Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Székesfehérvári Törvényszék (Maďarsko) 5. júna 2018 – Hochtief AG/Fővárosi Törvényszék

(vec C-362/18)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Székesfehérvári Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hochtief AG

Žalovaný: Fővárosi Törvényszék

Prejudiciálne otázky

Majú sa základné zásady a ustanovenia práva Únie (najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a požiadavka jednotného výkladu), ako ich vyložil Súdny dvor najmä v rozsudku vydanom vo veci Köbler, vykladať v tom zmysle, že určenie zodpovednosti súdu členského štátu, ktorý v poslednom stupni rozhodne rozsudkom, ktorý porušuje právo Únie, môže byť založené výlučne na vnútroštátnom práve alebo na kritériách stanovených vnútroštátnym právom? V prípade zápornej odpovede, majú sa základné zásady a ustanovenia práva Únie, najmä tri kritériá na určenie zodpovednosti „štátu“, ktoré Súdny dvor stanovil vo veci Köbler, vykladať v tom zmysle, že splnenie podmienok zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, ktorého sa dopustili súdy tohto štátu, sa má posudzovať na základe vnútroštátneho práva?

Majú sa ustanovenia a základné zásady práva Únie (najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a požiadavka účinnej súdnej ochrany), osobitne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zodpovednosti členského štátu vydané okrem iného vo veciach Francovich, Brasserie du pêcheur a Köbler, vykladať v tom zmysle, že právoplatnosť rozsudkov, ktoré porušujú právo Únie, vydaných súdmi členského štátu, ktoré rozhodovali v poslednom stupni, vylučuje určenie zodpovednosti členského štátu za škodu?

Majú sa zásady „efektivity“ a ekvivalencie uvedené v smerniciach 89/665/ES¹ , 92/13/ES² a 2007/66/ES³ , a v rozhodnutiach Súdneho dvora Kühne & Heitz, Kapferer, Impresa Pizzarotti a Transportes Urbanos y Servicios Generales vykladať v tom zmysle, že sa účastník konania už nemôže v rámci obnovy konania odvolávať na posúdenia vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora vydaného v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný súdom druhého stupňa v konaní veci samej, vzhľadom na to, že sa v konaní vo veci samej tieto posúdenia nevzali do úvahy, najmä v prípade, ak súd členského štátu, ktorý prejednáva vec v najvyššom stupni, zamietne kasačný opravný prostriedok proti rozsudku vydanému vo veci samej z dôvodu, že sa účastník konania včas neodvolal na posúdenia obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora?

Majú sa smernice uvedené v tretej prejudiciálnej otázke, judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca najmä z rozsudkov Impresa Pizzarotti (C-213/13), Kapferer (C-234/04), Kühne & Heitz (C-453/00) a Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08), v súvislosti s prípustnosťou obnovy konania, a základné zásady stanovené Súdnym dvorom vo veciach C-470/99, C-327/00 a C-241/06 v súvislosti s lehotami stanovenými vnútroštátnym právom pre konania o obnove v rámci verejného obstarávania vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne súdy konajú správne, ak nezohľadnia rozsudok Súdneho dvora vydaný na návrh súdu druhého stupňa v konaní, ktoré prejednáva alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorého verzia bola v úradnom jazyku členského štátu k dispozícií až v konaní na druhom stupni, z dôvodu, že sa na nich strana v konaní na druhom stupni odvolávala oneskorene, a ak napriek tomu nepripustia návrh na obnovu konania podaný touto stranou, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora, bez toho, aby boli zohľadnené, a na relevantné skutočnosti na účely týchto rozsudkov?

Majú sa smernice uvedené v tretej prejudiciálnej otázke a judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca najmä z rozsudkov Impresa Pizzarotti (C-213/13), Kapferer (C-234/04), Kühne & Heitz (C-453/00), a Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08), vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak účastník konania odkazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Kempter (C-2/06) – podľa ktorého nie je potrebné sa odvolávať na rozsudky Súdneho dvora, keďže súd ich musí uplatniť z úradnej moci – vnútroštátne súdy konajú správne, ak opierajúc sa o vnútroštátne procesné pravidlá a v rozpore s rozsudkom [Kempter] nezohľadnia rozsudky Súdneho dvora, pričom táto skutočnosť nie je uvedená ani v rozhodnutí o ukončení konania ani v jeho odôvodnení a ak napriek tomu nepripustia návrh na obnovu konania podaný touto stranou, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora, bez toho, aby boli zohľadnené, a na relevantné skutočnosti na účely týchto rozsudkov?

Má sa požiadavka týkajúca sa dostatočne závažného porušenia stanovená v rozsudkoch Köbler a Traghetti del Mediterraneo vykladať v tom zmysle, že o také porušenie nejde, ak súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, zamietne návrh na obnovu konania v zjavnom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorá bola podrobne citovaná – a ktorá sa dokonca opiera o rôzne právne stanoviská –, bez toho, aby na ňu odkazoval a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu pre toto rozhodnutie so zreteľom na právo Únie, a jasne bez preskúmania, a bez uvedenia, či aspoň preskúmania, potreby predloženia veci Súdnemu dvoru, hoci v tejto súvislosti bola tiež veľmi podrobne citovaná relevantná judikatúra Súdneho dvora? S prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora CILFIT (C-283/81), musí vnútroštátny súd odôvodniť svoje rozhodnutie v prípade, ak nepripustí návrh na obnovu konania, a v tomto ohľade odmietne podať návrh na začatie prejudiciálneho konania bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom sa odkloní od právneho výkladu, ktorý záväzne stanovil Súdny dvor?

Majú sa zásady účinnej súdnej ochrany a ekvivalencie uvedené v článku 19 ZEÚ a článku 4 ods. 3 ZEÚ, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovania služieb stanovené v článku 49 ZFEÚ a smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác, ako aj smernice 89/665/EHS, 92/13/EHS a 2007/66/ES vykladať v tom zmysle, že [nebránia tomu], aby príslušné orgány a súdy v zjavnom rozpore s uplatniteľným právom Únie postupne zamietli všetky opravné prostriedky podané žalobkyňou z dôvodu jej vylúčenia z postupu verejného obstarávania, pričom na podanie týchto opravných prostriedkov treba v prípade potreby vypracovať viaceré dokumenty, ktoré si vyžadujú vynaloženie času a peňazí v značnom rozsahu, alebo sa zúčastniť na vypočutiach, a hoci je pravda, že teoreticky existuje možnosť určiť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone súdnej moci, relevantná právna úprava odníma žalobkyni možnosť žiadať od súdu náhradu škody spôsobenej v dôsledku protiprávnych opatrení?

Majú sa zásady stanovené v rozsudkoch Köbler, Traghetti del Mediterraneo a San Giorgio vykladať v tom zmysle, že nemožno nahradiť škodu spôsobenú tým, že súd členského štátu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora nepripustil návrh na obnovu konania, ktorý včas podal účastník konania a v rámci ktorého by mohol žiadať náhradu vynaložených nákladov?

Ak sa na základe vnútroštátneho práva musí pripustiť obnova konania z dôvodu existencie nového rozhodnutia Ústavného súdu, a v záujme obnovenia ústavnosti, nemala by sa tiež s ohľadom na zásadu ekvivalencie a rozsudok Súdneho dvora vo veci Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08) pripustiť obnova konania v prípade, ak sa v konaní vo veci samej, v ktorom sa odvolávajú na ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa procesných lehôt, nezohľadní skorší rozsudok Súdneho dvora vydaný v inej veci, rozsudok Súdneho dvora vydaný na žiadosť súdu vo veci samej, a skutkové okolnosti relevantné na účely týchto rozsudkov?

____________

¹ Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

² Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315).

³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31).