UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 18. decembra 2009

Vec F‑92/09 R

U

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Predbežné opatrenie – Návrh na odklad výkonu rozhodnutia o prepustení – Naliehavosť – Fumus boni iuris“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 242 ES, 243 ES a článkov 157 AE a 158 AE, ktorou U navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Parlamentu zo 6. júla 2009 o jej prepustení, a jednak nariadenie predbežných opatrení

Rozhodnutie: Výkon rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo 6. júla 2009 sa odkladá až do vyhlásenia rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktorým sa ukončí konanie. Nie je potrebné samostatne rozhodnúť o návrhoch na opätovné zaradenie žalobkyne ani o návrhoch o nariadení všetkých potrebných opatrení na zachovanie jej práv a záujmov. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Poradie a spôsob preskúmania

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Článok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

3.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Uznanie určitej osoby za nezaopatrené dieťa

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 2 ods. 4 a článok 17 ods. 2)

4.      Úradníci – Prepustenie pre nespôsobilosť – Povinnosť starostlivosti

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a fumus boni iuris sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená.

V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby predbežne rozhodnúť.

(pozri body 40 – 42)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑783, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, II‑A‑1‑93, body 20 a 22

2.      Aj keď škoda čisto peňažnej povahy v zásade nemôže byť považovaná za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, pretože môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady, je úlohou sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení posúdiť podľa okolností vlastných každej prejednávanej veci, či okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia môže žalobcovi spôsobiť vážnu a bezprostrednú ujmu, ktorú by už nemohlo napraviť ani zrušenie rozhodnutia na konci konania vo veci samej.

V danom prípade sa musí sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení s ohľadom na okolnosti vlastné situácii žalobcu ubezpečiť o tom, že tento posledný menovaný má k dispozícii sumu, ktorá by mu mala za normálnych okolností umožniť pokryť všetky nevyhnutné výdavky na uspokojenie jeho základných potrieb, až kým nebude vydané rozhodnutie v konaní vo veci samej.

(pozri body 47, 49 a 50)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, D./Komisia, T‑549/93 R, Zb. s. II‑1347, bod 45; 10. februára 1999, Willeme/Komisia, T‑211/98 R, Zb. VS s. I‑A‑15, II‑57, bod 37; 28. novembra 2003, V/Komisia, T‑200/03 R, Zb. VS s. I‑A‑317, II‑1549, bod 57

3.      Článok 2 ods. 4 prílohy VII služobného poriadku stanovuje, že každá osoba, ktorú je úradník zo zákona povinný vyživovať a ktorej vyživovanie je spojené s vysokými nákladmi, môže sa v mimoriadnych prípadoch uznať za nezaopatrené dieťa na základe osobitého zdôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu vychádzajúceho z podporných dokumentov. Okolnosť, že úradník nežiadal, aby bol niektorý z členov jeho rodiny uznaný za nezaopatrené dieťa podľa týchto ustanovení, však nepreukazuje, že tento úradník finančne nepodporuje svoju rodinu, ktorá ostala v krajine jeho pôvodu.

Okrem toho článok 17 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku stanovuje, že úradník môže prevádzať časť svojej odmeny do iného členského štátu ako je štát, kde vykonáva svoju službu, v prospech nezaopatreného dieťaťa alebo inej osoby, voči ktorej má preukázateľný záväzok v zmysle rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu. Okolnosť, že úradník neuviedol, že spĺňa osobitné podmienky stanovené týmito ustanoveniami na prevod časti jeho odmeny svojej rodine, ktorá zostala v krajine jeho pôvodu, takisto však nemôže preukázať, že tento úradník finančne nepodporuje svoju rodinu.

(pozri body 59 a 60)

4.      Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve jej ukladá, aby v prípade pochybností týkajúcich sa zdravotných príčin ťažkostí úradníka pri výkone úloh, ktoré má vykonávať, vynaložila všetko úsilie na odstránenie všetkých pochybností pred prijatím rozhodnutia o prepustení uvedeného úradníka.

Táto požiadavka je vyjadrená v samotnom vnútornom predpise Parlamentu týkajúcom sa postupu zlepšovania uplatňovaného v rámci zisťovania, riešenia a nápravy potenciálnych prípadov odbornej nespôsobilosti úradníkov, keďže článok 8 tohto predpisu stanovuje, že konečný hodnotiteľ je za určitých okolností povinný obrátiť sa na lekársku službu Parlamentu, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré môžu preukázať, že správanie vytýkané úradníkovi môže byť spôsobené zdravotnými príčinami.

Okrem toho povinnosti, ktoré administratíve vyplývajú z povinnosti starostlivosti, sú podstatne širšie pri posudzovaní konkrétnej situácie úradníka, v ktorého prípade existujú pochybnosti o jeho duševnom zdraví, a teda aj o jeho schopnosti primerane hájiť vlastné záujmy a to platí tým viac, pokiaľ dotknutej osobe hrozí prepustenie a je teda v danej situácii zraniteľná.

(pozri body 75 – 77)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. februára 2003, Latino/Komisia, T‑145/01, Zb. VS s. I‑A‑59, II‑337, bod 93

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, F‑17/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑149, II‑A‑1‑577, bod 72