UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 25. júna 2013

Vec F‑28/12

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Žiadosť o vypustenie jednej vety z lekárskej správy – Úraz alebo choroba z povolania – Implicitné zamietnutie žiadosti“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým Európska komisia odmietla zmeniť obsah lekárskej správy vypracovanej v rámci konania na uznanie udalosti za úraz

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. L. Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie. L. Marcuccio je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu Európskej únie sumu 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Lekárska správa vypracovaná v rámci vyšetrovania začatého na základe článku 20 pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91, pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 20)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené výdavky Súdu pre verejnú službu žalobou zjavne zneužívajúcou právo

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      Jedine opatrenia so záväzným právnym účinkom, ktoré môžu priamo a bezprostredne zasahovať do záujmov žalobcu tým, že menia podstatným spôsobom jeho právne postavenie, predstavujú akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť.

Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých štádiách, predovšetkým v rámci interného postupu, za napadnuteľné akty sa považujú len tie opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto postupu, s vylúčením predbežných opatrení, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie.

V tejto súvislosti lekársku správu vypracovanú v rámci vyšetrovania začatého na základe článku 20 spoločných pravidiel poistenia úradníkov pre prípad úrazu a choroby z povolania treba považovať za čisto prípravný akt konečného rozhodnutia a izolovane chápaná nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. Za týchto podmienok žiadosť namierenú na zmenu tejto správy nemožno považovať za žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorej implicitné zamietnutie môže byť predmetom sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku a potom žaloby podľa článku 91 služobného poriadku.

(pozri body 20, 21, 24 a 25)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, bod 6

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, Aimi a i./Komisia, F‑47/06, bod 58; 29. novembra 2007, Pimlott/Europol, F‑52/06, bod 48; 29. februára 2012, Marcuccio/Komisia, F‑3/11, bod 39

2.      Ak podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prípade, ak súdy Európskej únie už niekoľko krát konštatovali, že žalobca sa rozhodol ísť cestou sporu bez akéhokoľvek platného odôvodnenia a je zjavné, že predmetná vec je pokračovaním takého postupu.

(pozri body 30 a 31)