívnom orgáne – Domnienka nestrannosti, pokiaľ sa nepreukáže opak
(Článok 6 ods. 1 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1)
(pozri body 32 – 35)
2. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie predchádzajúce začatiu disciplinárneho konania – Požiadavka nestrannosti – Dosah – Predchádzajúca vedomosť vyšetrovateľa o skutkových okolnostiach – Vyšetrovateľ, ktorý oznámil skutky, na základe ktorých sa uskutočnilo konanie – Existencia legitímnych pochybností o nestrannosti vyšetrovateľa – Porušenie požiadavky nestrannosti
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 3)
(pozri body 37 – 43)
Zhrnutie
Žalobca, pán Petrus Kerstens, je bývalým úradníkom Európskej komisie, proti ktorému Komisia v rôznom období a z rôznych dôvodov začala tri disciplinárne konania.
Menovací orgán v rozhodnutí o ukončení všetkých troch konaní (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) konštatoval, že správanie žalobcu predstavuje porušenie článkov 11, 12 a 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).
Keďže žalobcova sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu bola zamietnutá, žalobca podal na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia. Žalobca spochybňuje okrem iného nestrannosť jediného vyšetrovania z dôvodu spojenia troch disciplinárnych konaní a z dôvodu, že oznamovateľka skutočností posudzovaných v rámci jedného z disciplinárnych konaní sa ako osoba zodpovedná za vedenie vyšetrovania zúčastnila na tomto vyšetrovaní.
Všeobecný súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Vo svojom rozsudku Všeobecný súd doplnil svoju judikatúru týkajúcu sa subjektívnej nestrannosti a spresnil pojem objektívna nestrannosť s tým, že orgán verejnej správy musí v rámci disciplinárneho konania dodržiavať subjektívnu aj objektívnu nestrannosť podľa zásady riadnej správy vecí verejných.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd v prvom rade pripomína, že právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie zahŕňa právo každého na to, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne. Orgán verejnej správy je tak povinný starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti veci, o ktorej rozhoduje, a zhromaždiť všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na výkon svojej voľnej úvahy a zabezpečiť riadny priebeh a efektívnosť konaní, ktoré uskutočňuje.
Požiadavka nestrannosti zahŕňa jednak subjektívnu nestrannosť v tom zmysle, že žiadny z členov inštitúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovať osobnú zaujatosť, a jednak objektívnu nestrannosť v tom zmysle, že inštitúcia musí poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností v tomto ohľade. Pri posudzovaní nestrannosti postupu rozhodovania v kolektívnom orgáne nie je skutočnosť, že pochybnosti o prejavoch nestrannosti sa týkajú len jednej osoby v rámci kolektívneho orgánu, nevyhnutne určujúca, vzhľadom na to, že táto osoba mohla mať pri rozhodovaní rozhodujúci vplyv.
Pokiaľ ide o subjektívnu nestrannosť, domnienka subjektívnej nestrannosti sa predpokladá, až kým sa nepreukáže opak. Pokiaľ ide o objektívnu nestrannosť, takáto nestrannosť neexistuje, ak sa preukázalo, že pred začatím vyšetrovania mal jeden z vyšetrovateľov vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré boli predmetom vyšetrovania, a dotknutá inštitúcia mohla za vyšetrovateľa vymenovať osobu, ktorá nemala žiadnu predchádzajúcu vedomosť o skutkových okolnostiach prípadu a ktorá by tak nevyvolávala žiadne oprávnené pochybnosti o svojej nestrannosti vo vzťahu k inému účastníkovi konania.
Všeobecný súd sa ďalej domnieva, že dotknutá situácia, ktorá sa vyznačuje tým, že osoba zodpovedná za vedenie jediného vyšetrovania začatého v súvislosti s troma disciplinárnymi konaniami je tiež osobou, ktorá oznámila skutky, ktoré boli predmetom jedného z konaní, predstavuje objektívne riziko, že táto osoba mohla mať dopredu utvorenú predpojatú predstavu alebo predsudky o zapojení žalobcu do skutkov, ktoré mu boli vytýkané ešte pred tým, než sa uskutočnilo vyšetrovanie. Okolnosť, že Komisia nezorganizovala vyšetrovanie tak, aby žalobcovi poskytla dostatočné záruky, pokiaľ ide o objektívnu nestrannosť tohto vyšetrovania, môže mať za následok, že je celé disciplinárne konanie poznačené chybou.
Pokiaľ ide napokon o zrušenie napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd pripomína, že na to, aby procesná chyba mohla odôvodniť zrušenie aktu, je potrebné, aby bez tejto chyby konanie mohlo viesť k inému výsledku. Pri tomto preskúmaní treba zohľadniť všetky okolnosti danej veci, a najmä povahu výhrad a množstvo procesných chýb, ku ktorým došlo, vo vzťahu k zárukám, z ktorých úradník mohol mať prospech.
V tejto súvislosti Všeobecný súd poukazuje na to, že administratívne vyšetrovanie má dôležitú úlohu a môže ovplyvniť disciplinárne konanie. Práve na základe tohto vyšetrovania a vypočutia dotknutého úradníka totiž menovací orgán posudzuje po prvé, či treba začať disciplinárne konanie, po druhé, či toto konanie musí byť prípadne vedené pred disciplinárnou komisiou a po tretie posudzuje skutočnosti, ktoré sa predkladajú uvedenej komisii, ak je konanie začaté pred disciplinárnou komisiou. Nemožno teda vylúčiť, že ak by sa administratívne vyšetrovanie uskutočnilo so všetkými zárukami nestrannosti, mohlo by toto vyšetrovanie viesť k odlišnému posúdeniu skutočností a mať tak odlišné následky. Za týchto podmienok mohol mať žalobca legitímne pochybnosti o objektívnej nestrannosti vyšetrovania, a teda aj o disciplinárnych konaniach, ktoré boli proti nemu vedené.