Vec C‑117/15

Reha Training Gesellschaft für Sport‑ und Unfallrehabilitation mbH

proti

Gesellschaft für musikalische Aufführungs‑ und mechanische Vervielfältigungsrechte eV (GEMA)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 3 ods. 1 – Smernica 2006/115/ES – Článok 8 ods. 2 – Pojem ‚verejný prenos‘ – Nainštalovanie televíznych prijímačov prevádzkovateľom rehabilitačného centra s cieľom umožniť pacientom pozerať televízne vysielanie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 31. mája 2016

1.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernice 2001/29 a 2006/115 – Verejný prenos – Pojem, ktorý má v zásade rovnaký význam v týchto smerniciach – Šírenie televízneho vysielania televíznymi prijímačmi, ktoré v priestoroch rehabilitačného centra nainštaloval prevádzkovateľ tohto centra – Posúdenie súčasne z hľadiska týchto dvoch smerníc a podľa rovnakých kritérií

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernice 2001/29 a 2006/115 – Verejný prenos – Pojem, ktorý má v zásade rovnaký význam v týchto smerniciach – Šírenie televízneho vysielania televíznymi prijímačmi, ktoré v priestoroch rehabilitačného centra nainštaloval prevádzkovateľ tohto centra – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2)

1.        Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa musí uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva. V tejto súvislosti nič nenasvedčuje tomu, že normotvorca Únie chcel dať pojmu verejný prenos v jednotlivých textoch týchto smerníc odlišný význam. Rôzna povaha práv chránených v rámci týchto smerníc nemôže zatieniť skutočnosť, že podľa týchto smerníc tieto práva vznikajú v dôsledku toho istého faktora, a to verejného prenosu chránených diel.

Z toho vyplýva, že v prípade, ak sa v súvislosti so šírením televízneho vysielania televíznymi prijímačmi, ktoré prevádzkovateľ rehabilitačného centra nainštaloval v priestoroch tohto centra, tvrdí, že sú dotknuté autorské práva a s nimi súvisiace práva veľkého počtu dotknutých osôb, predovšetkým skladateľov, textárov a hudobných vydavateľstiev, ale aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a autorov hovorených diel, ako aj ich vydavateľov, je nutné uplatniť tak článok 3 ods. 1 smernice 2001/29, ako aj článok 8 ods. 2 smernice 2006/115, pričom pojem „verejný prenos“ nachádzajúci sa v týchto dvoch ustanoveniach musí mať rovnaký význam. V dôsledku toho treba posúdiť, či takáto situácia predstavuje verejný prenos z hľadiska článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ako aj článku 8 ods. 2 smernice 2006/115, a z hľadiska rovnakých výkladových kritérií, aby sa predovšetkým vyhlo rozdielnym výkladom a ich vzájomnej nezlučiteľnosti v závislosti od uplatneného ustanovenia.

(pozri body 27, 31 – 34 a výrok)

2.        Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a článok 8 ods. 2 smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva sa majú vykladať v tom zmysle, že šírenie televízneho vysielania prostredníctvom televíznych prijímačov, ktoré prevádzkovateľ rehabilitačného centra nainštaloval v priestoroch tohto centra, predstavuje verejný prenos.

Po prvé takýto prevádzkovateľ vykonáva prenos, keď svojim pacientom zámerne sprostredkováva chránené diela pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímačov nainštalovaných na viacerých miestach tohto zariadenia.

Po druhé všetci pacienti tohto rehabilitačného centra predstavujú verejnosť v zmysle týchto ustanovení, pretože okruh osôb, ktorý tvoria títo pacienti, nie je veľmi malý, či dokonca zanedbateľný, pričom platí najmä, že uvedení pacienti môžu užívať diela, ktoré sú šírené súčasne na viacerých miestach zariadenia a nemohli by tak urobiť bez cieleného sprostredkovania prevádzkovateľom tohto centra. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že ide o otázku zaplatenia autorských odmien a odmien plynúcich z práv súvisiacich s autorskými právami za sprístupnenie chránených diel v priestoroch uvedeného centra, títo pacienti vôbec neboli zohľadnení pri udelení súhlasu na sprístupnenie originálu, takže tvoria novú verejnosť.

Po tretie šírenie televízneho vysielania prostredníctvom televíznych prijímačov s cieľom poskytnúť pacientom rehabilitačného centra určité rozptýlenie počas ich liečby alebo čakania na túto liečbu, predstavuje dodatočné poskytovanie služieb, ktoré síce nemá nijaký medicínsky význam, má však prospešný vplyv na kvalitu a atraktivitu zariadenia, čím mu dáva konkurenčnú výhodu. Z toho vyplýva, že šírenie televízneho vysielania prevádzkovateľom takéhoto rehabilitačného centra môže mať ziskovú povahu, ktorú možno zohľadniť na účely určenia výšky prípadnej odmeny za takéto šírenie.

(pozri body 54 – 65 a výrok)