Odvolanie podané 25. februára 2021: Oriol Junqueras i Vies proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) z 15. decembra 2020 vo veci T-24/20, Junqueras i Vies/Parlament

(vec C-115/21 P)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Oriol Junqueras i Vies (v zastúpení: A. Van den Eynde Adroer, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor

zrušil uznesenie šiestej komory Všeobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2020 vo veci T-24/20,

vyhlásil jeho odvolanie za prípustné v celom rozsahu,

nariadil obnovu konania tak, aby po vyhlásení žaloby za prípustnú mohla šiesta komora Všeobecného súdu Európskej únie pokračovať v jej prejednávaní a rozhodnúť,

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania o námietke neprípustnosti a tohto odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé: Nesprávne právne posúdenie pri výklade a uplatňovaní článkov 13 ods. 3 a 7 ods. 3 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976)1 . Nejedná sa o zrušenie mandátu, ale o uplatnenie naliehavého dôvodu nezlučiteľnosti, ktorý nebol zistený v súlade s článkom 7 ods. 3 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976). Európsky parlament nemohol vziať na vedomie žiadne zrušenie mandátu pána Junquerasa, ani žiadny dôvod nezlučiteľnosti zistený v súlade s článkom 7 ods. 3 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976), keďže ani k jednému z nich nedošlo, Európsky parlament svojím „vzatím na vedomie“ priznáva právne účinky rozhodnutiu, ktoré ich nemohlo mať, a stáva sa tak aktom, ktorý možno napadnúť podľa článku 263 ZFEÚ, keďže porušuje práva pána Junquerasa (najmä článok 39 Charty základných práv Európskej únie a článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách EÚ).

Po druhé: Nesprávne právne posúdenie pri výklade a uplatňovaní článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku [Európskeho parlamentu]. Napadnuté uznesenie je právne nesprávne, keďže sa v ňom uvádza, že Európsky parlament nemá právomoc odmietnuť uznať dôvody nezlučiteľnosti podľa tohto článku. Tým, že Európsky parlament neuplatnil článok 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, je rozhodnutie Európskeho parlamentu rozhodnutím, ktoré mení právnu situáciu pána Junquerasa, pričom sa dotýka jeho práv (najmä v súlade s článkom 39 Charty a článkom 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách EÚ), a preto je napadnuté uznesenie právne nesprávne, keď sa v ňom uvádza, že ho nemožno napadnúť podľa článku 263 ZFEÚ.

Po tretie: Nesprávny výklad článkov 8 a 12 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976) a článku 3 ods. 3 rokovacieho poriadku, keďže dôvod nezlučiteľnosti uplatnený na pána Junquerasa nie je špecifický pre volebné konanie. Nemožno vyvodiť, že štát môže preukázať takýto dôvod nezlučiteľnosti podľa právnych predpisov o volebnom postupe, ktoré predpokladá Akt o voľbách do Európskeho parlamentu (1976). Uznesenie je právne nesprávne z dôvodu, že neobsahuje ustanovenie o rozpore s článkom 39 Charty (oba odseky), článkom 41 Charty (odseky 1 a 2) a článkom 21 Charty (odsek 2), článkom 13 ods. 3 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976) a článkom 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, keďže stanovuje obmedzenia práv v rozpore s článkom 52 ods. 1 a 3 Charty. Uznesenie je nesprávne v tom, že nezohľadňuje hierarchické zaradenie ustanovení Charty v primárnom práve Európskej únie. Po uplatnení pravidiel, ktoré sú v rozpore so ZFEÚ, je zrejmé, že napadnutý akt je rozhodnutím, ktoré má vplyv na právne postavenie pána Junquerasa a proti ktorému možno podať odvolanie v súlade s článkom 263 ZFEÚ, a preto je napadnuté uznesenie právne nesprávne. Subsidiárne, v tomto uznesení sa malo dospieť k výkladu článku 13 ods. 3 Aktu o voľbách do Európskeho parlamentu (1976) a článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku v súlade s právami chránenými Chartou a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pričom sa mali zohľadniť aj výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu a informácie, ktoré už mal Európsky parlament k dispozícii. Napadnuté uznesenie je z právneho hľadiska nesprávne, pretože nezohľadňuje, že v konkrétnom prípade bolo skutočne možné dospieť k záveru, že došlo k podstatnému pochybeniu podľa článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktoré umožnilo Európskemu parlamentu odmietnuť vyhlásiť uvoľnenie mandátu alebo uznať uplatnený dôvod nezlučiteľnosti. Napadnuté uznesenie je preto právne nesprávne, keďže napadnutý akt je rozhodnutím s právnymi účinkami pre pána Junquerasa a možno sa proti nemu odvolať v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

Po štvrté: Napadnuté uznesenie je právne nesprávne v tom, že podnet predsedu Európskeho parlamentu podľa článku 8 rokovacieho poriadku nie je podľa práva Únie záväzný. Právny systém sa musí vykladať ako celok a článok 39 Charty (povinne uplatňovaný členskými štátmi v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty), povinnosť lojálnej spolupráce a článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách EÚ a článok 6 rokovacieho poriadku ukladajú povinnosť rešpektovať práva pána Junquerasa, ak členský štát na túto situáciu upozorní predseda Európskeho parlamentu v súlade s článkom 8 rokovacieho poriadku. V napadnutom uznesení sa nesprávne vykladá, že v prejednávanej veci neexistujú osobitné okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť, že nečinnosť Európskeho parlamentu je napadnuteľným aktom (niekoľko predchádzajúcich žiadostí o ochranu imunity pána Junquerasa, ktoré neboli vypočuté, a predovšetkým rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorým je uznané jeho postavenie zvoleného [poslanca Európskeho parlamentu] a umožňuje konštatovať porušenie jeho práv z dôvodu absencie žiadosti o zbavenie imunity). V napadnutom uznesení sa nesprávne vykladá, že za osobitných okolností konkrétneho prípadu je zamietnutie žiadosti o naliehavú ochranu podľa článku 8 rokovacieho poriadku rozhodnutím, ktorým sa pánovi Junquerasovi upierajú právne účinky ochrany jeho imunity, a preto je napadnuteľné podľa článku 263 ZFEÚ.

____________

1 Ú. v. ES L 278, 1976, s. 5.