ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 28. marca 2012

Vec F‑19/10

Letizia Marsili

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Hodnotenie ústnej skúšky – Zloženie výberovej komisie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marsili navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AST/51/08 o nezapísaní jej mena do zoznamu úspešných uchádzačov

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Spôsob a obsah skúšok – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 5)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25, príloha III článok 6)

4.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Vyvážené zastúpenie žien a mužov

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3 piaty odsek)

1.      Výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok výberového konania. Súd môže posudzovať spôsob vykonania skúšok len v rozsahu, aký je nevyhnutný na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi uchádzačmi. Súdu neprináleží posudzovať ani podrobný obsah skúšky, s výhradou prípadov, keď jej obsah presahuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo nemá súvislosť s cieľom skúšky alebo výberového konania.

Pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa nevzťahujú na špecifické vedomosti, ktoré musí mať uchádzač, ale na vlastnosti, ako sú napríklad „motivácia“, „schopnosť adaptovať sa“ alebo „kreativita“, ktoré musí uchádzač preukázať, tieto vlastnosti uchádzača možno posúdiť vzhľadom na jeho správanie a jeho vyhlásenia počas ústnej skúšky bez toho, aby bola položená akákoľvek otázka, ktorá by mala priamy alebo výslovný vzťah k daným vlastnostiam.

V dôsledku toho skutočnosť, že nebola položená otázka, ktorá by mala priamy a zjavný vzťah s prejavením takýchto vlastností, aj keby bola preukázaná, nemôže dokazovať, že výberová komisia nebola schopná vyhodnotiť uvedené vlastnosti.

(pozri body 20, 23 a 24)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 7. februára 2002, Felix/Komisia, T‑193/00, bod 35

Súd pre verejnú službu: 5. mája 2010, Schopphoven/Komisia, F‑48/09, bod 31

2.      Posúdenia, ktoré výberová komisia výberového konania vykonáva, keď hodnotí vedomosti a schopnosti uchádzačov, sú vyňaté z preskúmania Súdom pre verejnú službu.

Navyše v rámci výberového konania sa hodnota výkonov uchádzačov posudzuje porovnávaním. Prejavenie vlastností uchádzača vzhľadom na kritériá uvedené v oznámení o výberovom konaní, aj keby bolo preukázané, teda nemôže dokazovať zjavnú nesprávnosť posúdenia výberovej komisie.

Pri hodnotení skúšok má výberová komisia výberového konania širokú mieru voľnej úvahy a jej úvahy podliehajú súdnemu preskúmaniu iba v prípade zjavného porušenia pravidiel, ktoré upravujú činnosť výberovej komisie.

(pozri body 39, 42 a 52)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. októbra 1974, Campogrande a i./Komisia, 112/73, 144/73 a 145/73, bod 53; 16. júna 1987, Kolivas/Komisia, 40/86, bod 11; 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, bod 32

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, bod 33 a tam citovaná judikatúra

3.      Účelom povinnosti odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, ako je napríklad rozhodnutie prijaté výberovou komisiou výberového konania voči uchádzačovi, je jednak poskytnúť dotknutej osobe potrebné údaje na určenie, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie.

Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou výberového konania, je potrebné dať túto povinnosť odôvodnenia do súladu s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie na základe článku 6 prílohy III služobného poriadku.

Táto tajnosť bola zavedená s cieľom zabezpečiť nezávislosť výberových komisií výberových konaní a objektivitu ich práce tým, že budú chránené pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi vyvíjanými samotnou administratívou, dotknutými uchádzačmi alebo tretími osobami. Dodržiavanie tajnosti bráni zverejneniu postojov jednotlivých členov výberovej komisie, ako aj prezradeniu všetkých skutočností spojených s osobným hodnotením uchádzačov.

V štádiu skúmania spôsobilosti uchádzačov má činnosť výberovej komisie predovšetkým porovnávajúci charakter, a preto sa na ňu vzťahuje tajnosť, ktorou sa vyznačuje táto činnosť.

Vzhľadom na nevyhnutné zosúladenie povinnosti odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie, predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie.

Takéto odôvodnenie neporušuje práva neúspešných uchádzačov a umožňuje Súdu pre verejnú službu vykonať súdne preskúmanie vhodné pre tento typ sporu.

(pozri body 47 – 52)

Odkaz:

Súdny dvor: Campogrande a i./Komisia, už citovaný, bod 53; 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, bod 22; Parlament/Innamorati, už citovaný, body 23, 24, 28, 31 a 32; Kolivas/Komisia, už citovaný, bod 11

4.      Príloha III služobného poriadku, a predovšetkým jej článok 3 týkajúci sa zloženia výberových komisií výberového konania, neupravujú možnosť určiť náhradníkov, hoci judikatúra uznáva, že administratíva môže náhradníkov využiť. V ustanoveniach tejto prílohy sa teda v zásade odkazuje na výberové komisie zložené z riadnych členov, čím nie je dotknutá skutočnosť, že tieto ustanovenia možno analogicky uplatniť na náhradníkov.

Výraz „výberová komisia [zložená] z viac ako štyroch členov“, použitý v článku 3 piatom odseku prílohy III služobného poriadku, treba rozumieť ako „výberová komisia [zložená] z viac ako štyroch riadnych členov“.

Náhradníci výberovej komisie sa totiž môžu vyjadrovať ku kvalitám uchádzača skladajúceho ústnu skúšku iba vtedy, ak nahrádzajú chýbajúceho riadneho člena, keďže počet rozhodujúcich hlasov vo výberovej komisii je obmedzený na počet jej riadnych členov. Využitie náhradníkov teda nemá za následok zmenu počtu členov výberovej komisie.

Okrem toho analogické uplatnenie výrazu „výberová komisia [zložená] z viac ako štyroch členov“ na náhradníkov nie je možné, pretože pre každé výberové konanie treba určiť jedinečnú hranicu, od ktorej sa uplatňuje pravidlo uvedené v článku 3 piatom odseku prílohy III služobného poriadku.

Napokon, na účel overenia dodržania pravidla stanoveného článkom 3 piatym odsekom prílohy III služobného poriadku treba v zásade zohľadniť iba riadnych členov výberovej komisie, pretože práve oni majú obvykle úlohu zúčastniť sa na skutočnom priebehu skúšok. Dodržanie uvedeného pravidla treba overiť počas uverejnenia zoznamu členov výberovej komisie a nie počas priebehu skúšok.

(pozri body 83 – 86, 88 a 91)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, bod 207

Súd prvého stupňa: 13. októbra 2008, Neophytou/Komisia, T‑43/07 P, bod 53

Súd pre verejnú službu: 23. novembra 2010, Bartha/Komisia, F‑50/08, body 39 a 41