NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 6. septembra 2012 (1)
Vec C‑175/11
H. I. D.,
B. A.
proti
Refugee Applications Commissioner,
Refugee Appeals Tribunal,
Minister for Justice, Equality and Law Reform,
Írsku,
Attorney General
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court (Írsko)]
„Žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny o priznanie postavenia utečenca – Vnútroštátne konanie uplatňujúce zrýchlené alebo prednostné konanie na posúdenie žiadostí podaných osobami patriacimi do určitej kategórie vymedzenej na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu“
1. V tejto veci High Court (Írsko) požaduje od Súdneho dvora výklad dvoch ustanovení smernice 2005/85/ES,(2) ktorá stanovuje minimálny rámec pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca. Prvé z týchto ustanovení, článok 23 ods. 3 a 4, členským štátom umožňuje preskúmať žiadosť o azyl prednostne alebo v zrýchlenom konaní. Druhé ustanovenie, článok 39, členským štátom ukladá povinnosť poskytnúť žiadateľovi o azyl právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom najmä proti rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl.
2. Žalobcovia vo veci samej, ktorí sú nigérijskými štátnymi príslušníkmi, sa domnievajú, že tieto dve ustanovenia bránia existencii systému priznávania a odnímania postavenia utečenca zavedeného v Írsku, keďže Minister for Justice, Equality and Law Reform môže na základe tohto systému rozhodnúť, že určité kategórie žiadostí o azyl vymedzené na základe štátnej príslušnosti žiadateľa sa majú preskúmať prednostne alebo v zrýchlenom konaní. Ďalej sa domnievajú, že možnosť podať odvolanie na Refugee Appeals Tribunal (Írsko) im nezaručuje právo na účinný prostriedok nápravy.
3. Vnútroštátny súd teda kladie Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa týchto dvoch bodov.
4. V týchto návrhoch vysvetlím dôvody, pre ktoré treba podľa môjho názoru vykladať článok 23 ods. 3 a 4 smernice 2005/85 v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát posudzoval určité kategórie žiadostí o azyl vymedzené na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa v zrýchlenom konaní alebo prednostne.
5. Následne uvediem dôvody, pre ktoré treba podľa môjho názoru vykladať článok 39 tejto smernice a článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je predmetom sporu vo veci samej, na základe ktorej je možné odvolať sa proti rozhodnutiu prijatému rozhodujúcim orgánom na Refugee Appeals Tribunal a na High Court.
I – Právny rámec
A – Medzinárodné právo
6. Dohovor o právnom postavení utečencov podpísaný v Ženeve 28. júla 1951(3) nadobudol platnosť 22. apríla 1954 a bol doplnený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov z 31. januára 1967, ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967.
7. Článok 3 Ženevského dohovoru stanovuje, že zmluvné štáty sa zaväzujú dodržiavať ustanovenia tohto dohovoru voči utečencom bez rozdielu rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu.
B – Právo Únie
8. Hlavným cieľom smernice 2005/85 je zaviesť minimálny rámec pre konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca,(4) aby sa znížili existujúce rozdiely medzi prieskumnými konaniami v členských štátoch.
9. Tento spoločný európsky azylový systém je založený na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru.(5)
10. Odôvodnenie 8 smernice 2005/85 stanovuje, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou. Odôvodnenie 9 uvedenej smernice ďalej stanovuje, že pri zaobchádzaní s osobami, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnými stranami a ktoré zakazujú diskrimináciu.
11. V odôvodnení 27 tejto smernice sa uvádza, že v súlade so základnou zásadou práva Únie majú prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ. Účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte.
12. Podľa článku 4 ods. 1 prvého pododseku smernice 2005/85 členské štáty určia rozhodujúci orgán, ktorý bude zodpovedný za príslušné preskúmanie žiadostí o azyl. Rozhodujúci orgán znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl a príslušný na prijímanie rozhodnutí o takýchto prípadoch na prvom stupni.(6)
13. Rozhodujúci orgán musí pri skúmaní žiadostí dodržiavať určité základné zásady a záruky.
14. Článok 8 ods. 2 uvedenej smernice tak znie:
„Členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie o žiadosti o azyl po primeranom preskúmaní. Za tým účelom členské štáty zabezpečia:
a) aby sa žiadosti skúmali a rozhodnutia prijímali individuálne, objektívne a nestranne;
b) aby sa z rôznych zdrojov dali získať presné a aktuálne informácie, ako sú z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), pokiaľ ide o všeobecnú situáciu panujúcu v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, a v prípade potreby aj v krajinách, cez ktoré prechádzali, a aby sa takéto informácie sprístupnili personálu zodpovednému za preskúmanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí;
c) aby personál skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia mal vedomosti, pokiaľ ide o príslušné štandardy uplatniteľné v oblasti azylového a utečeneckého práva.“
15. V článku 9 ods. 1 a ods. 2 prvom pododseku smernice 2005/85 je ďalej stanovené, že rozhodnutia sa musia vydávať písomne, že v nich v prípade zamietnutia žiadosti musia byť uvedené skutkové a právne dôvody a informácie o tom, ako možno napadnúť zamietavé rozhodnutie.
16. Žiadatelia o azyl tiež musia mať minimálne záruky, napríklad musia byť informovaní v jazyku, ktorému rozumejú, musia im byť poskytnuté služby tlmočníka, musia mať možnosť komunikovať s UNHCR, musia dostať v primeranej lehote oznámenie o rozhodnutí o ich žiadosti o azyl a tiež musia byť informovaní o dôsledkoch prijatého rozhodnutia.(7) Skôr než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie, dostanú tiež príležitosť na osobný pohovor o svojej žiadosti o azyl s príslušnou osobou.(8)
17. V kapitole III smernice 2005/85 nazvanej „Konanie v prvom stupni“ článok 23 venovaný prieskumnému konaniu v odseku 2 prvom pododseku stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa toto konanie čo najskôr uzavrelo bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie.
18. Článok 23 ods. 3 tejto smernice stanovuje:
„Členské štáty môžu dať ktorémukoľvek preskúmaniu prednosť alebo ho môžu urýchliť v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II vrátane prípadov, keď je žiadosť pravdepodobne dobre odôvodnená alebo keď má žiadateľ osobitné potreby.“
19. Rovnakú príležitosť prednostného alebo zrýchleného preskúmania majú členské štáty v celom rade prípadov uvedených v článku 23 ods. 4 písm. a) až o) tejto smernice, ktorý stanovuje:
„Členské štáty môžu tiež stanoviť, že sa prieskumnému konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II dá prednosť alebo sa urýchli, ak:
a) žiadateľ predkladajúci svoju žiadosť a uvádzajúci fakty predložil len veci, ktoré nie sú významné alebo majú len malý význam pre skúmanie, či spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice 2004/83/ES[(9)], alebo
b) žiadateľ jasne nespĺňa požiadavku na utečenca alebo na postavenie utečenca v členskom štáte podľa smernice 2004/83… alebo
c) žiadosť o azyl sa považuje za neopodstatnenú,
– pretože žiadateľ je z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle článkov 29, 30 a 31 alebo
– pretože krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 1 alebo
d) žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo
e) žiadateľ podal inú žiadosť o azyl, pri čom uviedol iné osobné údaje, alebo
f) žiadateľ neposkytol informácie, na základe ktorých možno s primeranou mierou istoty stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť, alebo je pravdepodobné, že so zlým úmyslom zničil alebo zahodil identifikačné alebo cestovné doklady, ktoré by pomohli stanoviť jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, alebo
g) žiadateľ poskytol nekonzistentné, protirečivé, nepravdepodobné alebo nedostatočné vyhlásenia, ktoré ho zreteľne urobili nedôveryhodným v súvislosti s tým, či bol obeťou prenasledovania uvedené v smernici 2004/83…, alebo
h) žiadateľ predložil následnú žiadosť, pri čom nepredložil nijaké nové relevantné prvky, pokiaľ ide o jeho osobitnú situáciu alebo situáciu v jeho krajine pôvodu, alebo
i) žiadateľ nepredložil bez rozumného dôvodu svoju žiadosť skôr, napriek tomu, že mal príležitosť tak urobiť, alebo
j) žiadateľ predkladá žiadosť výlučne s cieľom odloženia alebo marenia skoršieho alebo hroziaceho rozhodnutia, ktoré by mali za následok jeho odsun, alebo
k) žiadateľ nesplnil bez náležitého dôvodu povinnosti uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/83… alebo v článku 11 ods. 2 písm. a) a b) a v článku 20 ods. 1 tejto smernice, alebo
l) žiadateľ vstúpil na územie členského štátu nezákonne alebo nezákonne predĺžil svoj pobyt a bez dobrého dôvodu sa neprihlásil úradom, ani nepodal žiadosť o azyl čo najskôr vzhľadom na okolnosti svojho vstupu alebo
m) žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu; alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vypovedaný z vážnych príčin, súvisiacich s národnou verejnou bezpečnosťou a verejným poriadkom alebo
n) žiadateľ odmieta splniť svoju povinnosť podľa príslušného práva [Únie] alebo vnútroštátneho práva nechať si vziať odtlačky prstov alebo
o) žiadosť podal nezosobášený maloletý, na ktorého sa vzťahuje článok 6 ods. 4 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za maloletého, a nepredniesli sa nijaké nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu.“
20. Článok 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85 okrem toho stanovuje, že členské štáty musia žiadateľom o azyl zaručiť právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia o ich žiadostiach o azyl. Na tento účel stanovia lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje právo na účinný opravný prostriedok.(10) Členské štáty tiež môžu stanoviť lehoty, v ktorých musí súdny orgán preskúmať rozhodnutie rozhodujúceho orgánu.(11)
21. Normotvorca Únie okrem toho vymedzil niektoré pojmy. Podľa článku 2 písm. d) smernice 2005/85 tak konečné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie o tom, či sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti prizná postavenie utečenca na základe smernice 2004/83, ktoré už nepodlieha opravnému prostriedku v rámci kapitoly V smernice 2005/85. Podľa článku 2 písm. e) tejto smernice rozhodujúci orgán znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl a príslušný na prijímanie rozhodnutí na prvom stupni o takýchto prípadoch, ak príloha I uvedenej smernice nestanovuje inak.
22. Táto príloha stanovuje, že pri uplatňovaní ustanovení smernice 2005/85 môže Írsko vychádzať z toho, že pokiaľ ide o rozhodovanie, či sa žiadateľovi má alebo nemá priznať postavenie utečenca, pojem rozhodujúci orgán upravený v článku 2 písm. e) tejto smernice znamená Office of the Refugee Applications Commissioner (útvar komisára pre žiadosti o azyl, ďalej len „ORAC“). Uvedená príloha ďalej stanovuje, že pojem rozhodnutia na prvom stupni upravený v tom istom ustanovení zahŕňa odporúčania Refugee Applications Commissioner o tom, či sa žiadateľovi má alebo nemá priznať postavenie utečenca.
C – Írske právo
23. Zákon o utečencoch z roku 1996 (Refugee Act 1996) zmenený a doplnený § 11 ods. 1 zákona o prisťahovalectve z roku 1999 (Immigration Act 1999), § 9 zákona o nezákonnom prisťahovalectve z roku 2000 [Illegal Immigrants (Trafficking) Act 2000] a § 7 zákona o prisťahovalectve z roku 2003 (Immigration Act 2003) (ďalej len „zákon o utečencoch z roku 1996“) stanovuje najmä procesné pravidlá týkajúce sa žiadostí o azyl.
24. Z rozsudku High Court z 9. februára 2011(12) predloženého vnútroštátnym súdom vyplýva, že posudzovanie žiadosti o azyl prebieha takto.
25. Podľa § 8 zákona o utečencoch z roku 1996 sa žiadosť o azyl predkladá Refugee Applications Commissioner. § 11 uvedeného zákona stanovuje, že úlohou tohto člena ORAC je uskutočniť pohovor so žiadateľom, prešetriť vec a vyžiadať si potrebné informácie. Následne vypracuje správu s pozitívnym alebo negatívnym odporúčaním o tom, či sa dotknutému žiadateľovi má udeliť postavenie utečenca, a túto správu predloží Minister for Justice, Equality and Law Reform.(13)
26. § 17 ods. 1 zákona o utečencoch z roku 1996 stanovuje, že ak je odporúčanie Refugee Applications Commissioner kladné, Minister for Justice, Equality and Law Reform má povinnosť priznať dotknutému žiadateľovi postavenie utečenca. Ak sa odporúča neudeliť žiadateľovi postavenie utečenca, žiadateľ sa môže podľa § 16 tohto zákona proti odporúčaniu Refugee Applications Commissioner odvolať na Refugee Appeals Tribunal (Írsko).
27. Odvolacie konanie na Refugee Appeals Tribunal môže mať ústnu časť, ktorá prebieha pred jedným z jeho členov. Po tomto pojednávaní Refugee Appeals Tribunal potvrdí alebo nepotvrdí odporúčanie Refugee Applications Commissioner. Ak Refugee Appeals Tribunal vyhovie žiadateľovi o azyl a usúdi, že odporúčanie má byť kladné, Minister for Justice, Equality and Law Reform je podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona povinný udeliť postavenie utečenca. V opačnom prípade, ak Refugee Appeals Tribunal usúdi, že odporúčanie má byť negatívne, Minister for Justice, Equality and Law Reform má možnosť využiť svoju diskrečnú právomoc a rozhodne o udelení alebo neudelení tohto postavenia.
28. Podľa § 5 zákona o nezákonnom prisťahovalectve z roku 2000 môžu žiadatelia o azyl napadnúť platnosť odporúčaní Refugee Applications Commissioner a rozhodnutí Refugee Appeals Tribunal pred High Court, ak sú splnené osobitné podmienky týkajúce sa azylových vecí. Žaloby vo veci samej boli na vnútroštátny súd podané na základe tohto ustanovenia.
29. Uvedené ustanovenie stanovuje, že podanie odvolania proti rozhodnutiu High Court na Supreme Court je možné len v prípade, že samotný High Court vydá rozsudok, v ktorom udelí súhlas s podaním takéhoto odvolania (certificate of leave to appeal). § 46 ods. 3 zákona o súdoch a súdnych úradníkoch z roku 2002 (Courts and Courts Officers Act 2002) v znení platnom v čase skutkových okolností sporu vo veci samej na tento účel stanovuje, že High Court musí o tomto súhlase rozhodnúť v lehote dvoch mesiacov od konania pojednávania. Túto lehotu však možno predĺžiť.
30. Treba tiež uviesť, že § 12 zákona o utečencoch z roku 1996 stanovuje, že ak to Minister for Justice, Equality and Law Reform považuje za potrebné alebo za vhodné, môže pre Refugee Applications Commissioner a/alebo Refugee Appeals Tribunal vydať písomné pokyny obsahujúce požiadavku, aby v závislosti od konkrétneho prípadu jeden z nich alebo obaja prednostne posúdili určité kategórie žiadostí. Môže ísť o prednosť na základe krajiny pôvodu alebo zvyčajného bydliska žiadateľov, ako je to v prejednávanej veci, alebo na základe rodinného vzťahu medzi žiadateľmi alebo veku, najmä ak ide o maloletú osobu.
31. V tomto smere Minister for Justice, Equality and Law Reform na základe tohto ustanovenia vydal 11. decembra 2003 pre Refugee Applications Commissioner a Refugee Appeals Tribunal pokyn, aby od 15. decembra 2003 prednostne posudzovali žiadosti o azyl podané nigérijskými štátnymi príslušníkmi.
32. V prílohe II zákona o utečencoch z roku 1996 je uvedené, že Refugee Appeals Tribunal sa skladá z predsedu a z riadnych členov, ktorých Minister for Justice, Equality and Law Reform so súhlasom Minister for Finance považuje za nevyhnutných na rýchle vybavenie vecí prejednávaných na Refugee Appeals Tribunal a každý z nich musí mať pred vymenovaním aspoň päťročnú prax ako barrister alebo solicitor. Členov Refugee Appeals Tribunal menuje Minister for Justice, Equality and Law Reform. Každý riadny člen je vymenovaný na trojročné funkčné obdobie za podmienok, ktoré určuje Minister for Justice, Equality and Law Reform pri jeho menovaní, ak táto príloha nestanovuje inak. Predseda Refugee Appeals Tribunal vykonáva svoju funkciu na základe písomnej zmluvy o výkone funkcie upravujúcej podmienky, ktoré v prípade potreby môže stanoviť Minister for Justice, Equality and Law Reform so súhlasom Minister for Finance. Každý riadny člen poberá odmenu, náhrady a sú mu preplácané náklady, o čom v prípade potreby rozhoduje Minister for Justice, Equality and Law Reform so súhlasom Minister for Finance.
33. V uvedenej prílohe sa ďalej uvádza, že Minister for Justice, Equality and Law Reform môže s uvedením dôvodov zbaviť funkcie riadneho člena Refugee Appeals Tribunal.
34. Členovia personálu Refugee Appeals Tribunal sú úradníkmi v zmysle zákona upravujúceho verejnú službu z roku 1956 (Civil Service Regulation Act 1956).
II – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej
35. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej vyplývajú z už citovaného rozsudku High Court z 9. februára 2011, ktorý predložil vnútroštátny súd, a sú takéto.
36. Vo veci HID ide o dievča, ktoré malo v čase skutkových okolností vo veci samej desať rokov, prišlo do Írska so svojou matkou v roku 2008 a sú nigérijské štátne príslušníčky. Matka v mene svojej maloletej dcéry predložila na ORAC žiadosť o azyl z dôvodu hrozby ženskej obriezky a usmrtenia zo strany rodiny otca dievčaťa. Ďalšia dcéra týchto rodičov už v roku 2007 po takomto zaobchádzaní zomrela.
37. Refugee Applications Commissioner v správe z 15. augusta 2008 uviedol, že žiadosť maloletej treba zamietnuť, s odôvodnením, že vyhlásenia matky nie sú dostatočne dôveryhodné a miestna polícia predstavuje dostatočnú ochranu. Matka maloletého dievčaťa sa proti tejto správe odvolala na Refugee Appeals Tribunal. Konanie o tomto odvolaní je prerušené, kým vnútroštátny súd nevydá rozsudok v prejednávaných veciach.
38. Vec BA sa tiež týka nigérijského štátneho príslušníka, ktorý na územie Írska vstúpil v auguste 2008 a podal na ORAC žiadosť o azyl s odôvodnením, že v krajine pôvodu sa s ním zle zaobchádza z dôvodu jeho sexuálnej orientácie.
39. Refugee Applications Commissioner v správe z 25. augusta 2008 vydal v súvislosti so žiadosťou tohto štátneho príslušníka zamietavé stanovisko s odôvodnením, že jeho vyhlásenia nie sú dostatočne dôveryhodné. BA sa proti tomuto stanovisku odvolal na Refugee Appeals Tribunal. Refugee Appeals Tribunal rozhodnutím z 25. novembra 2008 odvolanie zamietol s odôvodnením, že informácie poskytnuté žiadateľom nie sú dôveryhodné.
40. Pani D. a pán A. podali na High Court žaloby s návrhom, aby boli vyhlásené za neplatné správy Refugee Applications Commissioner z 15. a z 25. augusta 2008, ako aj pokyn, ktorý vydal Minister for Justice, Equality and Law Reform dňa 11. decembra 2003 a na základe ktorého sa majú prednostne posudzovať žiadosti o azyl podané nigérijskými štátnymi príslušníkmi.
41. High Court rozsudkom z 9. februára 2011 žaloby zamietol a odmietol vyhovieť návrhom žalobcov.
42. V súčasnosti má High Court rozhodnúť o návrhu žalobcov, ktorého cieľom je podanie odvolania na Supreme Court. § 5 zákona o nezákonnom prisťahovalectve z roku 2000 stanovuje, že toto odvolanie možno podať len v prípade, že High Court v tomto smere vydá súhlasný rozsudok, v ktorom potvrdí, že jeho rozhodnutie sa týka právnej otázky, ktorá má výnimočný spoločenský význam, a podanie odvolania je preto vo verejnom záujme („certificate of leave to appeal“).
III – Prejudiciálne otázky
43. Keďže High Court má pochybnosti v súvislosti s výkladom určitých ustanovení smernice 2005/85 a usudzuje, že na rozhodnutie o tom, či má byť udelený súhlas s podaním odvolania na Supreme Court, je potrebné rozhodnutie Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní, rozhodol o prerušení konania a predložil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bránia ustanovenia smernice 2005/85… alebo všeobecné zásady práva… [Ú]nie tomu, aby členský štát prijal správne opatrenia, ktoré nariaďujú, aby určitá kategória žiadostí o azyl definovaná na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa o azyl bola posúdená a rozhodnutá prednostne alebo v zrýchlenom konaní?
2. Má sa článok 39 smernice 2005/85… v spojení s jej odôvodnením 27 a s článkom 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že účinný opravný prostriedok, ktorý požaduje, je poskytnutý vnútroštátnou právnou úpravou, ak zákon stanovuje, že úlohu preskúmania alebo opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu o žiadostiach o azyl spĺňa odvolanie na súd, ktorý je založený podľa zákona a má právomoc vydávať záväzné rozhodnutia v prospech žiadateľov o azyl vo všetkých právnych a skutkových otázkach týkajúcich sa žiadosti o azyl bez ohľadu na existenciu správnych alebo organizačných úprav, ktoré zahŕňajú niektoré alebo všetky tieto skutočnosti:
– minister vlády má diskrečnú právomoc zrušiť zamietavé rozhodnutie o žiadosti o azyl,
– existujú organizačné alebo správne prepojenia medzi orgánmi rozhodujúcimi na prvom stupni a orgánmi rozhodujúcimi o odvolaniach,
– členovia súdu, ktorí rozhodujú, sú vymenovávaní ministrom, funkciu vykonávajú na čiastočný úväzok počas obdobia troch rokov a sú odmeňovaní za jednotlivé prípady,
– minister má právomoc vydať pokyny takého druhu, aké sú stanovené v § 12, § 16 ods. 2B písm. b) a § 16 ods. 11 zákona [o utečencoch z roku 1996]?“
IV – Analýza
44. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či treba článok 23 ods. 3 a 4 smernice 2005/85 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát posudzoval určité kategórie žiadostí o azyl vymedzené na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa v zrýchlenom konaní alebo prednostne.
45. Druhou otázkou sa následne v podstate pýta, či článok 39 tejto smernice a zásada účinnej súdnej ochrany zakotvená v článku 47 Charty bránia takej právnej úprave, aká je predmetom sporu vo veci samej, na základe ktorej je možné odvolať sa proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu na Refugee Appeals Tribunal, ktorého nezávislosť ako súdneho orgánu žalobcovia spochybňujú.
A – O uplatnení zrýchleného alebo prednostného konania na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa o azyl
46. Na úvod považujem za potrebné pripomenúť zmysel smernice 2005/85.
47. Podľa článku 1 je cieľom smernice 2005/85 stanoviť minimálne normy pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca v členských štátoch v súlade s dvoma základnými zásadami, ktoré zodpovedajú želaniam vyjadreným v záveroch zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999:(14) spravodlivosť a účinnosť.(15)
48. Aby bola splnená zásada spravodlivosti, konanie je založené na dodržiavaní základných práv a zásad uznaných najmä Chartou.(16) Medzi tieto zásady patria vyššie uvedené ustanovenia obsiahnuté v kapitole II smernice 2005/85 nazvanej „Základné zásady a záruky“.
49. Potreba účinnosti je zakotvená v článku 23 ods. 2 tejto smernice, v ktorom sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa posudzovanie žiadosti o azyl čo najskôr uzavrelo bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie.
50. Možnosť členských štátov uplatniť pri žiadostiach o azyl zrýchlené alebo prednostné konanie v súlade s článkom 23 ods. 3 a 4 uvedenej smernice vychádza z tejto potreby.
51. Ako je totiž uvedené v odôvodnení 11 smernice 2005/85, je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadostiach o azyl rozhodlo čo najskôr. Podľa môjho názoru to možno vysvetliť najmä tým, že je dôležité, aby sa o osude žiadateľov rozhodlo urýchlene, a príliš dlhé posudzovanie by ich mohlo odradiť a spôsobiť, že by uprednostnili nezákonný pobyt.
52. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je v týchto návrhoch potrebné preskúmať, či prednostné alebo zrýchlené posudzovanie určitých žiadostí o azyl vymedzených na základe štátnej príslušnosti žiadateľa predstavuje postup zlučiteľný s rovnováhou, ktorú požaduje smernica 2005/85.
53. Na pojednávaní tak bolo uvedené, že posúdenie žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní alebo jej prednostné posúdenie je podľa článku 23 ods. 3 tejto smernice možné, len ak je žiadosť opodstatnená, alebo na základe jedného zo šestnástich dôvodov uvedených v odseku 4 tohto článku v prípade, že všetko nasvedčuje tomu, že je neopodstatnená. Členské štáty tak nemôžu žiadosti o azyl posudzovať v zrýchlenom konaní alebo prednostne len na základe štátnej príslušnosti žiadateľov.
54. Žalobcovia sa ďalej domnievajú, že zrýchlené konanie alebo prednostné posúdenie možno uplatniť len pri konkrétnej žiadosti a nie pri takejto kategórii žiadostí. Uvádzajú najmä, že podľa článku 3 Ženevského dohovoru sa zmluvné štáty zaväzujú dodržiavať ustanovenia tohto dohovoru voči utečencom bez rozdielu rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu. Usudzujú teda, že zavedenie zrýchleného konania alebo prednostného posudzovania pre kategóriu osôb vymedzenú podľa takého kritéria je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.
55. S uvedenou analýzou nesúhlasím z týchto dôvodov.
56. Normotvorca Únie pri príprave smernice 2005/85 opakovane uviedol, že členské štáty môžu pri uplatňovaní konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca využiť právomoc voľnej úvahy. Vo vyššie uvedenom návrhu smernice tak Európska komisia uviedla, že všetky normy týkajúce sa uplatňovania spravodlivého a účinného konania sa stanovujú bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc členských štátov pri určovaní poradia prednosti jednotlivých vecí v závislosti od vnútroštátnej politiky.(17)
57. Rovnaký zámer normotvorcu Únie ponechať členským štátom právomoc voľnej úvahy je vyjadrený v samotnom texte tejto smernice venovanom prieskumnému konaniu. V jej odôvodnení 11 sa tak uvádza, že organizácia spracovávania žiadostí o azyl by mala byť v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.
58. Zdá sa mi, že aj znenie článku 23 ods. 3 smernice 2005/85 je v tom istom duchu. Podľa tohto ustanovenia členské štáty „môžu“ dať ktorémukoľvek preskúmaniu prednosť alebo ho môžu urýchliť „vrátane“ prípadov, keď je žiadosť pravdepodobne dobre odôvodnená alebo keď má žiadateľ osobitné potreby. Rovnako odsek 4 tohto článku dáva členským štátom možnosť uplatniť zrýchlené konanie alebo prednostné preskúmanie na základe šestnástich osobitných dôvodov na použitie takého konania, pričom je v ňom tiež použité sloveso „môcť“.
59. Normotvorca Únie mal teda naozaj v úmysle ponechať členským štátom možnosť rozhodnúť sa, či chcú žiadosti o azyl spracovávať formou zrýchleného konania alebo prednostného posúdenia,(18) pričom použitie výrazu „vrátane“ v článku 23 ods. 3 smernice 2005/85 je podľa môjho názoru dôkazom toho, že takéto konanie možno použiť v prípade opodstatnených žiadostí i v prípade neopodstatnených žiadostí.
60. V bode 29 rozsudku z 28. júla 2011, Samba Diouf(19), napokon Súdny dvor zdôraznil, že konania zavedené touto smernicou predstavujú minimálne štandardy a že členské štáty majú vo viacerých smeroch určitú mieru voľnej úvahy na vykonanie týchto ustanovení s ohľadom na osobitosti vnútroštátneho práva. Táto právomoc voľnej úvahy priznaná členským štátom je neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho azylového systému vytvoreného normotvorcom Únie.(20)
61. Netreba totiž zabúdať na to, že uvedená smernica predstavuje prvú etapu vytvárania spoločného európskeho azylového systému(21) a harmonizuje pravidlá a minima, takže členské štáty nie sú povinné uplatňovať jednotné konania a zachovávajú si tak svoje vnútroštátne systémy.
62. Vnútroštátne potreby sa v tomto ohľade môžu výrazne líšiť v závislosti od členského štátu, keďže migračné toky môžu byť veľmi rozdielne. Aby mohli členské štáty čeliť masívnemu prílevu žiadateľov o azyl, akému musí pravdepodobne čeliť Írsko v súvislosti s nigérijskými štátnymi príslušníkmi,(22) musia mať možnosť čo najlepšie a najúčinnejšie zorganizovať spracovávanie žiadostí o azyl v súlade s cieľom rýchleho spracovávania žiadostí sledovaným smernicou 2005/85 a zároveň zabezpečiť dodržiavanie minimálnych požiadaviek stanovených v tejto smernici.
63. Pokiaľ teda ide o organizáciu konaní a rozhodovanie o ich lehotách, má sa uplatňovať procesné právo členských štátov v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov.(23)
64. Čo sa týka zásady zákazu diskriminácie, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia, pripomínam, že nevyžaduje iba to, aby sa porovnateľné prípady neposudzovali odlišne, ale aj to, aby sa rozdielne prípady neposudzovali rovnako.(24)
65. V azylových veciach a najmä v systéme zavedenom smernicou 2005/85 treba vychádzať z toho, že štátna príslušnosť žiadateľa zohráva rozhodujúcu úlohu.(25) Rozhodnutie rozhodujúceho orgánu totiž bude závisieť od krajiny pôvodu vzhľadom na to, že má povinnosť informovať sa o všeobecnej situácii v tejto krajine(26) a na základe toho určiť, či žiadateľovi o azyl hrozí nejaké nebezpečenstvo a či prípadne potrebuje ochranu.
66. Z tohto dôvodu napokon normotvorca Únie zaviedol pojem bezpečných krajín pôvodu, podľa ktorého ak sa tretia krajina môže považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, členské štáty by mali byť schopné označiť ju za bezpečnú a predpokladať jej bezpečnosť pre konkrétneho žiadateľa.(27) Členské štáty by sa tak mali spoliehať na minimálny spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu vypracovaný Radou Európskej únie(28) a posudzovať žiadosti o azyl na základe vyvrátiteľnej domnienky o bezpečnosti týchto krajín.(29) Samotné členské štáty môžu na základe článku 30 smernice 2005/85 označiť na účely posudzovania žiadostí o azyl za bezpečné krajiny pôvodu iné tretie krajiny než tie, ktoré sa nachádzajú na tomto spoločnom zozname.
67. Z tohto dôvodu a s cieľom uľahčiť posudzovanie žiadostí o azyl samotný normotvorca Únie stanovil, že členské štáty môžu rozhodnúť o prednostnom alebo zrýchlenom posúdení žiadosti o azyl, ktorá sa považuje za neopodstatnenú, lebo žiadateľ pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle článkov 29 až 31 tejto smernice alebo preto, že krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa.(30) Štátna príslušnosť tak bude nevyhnutne predstavovať faktor odôvodňujúci prednostné alebo zrýchlené spracovanie. Použitie tohto kritéria v dôsledku toho svojou podstatou v nijakom prípade nie je v rozpore so smernicou 2005/85.
68. Okrem toho sa zdá, že v prípade masívneho prílevu žiadostí o azyl pochádzajúcich z tej istej krajiny je v súlade s cieľom účinnosti sledovaným touto smernicou, ak sa tieto žiadosti majú posudzovať prednostne, lebo pracovníci zodpovední za toto posudzovanie sú tak lepšie informovaní o nebezpečenstvách, ktoré môžu hroziť štátnym príslušníkom tejto krajiny, keďže by mali mať k dispozícii presné a aktualizované informácie o všeobecnej situácii v dotknutej krajine. Spracovávanie týchto žiadostí je tak jednoduchšie a rýchle, čo je tiež v záujme žiadateľov.
69. Keďže cieľom smernice 2005/85 je zaviesť minimálny rámec pre konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca a zároveň zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali minimálne požiadavky, ktoré stanovuje najmä v kapitole II, existenciu diskriminácie treba podľa môjho názoru skúmať z iného uhla pohľadu.
70. Podľa môjho názoru treba situáciu žiadateľov o azyl, ktorí sa všetci nachádzajú v porovnateľnej situácii z toho hľadiska, že sa všetci uchádzajú o medzinárodnú ochranu, porovnať v závislosti od toho, ako sa s nimi zaobchádza počas konania o priznaní postavenia utečenca. Riziko diskriminácie by mohlo spočívať nie v použití štátnej príslušnosti ako kritéria na uplatnenie prednostného alebo zrýchleného posúdenia, ako bolo práve uvedené, ale v účinkoch takého konania, ak by vzhľadom na svoje usporiadanie a lehoty odoprelo osobám, ktorých sa týka, záruky požadované v článku 23 smernice 2005/85, v ktorom sa uvádza, že tieto záruky sa vzťahujú na akýkoľvek druh konania.
71. Zavedenie prednostného konania, o aké ide v konaní vo veci samej, tak nemôže mať za následok, že výkon práv, ktoré táto smernica priznáva žiadateľom o azyl nigérijskej štátnej príslušnosti, bude v praxi nemožný alebo neúčinný. Títo žiadatelia musia mať najmä k dispozícii dostatočnú lehotu na zhromaždenie a predloženie informácií potrebných na podloženie žiadosti,(31) čo rozhodujúcemu orgánu umožní tieto žiadosti spravodlivo a komplexne posúdiť a overiť, či žiadatelia nie sú v krajine pôvodu vystavení nebezpečenstvu.
72. V prejednávanej veci sa mi nezdá, že s nigérijskými štátnymi príslušníkmi sa zaobchádza odlišne ako so žiadateľmi o azyl pochádzajúcimi z iných tretích krajín v dôsledku toho, že ich žiadosti o azyl sa posudzujú prednostne.(32) V každom prípade vnútroštátnemu sudcovi prináleží overiť, či boli v rámci prednostného spracovania žiadostí o azyl pani D. a pána A. konkrétne dodržané všetky základné zásady a záruky uvedené v kapitole II smernice 2005/85.
73. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, že článok 23 ods. 3 a 4 smernice 2005/85 treba vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát posudzoval určité kategórie žiadostí o azyl vymedzené na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa v zrýchlenom konaní alebo prednostne.
B – O záruke účinného opravného prostriedku v zmysle článku 39 smernice 2005/85
74. Druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je v systéme konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca zavedenom írskou právnou úpravou dodržaná záruka účinného opravného prostriedku upraveného v článku 39 smernice 2005/85 a v článku 47 Charty.
75. Pripomínam, že článok 39 ods. 1 písm. a) tejto smernice stanovuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl mali právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom proti rozhodnutiu o ich žiadostiach o azyl. V článku 47 Charty je zas zakotvená zásada účinnej súdnej ochrany.(33)
76. V odôvodnení 27 tejto smernice sa uvádza, že v súlade so základnou zásadou práva Únie rozhodnutia prijaté o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca majú podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ.
77. Žalobcovia najmä tvrdia, že Refugee Appeals Tribunal nie je súdnym orgánom v zmysle tohto ustanovenia.
78. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní otázky, či má orgán povahu súdneho orgánu v zmysle uvedeného ustanovenia, čo predstavuje otázku, ktorá patrí výlučne do práva Únie, Súdny dvor zohľadňuje viacero faktorov, akými sú napríklad jeho zriadenie zákonom, jeho trvalý charakter, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych predpisov týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť.(34)
79. Kritériá týkajúce sa zriadenia zákonom, trvalého charakteru a uplatňovania právnych predpisov v prípade Refugee Appeals Tribunal nevyvolávajú pochybnosti.(35) Žalobcovia však spochybňujú záväznosť jeho právnych aktov, kontradiktórnu povahu konania a jeho nezávislosť. Postupne teda preskúmam tieto tri body.
80. Po prvé treba skonštatovať, že § 15 a § 16 ods. 1 zákona o utečencoch z roku 1996 sa Refugee Appeals Tribunal zriaďuje ako súd s právomocou na rozhodovanie o odvolaniach podaných proti odporúčaniam Refugee Applications Commissioner, ktoré, pripomínam, predstavujú rozhodnutia na prvom stupni o žiadostiach o azyl.(36) Okrem toho v prípade, že Refugee Appeals Tribunal vyhovie odvolaniu, Minister for Justice, Equality and Law Reform je podľa § 17 ods. 1 tohto zákona povinný priznať postavenie utečenca. Iba v prípade, že Refugee Appeals Tribunal odvolaniu žiadateľa o azyl nevyhovie, Minister for Justice, Equality and Law Reform môže napriek tomu postavenie utečenca udeliť. Ak je teda prijaté rozhodnutie v prospech žiadateľa o azyl, nemá nijakú možnosť voľnej úvahy. Pozitívne rozhodnutia Refugee Appeals Tribunal sú teda záväzné a štátne orgány sú nimi viazané.
81. Po druhé pripomínam, že požiadavka kontradiktórneho konania nepredstavuje absolútne kritérium.(37) Domnievam sa teda, že skutočnosť, že ORAC nemusí byť pred Refugee Appeals Tribunal zastúpený, má malý význam. Poukazujem však na to, že podľa § 16 ods. 5 zákona o utečencoch z roku 1996 Refugee Applications Commissioner predkladá Refugee Appeals Tribunal kópie všetkých správ, dokumentov alebo písomných vyhlásení, ktoré mu boli poskytnuté na základe § 11 tohto zákona, ako aj písomnú informáciu o povahe a pôvode všetkých ostatných informácií súvisiacich so žiadosťou, ktoré počas prešetrovania veci získal. § 16 ods. 8 uvedeného zákona stanovuje, že Refugee Appeals Tribunal tieto kópie poskytne žiadateľovi, ako aj jeho solicitorovi, a na požiadanie aj Vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre utečencov. Refugee Appeals Tribunal môže ďalej vytýčiť pojednávanie, na ktoré môže predvolať všetky osoby, ktorých svedecké výpovede sú potrebné, a vypočuť si prednesy žiadateľa a Refugee Applications Commissioner.(38) Každý z účastníkov konania tak má príležitosť oboznámiť Refugee Appeals Tribunal so všetkým, čo je nevyhnutné na to, aby jeho návrhom bolo vyhovené, alebo na obhajobu.
82. Chcem tiež zdôrazniť, že § 16 ods. 16 tohto zákona stanovuje, že pred prijatím rozhodnutia o odvolaní musí Refugee Appeals Tribunal zohľadniť najmä správu Refugee Applications Commissioner, všetky pripomienky Refugee Applications Commissioner alebo Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, predložené dôkazy a všetky vyhlásenia uskutočnené počas pojednávania, ako aj všetky dokumenty, písomné vyhlásenia alebo ďalšie informácie, ktoré boli poskytnuté Refugee Applications Commissioner.
83. Refugee Appeals Tribunal má teda rozsiahlu kontrolnú právomoc, lebo rozhoduje o skutkových i o právnych otázkach a posudzuje dôkazy, ktoré sú mu predložené.
84. Po tretie a na záver sa žalobcovia domnievajú, že Refugee Appeals Tribunal nie je nezávislý. Odvolávajú sa najmä na to, že existujú organizačné prepojenia medzi Refugee Appeals Tribunal, ORAC a Minister for Justice, Equality and Law Reform a že jeho členovia sú vystavení vonkajším tlakom. Jeho nezávislosť je znemožnená najmä menovaním jeho členov, určovaním podmienok ich menovania, odmeňovania a ďalších aspektov ich mandátu.
85. Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem nezávislosť, ktorý je súčasťou výkonu súdnictva, predovšetkým znamená, že dotknutý orgán musí mať postavenie tretieho subjektu voči orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok.(39) Súdny dvor uviedol, že tento pojem zahŕňa dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko predpokladá, že orgán je chránený od vonkajších zásahov alebo nátlakov, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti s prejednávanými spormi. Druhé, vnútorné hľadisko pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu.(40)
86. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, § 15 ods. 2 zákona o utečencoch z roku 1996 stanovuje, že Refugee Appeals Tribunal je pri plnení svojich úloh nezávislý. Pripomínam, že ak Refugee Appeals Tribunal prijme rozhodnutie v prospech žiadateľa o azyl, Minister for Justice, Equality and Law Reform je týmto rozhodnutím viazaný, čiže ho nemôže preskúmať. Pokiaľ ide o pravidlá menovania a odmeňovania, podľa môjho názoru nemôžu spochybniť nezávislosť Refugee Appeals Tribunal. Jeho členovia totiž musia mať pri menovaní aspoň päťročnú prax ako barrister alebo solicitor, ich funkčné obdobie je časovo ohraničené a menuje ich Minister for Justice, Equality and Law Reform, čím sa nelíšia od väčšiny vnútroštátnych súdov v Únii.
87. Otázka odvolávania členov Refugee Appeals Tribunal je citlivejšia. Pripomínam totiž, že podľa ustálenej judikatúry si záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadujú existenciu pravidiel, najmä čo sa týka prípadov odvolávania členov orgánu, ktoré umožňujú vylúčiť akékoľvek oprávnené pochybnosti jednotlivcov, pokiaľ ide o odolnosť uvedeného orgánu voči vonkajším vplyvom a jeho neutralitu v súvislosti s proti sebe stojacimi záujmami.(41) V tejto súvislosti na splnenie podmienky nezávislosti orgánu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania judikatúra požaduje najmä to, aby prípady odvolávania členov tohto orgánu boli výslovne upravené právnymi predpismi.(42)
88. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, z § 7 prílohy II zákona o utečencoch z roku 1996 vyplýva, že riadnych členov Refugee Appeals Tribunal môže s uvedením dôvodov zbaviť funkcie Minister for Justice, Equality and Law Reform. Je škoda, že prípady, v ktorých možno členov Refugee Appeals Tribunal zbaviť funkcie, nie sú presnejšie stanovené. Zdá sa teda, že Minister for Justice, Equality and Law Reform má rozsiahlu diskrečnú právomoc. Nie je stanovené ani to, že rozhodnutie o odvolaní člena Refugee Appeals Tribunal môže byť predmetom súdneho preskúmania.
89. Zdá sa mi však, že pochybnosti týkajúce sa odolnosti Refugee Appeals Tribunal voči vonkajším vplyvom možno vylúčiť z týchto dôvodov.
90. Domnievam sa, že írsky systém priznávania a odnímania postavenia utečenca je schopný zaručiť právo na účinný opravný prostriedok. Ako som totiž ukázal, § 5 zákona o nezákonnom prisťahovalectve z roku 2000 stanovuje, že žiadatelia o azyl môžu tiež spochybňovať platnosť odporúčaní Refugee Applications Commissioner a rozhodnutí Refugee Appeals Tribunal na High Court, ktorého rozhodnutie zas môže byť predmetom odvolania na Supreme Court. Napokon práve o to ide v prejednávanej veci, keď žalobcovia podali na vnútroštátny súd odvolanie proti odporúčaniu Refugee Applications Commissioner a rozhodnutiu Refugee Appeals Tribunal.
91. Považujem teda za úplne nemožné, aby High Court alebo Supreme Court potvrdili rozhodnutia, ktoré by boli prijaté pod nátlakom írskej vlády. Naopak, samotná existencia týchto odvolaní môže zabrániť akýmkoľvek pokusom o nátlak na úrovni Refugee Appeals Tribunal.
92. V tomto smere pripomínam, že odôvodnenie 27 smernice 2005/85 stanovuje, že účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte. Členské štáty teda podľa môjho názoru pri organizácii konania môžu využiť určitú mieru voľnej úvahy za predpokladu, že vnútroštátny sudca má možnosť overiť opodstatnenosť dôvodov, ktoré príslušný správny orgán viedli k tomu, že žiadosť o priznanie medzinárodnej ochrany považoval za neopodstatnenú alebo zneužívajúcu, bez toho, aby sa na tieto dôvody vzťahovala nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti.(43)
93. Európsky súd pre ľudské práva opakovane vyjadril rovnaký prístup, naposledy vo svojom rozsudku I. M. v. Francúzsko.(44) V tomto rozsudku uviedol, že mu ide predovšetkým o to, či existujú účinné záruky chrániace žalobcu proti svojvoľnému vráteniu do krajiny, z ktorej utiekol.(45) Ďalej uviedol, že všetky opravné prostriedky upravené vo vnútroštátnom práve môžu spoločne vyhovieť požiadavkám článku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý sa týka práva na účinný opravný prostriedok, aj napriek tomu, že samotný ich žiadny z nich nespĺňa.(46) Európsky súd pre ľudské práva tiež pripomenul, že toto ustanovenie nezachádza tak ďaleko, že by si vyžadovalo osobitnú formu opravného prostriedku, a že organizácia vnútroštátnych opravných prostriedkov závisí od voľnej úvahy štátov.(47)
94. Domnievam sa teda, že írsky systém priznávania a odnímania postavenia utečenca ako celok dodržiava právo na účinný opravný prostriedok.
95. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy teda zastávam názor, že článok 39 smernice 2005/85 a článok 47 Charty treba vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je predmetom sporu vo veci samej, na základe ktorej je možné odvolať sa proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu na Refugee Appeals Tribunal a na High Court.
V – Návrh
96. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky, ktoré položil High Court, odpovedal takto:
1. Článok 23 ods. 3 a 4 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca treba vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát posudzoval určité kategórie žiadostí o azyl vymedzené na základe štátnej príslušnosti alebo krajiny pôvodu žiadateľa v zrýchlenom konaní alebo prednostne.
2. Článok 39 smernice 2005/85 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie treba vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je predmetom sporu vo veci samej, na základe ktorej je možné odvolať sa proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu na Refugee Appeals Tribunal a na High Court.