Language of document : ECLI:EU:C:2022:71

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 3. februára 2022 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka – Osobitná právomoc v zmluvných veciach – Pojem ,miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby‘ – Zmluva o poskytovaní služieb – Letecká doprava – Let, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou, uskutočnený vo viacerých úsekoch dvoma rôznymi leteckými dopravcami – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Článok 7 – Právo na náhradu – Meškanie na prvom úseku letu – Žaloba o poskytnutie náhrady smerujúca proti leteckému dopravcovi zodpovednému za tento prvý úsek letu na súde v mieste jeho príletu“

Vo veci C‑20/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) z 26. novembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 13. januára 2021, ktorý súvisí s konaním:

JW,

HD,

XS

proti

LOT Polish Airlines,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia J.‑C. Bonichot a O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa),

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: A. Calot Escobar

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        XS, HD a JW, v zastúpení: J.‑C. Woicke, Rechtsanwalt,

–        LOT Polish Airlines, v zastúpení: C. Hess, Rechtsanwältin,

–        Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi tromi cestujúcimi, JW, HD a XS na jednej strane a leteckou spoločnosťou LOT Polish Airlines na druhej strane vo veci zaplatenia náhrady za meškanie letu.

 Právny rámec

 Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012

3        Odôvodnenia 15 a 16 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 uvádzajú:

„(15) Normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska [miesta usadenia – neoficiálny preklad] žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko [sídlo – neoficiálny preklad] právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

(16)      Okrem bydliska [miesta usadenia – neoficiálny preklad] žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [ktorého právomoc – neoficiálny preklad] nemohla rozumne predvídať. …“

4        V oddiele 1 kapitoly II tohto nariadenia, nazvanom „Všeobecné ustanovenia“, je článok 4 ods. 1 tohto nariadenia formulovaný takto:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom [miestom usadenia – neoficiálny preklad] na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5        Článok 7 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 2 kapitoly II tohto nariadenia, nazvanom „Osobitná právomoc“, stanovuje:

„Osobu s bydliskom [miestom usadenia – neoficiálny preklad] na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:

1.      a)      v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b)      na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

–        pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

–        pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť;

…“

 Nariadenie (ES) č. 261/2004

6        Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10), nazvaný „Právo na náhradu“, v odseku 1 stanovuje:

„1.      Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)      250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;

b)      400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;

c)      600 eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

7        Žalobcovia vo veci samej uskutočnili jedinú rezerváciu v leteckej spoločnosti Lufthansa AG na let, ktorý sa mal uskutočniť 27. apríla 2019 z Varšavy (Poľsko) do Malé (Maldivy) s priamym prípojom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko).

8        Prvý úsek tohto letu medzi Varšavou a Frankfurtom nad Mohanom uskutočnila LOT Polish Airlines. Z dôvodu oneskoreného vzletu žalobcovia vo veci samej pristáli vo Frankfurte nad Mohanom oneskorene a zmeškali svoj prípojný let do Malé, ktorý zabezpečovala Lufthansa. Svoje cieľové miesto, ktorým bolo Malé, dosiahli s meškaním viac ako štyri hodiny.

9        Žalobcovia vo veci samej na základe nariadenia č. 261/2004 navrhli, aby Amtsgericht Frankfurt (Okresný súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) uložil spoločnosti LOT Polish Airlines povinnosť zaplatiť každému z nich náhradu vo výške 600 eur, keďže vzdialenosť medzi Varšavou a Malé je vyššia ako 3 500 kilometrov, a povinnosť nahradiť ich trovy právneho zastúpenia.

10      Rozsudkom z 29. apríla 2020 tento súd zamietol túto žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že vzhľadom na ustanovenia nariadenia č. 1215/2012, ako ich vykladá Súdny dvor, nemá právomoc rozhodovať spor, keďže ani miesto odletu, ani miesto príletu letu, ktoré stanovuje dotknutá zmluva o preprave, sa nenachádzajú v jeho obvode.

11      Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorým je Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko). Podľa nich môže prvostupňový súd založiť svoju medzinárodnú právomoc na článku 7 bode 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012. Okolnosť, že Varšava a Malé predstavujú miesta zmluvného plnenia vo vzťahu k záväzku vyplývajúceho z uvedenej zmluvy o preprave, podľa nich nevylučuje, že môžu existovať aj iné miesta, ktoré možno rovnako kvalifikovať ako miesta zmluvného plnenia v zmysle tohto ustanovenia.

12      Vnútroštátny súd sa domnieva, že Amtsgericht Frankfurt (Okresný súd Frankfurt nad Mohanom) by mal medzinárodnú právomoc rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený na základe článku 7 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012, len ak by bolo možné kvalifikovať miesto príletu prvého úseku dotknutého letu, teda Frankfurt nad Mohanom, ako „miesto plnenia“ vo vzťahu k záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o preprave.

13      Za týchto podmienok Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 bod 1 písm. b) nariadenia [č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že v prípade letu, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na dva alebo viacero úsekov letu môže byť miestom plnenia v zmysle tohto ustanovenia miesto príletu prvého úseku letu, ak dopravu na týchto úsekoch letu vykonávajú dvaja rôzni leteckí dopravcovia a ak sa žaloba o poskytnutie náhrady podaná na základe nariadenia [č. 261/2004] zakladá na meškaní prvého úseku letu a smeruje proti leteckému dopravcovi zodpovednému za tento prvý úsek?“

 O prejudiciálnej otázke

14      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že v prípade letu, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na dva alebo viacero úsekov letu, na ktorých vykonávajú dopravu dvaja rôzni leteckí dopravcovia, pričom žaloba o poskytnutie náhrady podaná na základe nariadenia č. 261/2004 sa zakladá len na meškaní na prvom úseku letu v dôsledku oneskoreného vzletu a smeruje proti leteckému dopravcovi zodpovednému za vykonanie tohto prvého úseku letu, možno miesto príletu tohto úseku letu považovať za „miesto plnenia“ v zmysle tohto ustanovenia.

15      Na úvod je potrebné spresniť, že žaloba vo veci samej spadá pod pojem „zmluvné veci“ v zmysle článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 1215/2012. Pokiaľ totiž ide o výklad článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ktorý možno uplatniť na výklad zodpovedajúcich ustanovení článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 1215//2012, Súdny dvor rozhodol, že pojem „zmluvné veci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na žalobu cestujúcich leteckou dopravou o náhradu za veľké meškanie letu s priamym prípojom, ktorá je na základe nariadenia č. 261/2004 podaná proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý nie je zmluvným partnerom dotknutého cestujúceho (rozsudok zo 7. marca 2018, flightright a i., C‑274/16, C‑447/16 a C‑448/16, EU:C:2018:160, bod 65), ktorým je v prejednávanom prípade LOT Polish Airlines.

16      Podľa článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 v zmluvných veciach možno osobu usadenú na území členského štátu žalovať v inom členskom štáte na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Na účely uplatnenia tohto ustanovenia článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka tohto nariadenia spresňuje, že ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, pri poskytnutí služieb je týmto miestom miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.

17      Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade existencie viacerých miest poskytnutia služieb v rôznych členských štátoch je v zásade pod „miestom plnenia“ potrebné chápať miesto, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi predmetnou zmluvou a príslušným súdom, pričom táto najužšia väzba vo všeobecnosti býva v mieste hlavného poskytnutia služieb. Toto miesto sa musí v rámci možností vyvodiť z ustanovení samotnej zmluvy (rozsudok zo 7. marca 2018, flightright a i., C‑274/16, C‑447/16 a C‑448/16, EU:C:2018:160, bod 67, ako aj citovaná judikatúra).

18      V tejto súvislosti, pokiaľ ide o priamy let uskutočnený medzi dvoma členskými štátmi leteckou spoločnosťou, ktorá je zmluvným partnerom dotknutého cestujúceho, Súdny dvor rozhodol, že tak miesto odletu, ako aj miesto príletu lietadla sa majú z rovnakého titulu považovať za miesta hlavného poskytnutia služieb, ktoré sú predmetom zmluvy o leteckej preprave, takže príslušným súdom v zmysle článku 7 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia č. 1215/2012 na rozhodnutie o návrhu na poskytnutie náhrady na základe tejto zmluvy o preprave a nariadenia č. 261/2004 je súd podľa voľby žalobcu, v obvode ktorého sa nachádza miesto odletu alebo miesto príletu lietadla, ktoré sú dohodnuté v uvedenej zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, Rehder, C‑204/08, EU:C:2009:439, body 43 a 47).

19      V nadväznosti na túto judikatúru Súdny dvor tiež rozhodol, že v prípade letu s priamym prípojom, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na viacero úsekov, na ktorých prepravu vykonávajú dvaja rôzni leteckí dopravcovia, môže byť „miestom plnenia“ v zmysle tohto ustanovenia tak miesto odletu prvého úseku letu (uznesenie z 13. februára 2020, flightright, C‑606/19, EU:C:2020:101, bod 36), ako aj miesto príletu posledného úseku letu (rozsudok zo 7. marca 2018, flightright a i., C‑274/16, C‑447/16 a C‑448/16, EU:C:2018:160, bod 73), a to bez ohľadu na to, či žaloba o poskytnutie náhrady podaná na základe nariadenia č. 261/2004 smeruje proti leteckému dopravcovi zodpovednému za vykonanie predmetného úseku letu alebo proti zmluvnému partnerovi dotknutého cestujúceho, ktorý nie je týmto dopravcom.

20      V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žaloba o poskytnutie náhrady bola podaná len z dôvodu oneskoreného vzletu v mieste odletu prvého úseku letu, ktorého sa týkala zmluva o leteckej preprave, o ktorú ide vo veci samej. Toto miesto zodpovedá jednému z miest hlavného poskytnutia služieb, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, a teda zabezpečuje úzku väzbu, ktorú vyžadujú pravidlá osobitnej právomoci uvedené v článku 7 bode 1 nariadenia č. 1215/2012 medzi uvedenou zmluvou a súdom, v ktorého obvode sa nachádza uvedené miesto.

21      Vnútroštátny súd sa však pýta, či by jeho právomoc na základe článku 7 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia č. 1215/2012 mohlo odôvodniť miesto pristátia tohto prvého úseku letu.

22      V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ako bolo pripomenuté v bode 17 tohto rozsudku, v prípade existencie viacerých miest poskytnutia služieb v rôznych členských štátoch je miestom, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi predmetnou zmluvou a príslušným súdom, predovšetkým to miesto, kde má podľa tejto zmluvy dôjsť k hlavnému poskytnutiu služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, Rehder, C‑204/08, EU:C:2009:439, bod 38).

23      Z tejto judikatúry a osobitne z použitia výrazu „predovšetkým“ vyplýva, že miesta hlavného poskytnutia služieb, ktoré sú identifikované jednak ako miesto prvého odletu a jednak ako cieľové miesto letu, sú len demonštratívnym príkladom miest, kde by sa takáto väzba mohla prejaviť. Nemožno totiž vopred vylúčiť, že vzhľadom na osobitné podmienky zmluvy o leteckej doprave by prípadne aj iné služby než tie, ktoré sú poskytované v mieste prvého odletu a v cieľovom mieste letu, mohli odôvodniť právomoc iných súdov, než sú súdy, v ktorých obvode sa nachádzajú tieto miesta, a to konkrétne súdov miesta medzipristátia, na rozhodovanie o žalobe o poskytnutie náhrady podanej na základe nariadenia č. 261/2004.

24      V prejednávanej veci vnútroštátny súd neuvádza také prvky zmluvy, ktoré by mohli na účely hospodárneho priebehu konania odôvodniť existenciu dostatočnej väzby blízkosti medzi skutkovými okolnosťami sporu vo veci samej a jeho príslušnosťou. Pri absencii týchto informácií teda „miesto plnenia“ v zmysle článku 7 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia č. 1215/2012 môže predstavovať miesto odletu prvého úseku letu ako jedno z miest hlavného poskytnutia služieb, ktoré sú predmetom zmluvy o leteckej preprave, o ktorú ide vo veci samej.

25      Tento záver je v súlade s cieľmi úzkej väzby a riadneho výkonu súdnictva uvedenými v odôvodnení 16 nariadenia č. 1215/2012, pričom Súdny dvor už rozhodol, že v prípade letu s priamym prípojom, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na viacero úsekov, miesto odletu prvého úseku letu zabezpečuje úzku väzbu, ktorú vyžadujú pravidlá osobitnej právomoci uvedené v článku 7 bode 1 nariadenia č. 1215/2012 medzi zmluvou o leteckej preprave a príslušným súdom (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. februára 2020, flightright, C‑606/19, EU:C:2020:101, bod 31).

26      Toto miesto je tiež v súlade so zásadou predvídateľnosti pravidiel právomoci stanovených nariadením č. 1215/2012, pretože umožňuje tak žalobcovi, ako aj žalovanému identifikovať súdy miesta odletu prvého úseku, ako je uvedené v zmluve o leteckej preprave, ako súdy, na ktoré možno podať žalobu o poskytnutie náhrady podľa nariadenia č. 261/2004.

27      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na položenú otázku potrebné odpovedať tak, že článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade letu, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na dva alebo viacero úsekov letu, na ktorých vykonávajú dopravu rôzni leteckí dopravcovia, pričom žaloba o poskytnutie náhrady podaná na základe nariadenia č. 261/2004, sa zakladá len na meškaní na prvom úseku letu v dôsledku oneskoreného vzletu a smeruje proti leteckému dopravcovi zodpovednému za vykonanie tohto prvého úseku letu, nemožno miesto príletu tohto prvého úseku letu považovať za „miesto plnenia“ v zmysle tohto ustanovenia.

 O trovách

28      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade letu, ktorý sa vyznačuje jedinou potvrdenou rezerváciou pre celú trasu letu, rozdeleného na dva alebo viacero úsekov letu, na ktorých vykonávajú dopravu rôzni leteckí dopravcovia, pričom žaloba o poskytnutie náhrady podaná na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa zakladá len na meškaní na prvom úseku letu v dôsledku oneskoreného vzletu a smeruje proti leteckému dopravcovi zodpovednému za vykonanie tohto prvého úseku letu, nemožno miesto príletu tohto prvého úseku letu považovať za „miesto plnenia“ v zmysle tohto ustanovenia.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.