Vec T‑260/11
Španielske kráľovstvo
proti
Európskej komisii
„Rybolov – Zachovanie zdrojov rýb – Prekročenie rybolovných kvót makrel zo strany Španielskeho kráľovstva v oblastiach VIII c, IX a X a vo vodách Európskej únie Copace 34.1.1 pridelených na rok 2010 – Odpočty započítané s rybolovnými kvótami pridelenými na roky 2011 až 2015 – Právo na obhajobu – Právna istota – Legitímna dôvera – Rovnosť zaobchádzania“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 18. júna 2014
1. Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Režim rybolovných kvót – Odpočty z kvót pridelených v danom roku z dôvodu prekročení kvót v predchádzajúcich rokoch – Nariadenie č. 1224/2009, článok 105 – Povinnosti a voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 1224/2009, článok 105 ods. 1, 2 a 6; nariadenie Rady č. 2371/2002, článok 30)
2. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Dosah
3. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné záruky poskytnuté správnym orgánom
4. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Hranice – Spoločná rybárska politika – Prispôsobenie právnej úpravy zmenám hospodárskej situácie – Nemožnosť odvolať sa na ochranu legitímnej dôvery – Ochrana odmietnutá osobe, ktorá je zodpovedná za zjavné porušenie platnej právnej úpravy
(Nariadenie Rady č. 23/2010; nariadenie Komisie č. 165/2011)
5. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Pojem – Rozdielne zaobchádzanie v rozdielnych, a preto neporovnateľných faktických a právnych situáciách – Neporušenie
1. Použitie výrazu „môže“ v článku 105 ods. 6 nariadenia č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, na jednej strane najmä preukazuje, že Komisia má voľnú úvahu, pokiaľ ide o zásadnú otázku, či je potrebné výboru pre rybolov a akvakultúru zriadenému článkom 30 nariadenia č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, predložiť návrh na prijatie pravidiel uplatňovania opatrení na odpočítanie od budúcich rybolovných kvót, ak členský štát prekročí kvóty, ktoré mu boli pridelené v príslušnom roku, a na druhej strane, či táto voľná úvaha zahŕňa aj možnosť, ktorú má Komisia, vybrať si na tento účel medzi rozličnými predmetmi a nástrojmi, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie. Z toho vyplýva, že členský štát vychádza z nesprávneho predpokladu, keď tvrdí, že Komisia bola povinná prijať pravidlá uplatňovania, aby mohla uviesť do činnosti nástroje, ktoré má k dispozícii podľa článku 105 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.
Naproti tomu článok 105 ods. 1 uvedeného nariadenia zveruje právomoc Komisii v tom zmysle, že ak Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné kvóty, je povinná vykonať odpočet od budúcich kvót uvedeného členského štátu. Takisto ani článok 105 ods. 2 toho istého nariadenia nezveruje Komisii voľnú úvahu, pokiaľ ide o následky, ktoré je potrebné pripísať takémuto prekročeniu v danom roku, ale jej ukladá povinnosť vykonať v nasledujúcom roku alebo rokoch odpočítanie z ročnej kvóty, ktoré má v danom roku predmetný členský štát k dispozícii, a to s použitím vopred určeného koeficientu podľa konštatovanej miery prekročenia. Z toho vyplýva, že celkový objem odpočtu, ktorý sa má vykonať, je výsledkom presného výpočtu, ktorého parametre – teda miera prekročenia a koeficient – sú konkrétne stanovené týmto ustanovením, takže Komisia nemá nijakú mieru voľnej úvahy na stanovenie jeho limitu.
Z toho vyplýva, že ustanovenia článku 105 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1224/2009, najmä ustanovenia týkajúce sa výpočtu celkovej výšky odpočtu, ktoré sa má vykonať, sú dostatočne jasné, presné a nepodmienené a Komisia ich teda môže priamo vykonať.
(pozri body 40, 41, 44, 45)
2. Právo byť vypočutý zaručuje každému možnosť oznámiť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy. Dodržiavanie tejto zásady teda musí byť zabezpečené tak v prípade úplnej absencie osobitnej právnej úpravy, ako aj v prípade právnej úpravy, ktorá sama osebe nezohľadňuje uvedenú zásadu. Ak inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, dodržiavanie záruk zverených právnym poriadkom Únie v správnych konaniach má o to väčšiu dôležitosť.
V dôsledku toho pôsobnosť práva byť vypočutý existuje v prípade, keď správny orgán chce prijať akt spôsobujúci ujmu, teda akt, ktorý môže ovplyvniť nepriaznivo záujmy jednotlivca alebo dotknutého členského štátu, pričom jeho uplatnenie nezávisí od existencie výslovného pravidla na tieto účely, ktoré by bolo zakotvené v sekundárnom práve.
(pozri body 62 – 64)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 84)
4. Keď opatrný a obozretný hospodársky subjekt je schopný predvídať prijatie opatrenia Únie, ktoré môže ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa domáhať prospechu zo zásady ochrany legitímnej dôvery, keď dôjde k prijatiu tohto opatrenia. Navyše hospodárske subjekty nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v rámci voľnej úvahy inštitúcií Únie, a to najmä v oblasti, akou je oblasť spoločnej organizácie rybolovu, ktorej cieľ sa neustále prispôsobuje zmenám hospodárskej situácie. Napokon na dosah na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa nemôže odvolávať osoba, ktorá je zodpovedná za zjavné porušenie platnej právnej úpravy.
(pozri body 87, 88)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 93)