ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 13. decembra 2012

Vec F–42/11

Stephanie Honnefelder

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania – Výkon rozhodnutej veci – Zásada zákonnosti – Námietka nezákonnosti smerujúca proti rozhodnutiu o opätovnom začatí verejného výberového konania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. Honnefelder navrhuje zrušiť rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/26/05 z 11. februára 2011 o jej nezapísaní do rezervného zoznamu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša dve tretiny svojich trov konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania, ktoré vynaložila S. Honnefelder.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba smerujúca proti aktu spôsobujúcemu ujmu prijatému v priebehu prijímacieho konania – Dôvod založený na nezrovnalosti predchádzajúceho aktu spôsobujúceho ujmu prijatého v tom istom konaní – Prípustnosť – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zohľadnenie odôvodnenia a výroku rozsudku – Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania nezapísať uchádzača do rezervného zoznamu – Opätovné začatie výberového konania vo vzťahu k jedinému žalobcovi – Vhodný spôsob výkonu

(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 27)

3.      Úradníci – Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Voľná úvaha administratívy – Možnosť nadviazať dialóg s poškodeným

(Článok 266 ZFEÚ)

4.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Porušenie povinnosti informovať – Nesprávny služobný postup, ktorý nevedie k zrušeniu aktu

1.      Žalobca je oprávnený poukazovať na nezrovnalosti týkajúce sa spôsobu organizácie výberového konania v prípade žaloby smerujúcej proti individuálnemu rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho prihláška, pričom mu nie je možné vytýkať, že v stanovených lehotách nepodal sťažnosť alebo žalobu proti rozhodnutiu spresňujúcemu spôsob organizácie výberového konania.

Žiadne ustanovenie služobného poriadku totiž nestanovuje, že žalobca, ktorý zamýšľa prostredníctvom námietky spochybniť zákonnosť aktu administratívy, musí podať sťažnosť osobitne proti tomuto aktu, a to ani v prípade, ak by žaloba spĺňala podmienky prípustnosti. Okrem toho námietka nezákonnosti nie je neprípustná iba v dôsledku skutočnosti, že predtým nebola vznesená v sťažnosti.

(pozri body 34 a 37)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, body 17 až 19

Súd prvého stupňa: 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, bod 21

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 121

2.      V nadväznosti na zrušujúci rozsudok je dotknutá inštitúcia povinná na základe článku 266 ZFEÚ prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie zistených protiprávnych účinkov, čo v prípade už vykonaného aktu znamená uviesť žalobcu do právnej situácie, v akej sa nachádzal pred týmto aktom.

Inštitúcia na to, aby si splnila povinnosť, ktorá jej prináleží na základe článku 266 ZFEÚ, musí prijať konkrétne opatrenia, ktoré sú spôsobilé odstrániť protiprávnosť, ku ktorej došlo voči dotknutej osobe. Nemôže sa teda odvolávať na praktické ťažkosti, ktoré môžu vyplynúť z uvedenia žalobcu do právnej situácie, v akej sa nachádzal pred prijatím aktu, ktorý bol zrušený, s cieľom vyhnúť sa tejto povinnosti. Dotknutá inštitúcia si totiž iba subsidiárne, ak výkon zrušujúceho rozsudku naráža na veľké prekážky, môže splniť povinnosti prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré môže spravodlivo vyrovnať nevýhodu vyplývajúcu pre dotknutú osobu zo zrušeného rozhodnutia.

V tomto ohľade, hoci dotknutej inštitúcii prináleží stanoviť, aké sú vyžadované opatrenia na výkon zrušujúceho rozsudku Súdu pre verejnú službu, voľná úvaha, ktorou disponuje, je obmedzená nutnosťou dodržať výrok a odôvodnenie rozsudku, ktorý je povinná vykonať, ako aj ustanoveniami práva Únie. Žalovaná inštitúcia sa teda musí vyhnúť najmä tomu, aby prijaté opatrenia boli postihnuté tými istými nezrovnalosťami, ako boli nezrovnalosti identifikované v zrušujúcom rozsudku.

Pokiaľ však ide o verejné výberové konanie usporiadané na účely vytvorenia rezervy na budúci nábor, administratíva môže hľadať spravodlivé riešenie pre osobitný prípad protiprávne vylúčeného uchádzača. Pokiaľ teda ide o verejné výberové konanie uskutočnené na vytvorenie rezervy na budúci nábor, ktorého skúšky boli zrušené, práva uchádzača sú primerane chránené, ak menovací orgán pristúpi vo vzťahu k tomuto uchádzačovi k opätovnému začatiu výberového konania určeného na vytvorenie rezervného zoznamu, pričom takéto opätovné začatie obsahuje navrátenie do stavu, aký bol predtým, než nastali okolnosti spochybnené súdom. Naproti tomu riešenie spočívajúce v zápise žalobcu do rezervného zoznamu výberového konania bez nutnosti opätovne zložiť zrušenú skúšku nemôže byť prijaté bez porušenia nielen zásady rovnosti zaobchádzania, zásady objektívnosti pojmu výberové konanie a oznámenia o výberovom konaní, ale aj článku 27 služobného poriadku.

(pozri body 44 – 46, 49 a 52)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. júla 1983, Detti/Súdny dvor, 144/82, bod 33; 6. júla 1993, Komisia/Albani a i., C‑242/90 P, bod 13

Súd prvého stupňa: 8. októbra 1992, Meskens/Parlament, T‑84/91, bod 78; 26. júna 1996, De Nil a Impens/Rada, T‑91/95, bod 34; 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, bod 109 a tam citovaná judikatúra; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑119/99, bod 37; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, body 50 a 51

Súd pre verejnú službu: 24. júna 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132 a tam citovaná judikatúra

3.      Keďže úkon administratívy sa vykonáva jednostranne, administratíve prináleží stanoviť, aké sú požadované opatrenia na výkon zrušujúceho rozsudku. Administratíva má následne možnosť, nie povinnosť, nadviazať dialóg s poškodeným protiprávnosťou s cieľom dospieť k dohode, ktorá mu ponúkne spravodlivú kompenzáciu.

(pozri bod 53)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Meskens/Parlament, už citovaný, bod 80; De Nil a Impens/Rada, už citovaný, bod 34

4.      Tvrdenie vytýkajúce administratíve, že si nesplnila povinnosť informovať, pokiaľ by bolo dôvodné, by nemohlo viesť k zrušeniu spochybneného aktu, ale iba k založeniu mimozmluvnej zodpovednosti administratívy za nesprávny služobný postup.

(pozri bod 62)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2010, Ezerniece Liljeberg a i./Komisia, F‑83/05, bod 105 a nasl.