Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) zo 6. septembra 2018 –
Gmalieva a i.
(vec C‑79/17)(1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Slobodné poskytovanie služieb – Hazardné hry – Monopol na hazardné hry v členskom štáte – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje prevádzkovanie hracích automatov bez predchádzajúceho povolenia správnych orgánov“
Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje prevádzkovanie hracích automatov bez predchádzajúceho povolenia správnych orgánov – Odôvodnenie – Obmedzenie ponuky hazardných hier a boj s kriminalitou – Povinnosť splniť podmienky proporcionality a nediskriminácie – Podmienky – Skutočné koherentné a systematické sledovanie týchto cieľov – Posúdenie vnútroštátnym súdom
(článok 56 ZFEÚ)
(pozri body 22 – 31 a výrok)
Výrok
Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či vzhľadom na údaje poskytnuté Súdnym dvorom Európskej únie najmä v rozsudku z 30. apríla 2014, Pfleger a i. (C‑390/12, EU:C:2014:281), vnútroštátny systém monopolu na hazardné hry, ako je ten, o ktorý ide vo veci samej, sa musí považovať za zlučiteľný s článkami 56 a nasl. ZFEÚ, pokiaľ sa v konaní pred vnútroštátnym súdnom preukáže, že:
– hráčska závislosť nepredstavuje spoločenský problém, ktorý by odôvodňoval zásah štátu,
– zakázané hazardné hry nie sú považované za trestnú činnosť, ale iba za správny priestupok proti verejnému poriadku,
– príjmy, ktoré plynú štátu z hazardných hier, dosahujú každoročne viac než 500 miliónov eur, t. j. 0,4 % celkového štátneho rozpočtu a
– cieľom propagácie uskutočňovanej držiteľmi licencie je predovšetkým nabádať k hraniu hazardných hier osoby, ktoré ich doteraz nehrali.