UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 4. februára 2011

Vec F‑54/10

Luc Verheyden

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) postúpiť informácie týkajúce sa fyzických osôb talianskym súdnym orgánom – Účinky rozsudku voči tretím osobám – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou LVerheyden navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým mu zamietla zaplatiť náhradu škody vo výške 3 000 eur, teda sumu, na ktorej zaplatenie zaviazal Súd pre verejnú službu Komisiu rozsudkom Súdu pre verejnú službu z 28. apríla 2009, Violetti a i./Komisia (F‑5/05 a F‑7/05), každému žalobcovi

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Preskúmanie veci samej pred preskúmaním prípustnosti – Prípustnosť

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktorým boli určené podobné individuálne rozhodnutia, pričom niektorí so svojou žalobou týkajúcou sa týchto rozhodnutí mali úspech a niektorí nie – Neexistencia diskriminácie

3.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Rozsah – Súdne preskúmanie – Obmedzenie

1.      Súd Únie môže posúdiť, či v záujme riadneho výkonu spravodlivosti musí byť žaloba v každom prípade zamietnutá vo veci samej bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

(pozri bod 31)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. februára 2002, Rada/Bohringer, C‑23/00 P, body 51 a 52

2.      S osobami, ktorým boli určené viaceré podobné individuálne rozhodnutia prijaté v rámci spoločného konania, sa môže zaobchádzať rozdielne v závislosti od skutočnosti, že len niektorí z nich dosiahli zrušenie týchto rozhodnutí v konaní, pričom niektorí so svojou žalobou pred príslušnými súdmi nemali úspech.

Situácia úradníka, ktorého žaloba bola odmietnutá pre neprípustnosť, je objektívne odlišná od situácie iných úradníkov, ktorí svoje žaloby podali v lehote na podanie žaloby a pri ktorých bolo uznané, že voči nim došlo k pochybeniu a za týchto podmienok mohli dosiahnuť to, že Súd pre verejnú službu rozhodol v neprospech inštitúcie. Z toho vyplýva, že inštitúcia zjavne neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď dotknutej osobe odmietla priznať rovnakú sumu ako ostatným úradníkom.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, body 49 až 71

3.      Podľa zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti má administratíva pri rozhodovaní o situácii úradníka povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné pre jej rozhodnutie, a pritom vziať do úvahy nielen záujem služby, ale aj záujmy dotknutého úradníka. V snahe o zabezpečenie osobitnej starostlivosti o svojich zamestnancov môžu inštitúcie postupovať tak, že súdne rozhodnutia v prospech iných úradníkov sa budú vzťahovať aj na niektorých úradníkov, ktorí včas nenapadli individuálne rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú.

S prihliadnutím na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie pri hodnotení záujmu služby, sa musí preskúmanie súdom Únie obmedziť na otázku, či dotknutá inštitúcia postupovala v primeraných medziach a či svoju voľnú úvahu nepoužila zjavne nesprávne.

(pozri body 36 a 37)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, bod 12; 11. januára 2001, Gevaert/Komisia, C‑389/98 P, body 44, 45 a 56

Súd prvého stupňa: 15. septembra 1998, Haas a i./Komisia, T‑3/96, bod 53; 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, bod 42