ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 15. marca 2011

Vec F‑28/10

Gaëtan Barthélémy Maxence Mioni

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky stanovené v článku 4 prílohy VII služobného poriadku – Zvyčajné bydlisko pred nástupom do služieb“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou G. B. M. Mioni v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. júna 2009, ktorým sa mu od 1. júla 2009 zrušuje nárok na príspevok na expatriáciu, ktorý dostával od svojho nástupu do služieb 1. júla 2005

Rozhodnutie: Žaloba žalobcu sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Cieľ – Zvyčajné bydlisko v členskom štáte výkonu práce počas rozhodujúceho obdobia – Pojem

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 2 písm. a)]

2.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 85)

1.      Zvyčajné bydlisko v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku na účely priznania príspevku na expatriáciu je miesto, kde si dotknutý úradník alebo zamestnanec stanovil trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov s vôľou udeliť mu stabilný charakter, pričom na účely určenia zvyčajného bydliska treba zohľadniť všetky skutkové okolnosti, ktoré ho tvoria, najmä skutočné bydlisko dotknutej osoby.

Príspevok na expatriáciu má za cieľ kompenzáciu osobitných nákladov a nevýhod vyplývajúcich z prevzatia úloh v jednej z inštitúcií Únie vzniknutých úradníkom, ktorí z tohto dôvodu musia svoje bydlisko premiestniť zo štátu svojho bydliska do štátu výkonu práce a začleniť sa do nového prostredia, a pojem expatriácia závisí takisto od subjektívnej situácie úradníka, teda od stupňa jeho integrácie v novom prostredí, ktorý vyplýva napríklad z jeho zvyčajného bydliska alebo z vykonávania hlavného zamestnania. Navyše cieľom priznania príspevku na expatriáciu je takisto náprava faktických nerovností medzi úradníkmi, ktorí už sú integrovaní do spoločnosti štátu výkonu práce, a tými, ktorí začlenení nie sú.

Okolnosť pobytu v určitej krajine s cieľom tam študovať, čo je pojmovo dočasné, v zásade nepredpokladá najmä úmysel premiestniť centrum svojich záujmov do tejto krajiny, ale nanajvýš uskutočniť dosiaľ neurčitú perspektívu. Bolo by to inak v prípade, keď by skutočnosť študijného pobytu v krajine, pri zohľadnení ďalších relevantných okolností, preukázala existenciu trvalých sociálnych a profesijných väzieb dotknutej osoby s predmetnou krajinou; v tejto súvislosti v prípade, keď po skončení štúdia na tom istom mieste nasleduje stáž alebo zamestnanie, pokračujúca prítomnosť dotknutej osoby v predmetnej krajine môže vyvolať domnienku, aj keď vyvrátiteľnú, prípadnej vôle premiestniť stále alebo zvyčajné centrum svojich záujmov, a teda zvyčajné bydlisko do tejto krajiny.

(pozri body 22, 24, 31 a 32)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. novembra 2007, Salvador García/Komisia, C‑7/06 P, body 43 a 44

Súd prvého stupňa: 27. septembra 2000, Lemaître/Komisia, T‑317/99, bod 51; 3. mája 2001, Liaskou/Rada, T‑60/00, bod 55; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, bod 114; 25. októbra 2005, Salvador García/Komisia, T‑205/02, bod 72

Súd pre verejnú službu: 25. októbra 2005, Dedeu i Fontcuberta/Komisia, T‑299/02, bod 67; 26. septembra 2007, Salvador Roldán/Komisia, F‑129/06, bod 48; 9. marca 2010, Cvetanova/Komisia, F‑33/09, bod 48

2.      Vyplácanie peňažných dávok úradníkovi alebo zamestnancovi administratívou, hoci aj počas niekoľkých rokov, nemôže byť samo osebe považované za presné, bezpodmienečné a súhlasné ubezpečenie, pretože ak by to tak bolo, akékoľvek rozhodnutie administratívy, ktorým sa do budúcnosti, prípadne so spätným účinkom odmietne neoprávnené vyplácanie takých dávok dotknutej osobe v priebehu niekoľkých rokov, by súd Únie systematicky rušil na základe porušenia zásady legitímnej dôvery a malo by to za následok pozbavenie z veľkej časti predovšetkým potrebného účinku článku 85 služobného poriadku týkajúceho sa vrátenia sumy zaplatenej bez právneho dôvodu.

(pozri bod 41)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 125