ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. októbra 2013

Vec T‑167/12 P

Rada Európskej únie

proti

AY

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2010 – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Odborné vzdelávanie – Zloženie skúšok programu odbornej prípravy pre úradníkov vo funkčnej skupine AST v rámci certifikačného postupu na účely zaradenia do funkčnej skupiny AD – Skreslenie dôkazov“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 8. februára 2012, AY/Rada (F‑23/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 8. februára 2012, AY/Rada (F‑23/11) sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie, ktorým Rada Európskej únie odmietla povýšiť AY do platovej triedy AST 9 v rámci povyšovania v roku 2010 a zaviazal Radu na náhradu všetkých trov konania (body 1 a 4 výroku tohto rozsudku). O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Skutočnosti, ktoré sa môžu zohľadniť – Úspešné absolvovanie certifikačných skúšok

(Služobný poriadok úradníkov, články 24a, 43 a článok 45 ods. 1)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 25, 28)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. septembra 2008, Kerstens/Komisia, T‑222/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑37, II‑B‑1‑267, body 60 až 62 a tam citovaná judikatúra

2.      Administratíva má širokú mieru voľnej úvahy pri hodnotení zásluh, ktoré treba zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení podľa článku 45 služobného poriadku, ktorá je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie kandidatúr starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Povinnosť starostlivosti, ktorá prináleží administratíve znamená najmä to, že menovací orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

V dôsledku toho menovací orgán nemôže v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie nezohľadniť skutočnosť, že úradník bol vybratý, aby sa zúčastnil na programe školení s cieľom jeho certifikácie a že zložil skúšky potvrdzujúce, že tento program absolvoval úspešne, hoci táto skutočnosť mu sama osebe nepriznáva žiadne právo na povýšenie do vyššej platovej triedy vo funkčnej skupine AST, a dokonca ani žiadnu automatickú prednosť.

V tejto súvislosti musí menovací orgán podľa článku 24a služobného poriadku pri služobnom postupe úradníka zohľadniť ďalšie vzdelávanie, ktoré ukončil, ako jednu zo zložiek jeho zásluh.

Menovací orgán podľa služobného poriadku má však právomoc vykonať hodnotenie zásluh stanovené v článku 45 služobného poriadku podľa postupu alebo metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie.

V tejto súvislosti povinnosť zohľadniť ďalšie vzdelávanie, ktoré úradník ukončil, sa prejavuje najmä v obsahu hodnotiacej správy týkajúcej sa spôsobilosti, výkonnosti a správania sa v službe, ktorá sa vyhotovuje podľa článku 43 služobného poriadku a predstavuje jednu z troch skutočností výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, ktoré sa musia zohľadniť pri porovnávacom hodnotení zásluh na účely povýšenia.

Z toho vyplýva, že administratíva môže certifikáciu úradníka na účely jeho hodnotenia porovnateľných zásluh zohľadniť aj v rámci vypracovania správy, ktorá sa ho týka, keďže táto správa odráža zásluhy daného úradníka.

(pozri body 33 – 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, body 52 až 54; 27. septembra 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑156/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑189, II‑A‑2‑969, bod 88 a tam citovaná judikatúra; 2. apríla 2009, Komisia/Berrisford, T‑473/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑17, II‑B‑1‑85, bod 42; Všeobecný súd: 30. novembra 2011, Komisia/Dittert, T‑51/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 54