ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

z 24. júna 2008

Vec F‑15/05

Carlos Andres a i.

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Odmena – Prerokovanie s Výborom zamestnancov ECB – Metóda výpočtu ročnej úpravy odmien– Výkon rozsudku súdu Spoločenstva – Retroaktivita“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES, ktorou C. Andres a 8 ďalších žalobcov navrhujú predovšetkým zrušenie ich výplatných listín za mesiac júl 2004 v rozsahu, v akom obsahujú zvýšenie platu stanovené podľa údajne nezákonnej metódy ročnej úpravy odmien a v akom sa toto zvýšenie retroaktívne nevzťahuje na roky 2001, 2002 a 2003, ako aj priznanie náhrady škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Konzultácia

(Rozhodnutie Európskej centrálnej banky č. 3/2004, článok 4 ods. 4; Pracovnoprávne podmienky zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 45 a 46)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Konzultácia

(Pracovnoprávne podmienky zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 45 a 46)

3.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia

(Článok 233 ES)

1.      Z článku 46 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky vyplýva, že je potrebné konzultovať s výborom zamestnancov pred akoukoľvek zmenou týchto podmienok zamestnávania a pravidiel uplatniteľných na zamestnancov alebo týkajúcich sa akýchkoľvek s nimi súvisiacich otázok, medzi ktorými sú uvedené tie, ktoré súvisia s odmeňovaním. Memorandum o porozumení, ktoré osobitne vychádza z tohto článku týkajúce sa vzťahov medzi riaditeľstvom banky a výborom zamestnancov, konkretizuje právo byť konzultovaný a stanovuje osobitne postup, ktorý sa má dodržať, počínajúc povinnosťou Banky poskytnúť mu úplné informácie. Právo pracovníkov na informácie a na konzultácie je všeobecná zásada pracovného práva a je potrebné vykladať ustanovenia memoranda o porozumení vo svetle uvedenej zásady.

Rozsah povinnosti informovania Banky voči výboru zamestnancov sa musí posúdiť v závislosti od povahy údajov. Pokiaľ ide o údaje poskytnuté tretími osobami pre potreby všeobecnej ročnej úpravy platov zamestnancov Banky týkajúce sa percentuálneho zvýšenia platov a číselných údajov o zamestnaných osobách národnými centrálnymi bankami, inštitúciami Spoločenstva a určitých medzinárodných organizácií, Banka môže konať v súlade s autorským pravidlom, ktoré je uvedené v článku 4 ods. 4 rozhodnutia č. 3/2004 o prístupe verejnosti k jej dokumentom a odmietnuť ich poskytnutie všetkým členom výboru zamestnancov. Banka splní svoju povinnosť informovania, keď umožní prístup k údajom zástupcom, ktorí boli riadne splnomocnení výborom zamestnancov, a to na základe jeho návrhu.

(pozri body 58 – 60, 64, 65, 67 a 68)

Odkaz:

Súd prvého stupňa, 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, Zb. s. II‑813, bod 105

2.      V rámci postupu konzultácie s výborom zamestnancov na účely ročnej úpravy platov zamestnancov Európskej centrálnej banky skutočnosť, že sa organizovali stretnutia ad hoc so zástupcami tohto výboru riadne splnomocnenými na účely konzultácie, a nie s plénom výboru zamestnancov, nepredstavuje porušenie, pokiaľ výbor zamestnancov bol informovaný o výsledkoch uvedených stretnutí a vzťahy medzi výborom zamestnancov a Bankou založené na vysokom stupni vzájomnej dôvery a na otvorenej komunikácii môžu odôvodniť neformálnu povahu niektorých stretnutí.

(pozri body 77 – 81)

3.      Ak výkon rozsudku o neplatnosť predstavuje osobitné ťažkosti, dotknutá inštitúcia môže prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže spravodlivo kompenzovať nevýhodu vyplývajúcu pre dotknuté osoby zo zrušeného rozhodnutia. V tejto súvislosti môže administratíva začať s nimi dialóg s cieľom dosiahnuť dohodu, ktorá by im umožnila spravodlivú kompenzáciu za protiprávnosť, ktorej boli obeťami.

Pokiaľ ide o výkon rozsudku, ktorý vyhlásil postup úpravy platov zamestnancov Európskej centrálnej banky pre predmetný rok z dôvodu neuskutočnenia pravidelnej a primeranej konzultácie s výborom zamestnancov za nezákonný, predstavuje spravodlivé a primerané riešenie prijatie kompromisu pozostávajúceho jednak z rozšírenia konzultácie na nasledujúce roky, v ktorých bola konzultácia tiež nedostatočná a jednak z rozšírenia zvýšenia platov vyplývajúceho z konzultácie na všetkých zamestnancov, a nielen na žalobcov, aj keď by osobitné ťažkosti bránili retroaktivite konštatovaného zvýšenia.

(pozri body 121 a 132 – 136)

Odkaz:

Súd prvého stupňa, 26. júna 1996, De Nil a Impens/Rada, T‑91/95, Zb. VS s. I‑A‑327, II‑959, bod 34; 10. júla 1997, Apostolidis a i./Komisia, T‑81/96, Zb. VS s. I‑A‑207, II‑607, bod 42; 10. mája 2000, Simon/Komisia, T‑177/97, Zb. VS s. I‑A‑75, II‑319, bod 23