ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

(tretia komora)

z 18. marca 2015

Vec F‑24/14

Tuula Rajala

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Celkové posúdenie výkonov – Koherentnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou T. Rajala navrhuje zrušenie jej hodnotiacej správy vypracovanej za obdobie od 1. októbra 2011 do 31. decembra 2012 (ďalej len „hodnotiaca správa 2011/2012“ alebo „napadnutá hodnotiaca správa“), ako aj zaviazanie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT alebo ďalej len „Úrad“), aby jej zaplatil sumu najmenej 500 eur ako náhradu škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Pani Rajala znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila pani Rajala.

Abstrakt

Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Voľná úvaha hodnotiteľov – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

Hodnotiteľom je priznaná široká miera voľnej úvahy pri hodnotení práce osôb, ktoré majú hodnotiť. Súdne preskúmanie obsahu hodnotiacich správ vykonávané súdom Únie je preto obmedzené na preskúmanie riadneho priebehu konania, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci. Súdu pre verejnú službu teda neprináleží, aby preskúmaval opodstatnenosť posúdenia profesionálnych schopností úradníka, ktoré vykonala administratíva, pokiaľ také posúdenie obsahuje zložité hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť predmetom objektívneho overenia.

Pochybenie možno kvalifikovať ako zjavné iba vtedy, keď ho možno ľahko zistiť na základe kritérií, ktorým chcel normotvorca podriadiť výkon rozhodovacej právomoci.

V dôsledku toho treba dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zamietnuť vtedy, ak sa napriek dôkazom uvádzaným žalobkyňou napadnuté posúdenie javí ako prijateľné.

Platí to predovšetkým v prípade, ak je dotknuté rozhodnutie postihnuté pochybeniami v posúdení, ktoré majú vo svojom súhrne iba menej významnú povahu, ktorá nemohla ovplyvniť administratívu.

(pozri body 41 – 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky Adia Interim/Komisia, T‑19/95, EU:T:1996:59, bod 49; AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, EU:T:1996:195, bod 59; BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 221, a Belfass/Rada, T‑495/04, EU:T:2008:160, bod 63

Súd pre verejnú službu: rozsudky Wenning/Europol, F‑114/07, EU:F:2009:130, bod 111 a tam citovaná judikatúra; Faria/ÚHVT, F‑7/09, EU:F:2010:9, bod 44 a tam citovaná judikatúra; AJ/Komisia, F‑80/10, EU:F:2011:172, bod 36, a CW/Parlament, F‑48/13, EU:F:2014:186, body 70, 72 a 73 a tam citovaná judikatúra