Language of document : ECLI:EU:T:2008:585

Vec T‑196/04

Ryanair Ltd

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Dohody, ktoré Valónsky región a letisko Charleroi Brusel Juh uzavreli s leteckou spoločnosťou Ryanair – Existencia hospodárskej výhody – Uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Orgán verejnej moci spravujúci letiskové zariadenia patriace do verejnej oblasti

(Článok 87 ods. 1 ES)

1.      V rámci uplatnenia kritéria súkromného investora je nevyhnutné posudzovať obchodnú transakciu ako celok s cieľom overiť, či sa štátny subjekt a ním ovládaný subjekt zohľadňované spoločne správali ako rozumné hospodárske subjekty v trhovom hospodárstve. Komisia je totiž povinná zohľadniť pri posudzovaní sporných opatrení všetky relevantné skutočnosti a ich kontext vrátane tých, ktoré sa týkajú situácie orgánu alebo orgánov uskutočňujúcich uvedené opatrenia.

(pozri bod 59)

2.      Na účely určenia, či štátne opatrenie je výhodou v zmysle článku 87 ods. 1 ES, treba rozlišovať medzi záväzkami, ktoré štát musí brať na seba ako podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, a záväzkami, ktoré mu prislúchajú ako orgánu verejnej moci. Hoci sa v prípade, keď štát koná ako podnik pôsobiaci ako súkromný investor, zdá byť nevyhnutným analyzovať jeho správanie v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, uplatnenie tejto zásady sa musí vylúčiť za predpokladu, že tento štát koná ako orgán verejnej moci. Za takéhoto predpokladu nemožno totiž správanie štátu nikdy porovnávať so správaním súkromného subjektu alebo investora v trhovom hospodárstve.

Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu. Stanovenie výšky pristávacích poplatkov a poskytnutie súvisiacej záruky odškodnenia sú činnosťami priamo spojenými so správou letiskových infraštruktúr, ktorá predstavuje hospodársku činnosť. Letiskové poplatky stanovené orgánom verejnej moci sa musia považovať za odmenu za služby poskytnuté na letisku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že existuje len nízka miera priamej a zjavnej spojitosti medzi úrovňou poplatkov a službou poskytnutou používateľom.

Rovnako pokiaľ orgán verejnej moci dá leteckým spoločnostiam k dispozícii letiskové zariadenia, ako aj ich správu za protihodnotu v podobe platby poplatku, ktorý orgán verejnej moci voľne stanovuje, možno to kvalifikovať ako činnosti hospodárskej povahy, avšak tieto činnosti nemožno len na základe toho, že sa uskutočňujú vo verejnej oblasti, zaradiť pod výkon právomocí orgánu verejnej moci. Tieto činnosti sa na základe ich povahy, cieľa a pravidiel, ktorým podliehajú, neviažu na výkon takých právomocí, ktoré sú typickými právomocami orgánu verejnej moci.

Okolnosť, že vlastník letiskového zariadenia patriaceho do verejnej oblasti je orgánom verejnej moci, tak nemôže vylúčiť, aby sa tento orgán považoval za subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť.

Rovnako samotná okolnosť, že orgán verejnej moci disponuje normotvornými právomocami v oblasti stanovovania letiskových poplatkov, nevylučuje, že preskúmanie systému zliav z uvedených poplatkov sa musí uskutočniť v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, keďže tento systém môže byť vytvorený aj súkromným subjektom.

(pozri body 84, 85, 87 – 89, 91, 92, 101)