ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 1. decembra 2021 (*)

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa ústnej skúšky výberového konania – Čiastočné zamietnutie prístupu – Metóda zaokrúhľovania známok – Koeficienty váženia jednotlivých častí a podčastí ústnej skúšky – Tajnosť rokovania výberovej komisie – Nariadenie (EÚ) 2018/1725 – Čiastočné zastavenie konania“

Vo veci T‑265/20,

JR, v zastúpení: L. Levi a A. Champetier, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: D. Milanowska, C. Ehrbar a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí Komisie z 28. februára 2020 a 9. apríla 2020 o zamietnutí prístupu žalobkyne k niektorým dokumentom týkajúcim sa interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, M. Kănčeva a T. Perišin (spravodajkyňa), sudcovia,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 16. decembra 2018 sa žalobkyňa JR prihlásila do interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori, s referenčným číslom 35‑20/11/2018 (ďalej len „výberové konanie“), organizovaného Európskou komisiou.

2        Dňa 6. júna 2019 žalobkyňa absolvovala písomnú skúšku výberového konania. V tejto skúške uspela.

3        Dňa 23. septembra 2019 žalobkyňa absolvovala ústnu skúšku výberového konania.

4        Hlava III oddiel 4 oznámenia o výberovom konaní uvádzal, že ústna skúška pre funkčnú skupinu AD sa skladala z dvoch častí, opísaných takto:

„1.      Pohovor… s cieľom posúdiť:

–        hlavné vykonávané úlohy a kompetencie získané počas odbornej kariéry [uchádzača] a

–        spôsobilosť a motiváciu [uchádzača] plniť úlohy pridelené pracovným miestam, ku ktorým výberové konanie poskytuje prístup,

2.      štruktúrovaná prezentácia, [ktorá] bude pozostávať z brífingu… na tému súvisiacu s politikou Európskej únie…“

5        V tomto oddiele bolo spresnené, že celkové hodnotenie pre obe vyššie uvedené časti ústnej skúšky pozostávalo zo známky v rozmedzí od 0 do 20 bodov, pričom požadované minimum bolo 10 bodov.

6        Oddiel 5 tej istej hlavy oznámenia o výberovom konaní spresňoval, že výberová komisia zapíše do rezervného zoznamu mená uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky na ústnej skúške, ako aj minimum požadované pre túto skúšku, a to v rozsahu želaného počtu úspešných uchádzačov.

7        Listom zo 16. decembra 2019 Komisia informovala žalobkyňu, že nebola zapísaná do rezervného zoznamu výberového konania. V tomto liste Komisia spresnila, že žalobkyňa dostala známku 13 bodov z 20 z ústnej skúšky, zatiaľ čo minimálna známka potrebná na zápis do rezervného zoznamu bola 14 bodov z 20. Komisia oznámila žalobkyni, že výberová komisia rozhodla, že celkové hodnotenie za jej ústnu skúšku bolo „dostatočný“ na základe troch hodnotených prvkov, a to po prvé súvislosti medzi nadobudnutými skúsenosťami a schopnosťami požadovanými interným výberovým konaním, čo je prvok, za ktorý žalobkyňa získala slovné hodnotenie „veľmi dobrý“, po druhé na základe schopnosti a motivácie, pričom za tento prvok žalobkyňa získala slovné hodnotene „veľmi dobrý“, a po tretie na základe štruktúrovanej prezentácie o určenej téme, pričom za tento prvok dostala žalobkyňa slovné hodnotenie „dostatočný“.

8        E‑mailom z 20. decembra 2019 žalobkyňa podala na Komisiu žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo 16. decembra 2019, ako aj žiadosť o poskytnutie informácií a prístup k dokumentom.

9        Pokiaľ ide o poslednú časť svojej žiadosti, žalobkyňa oznámila Komisii svoje želanie získať prístup k nasledujúcim informáciám a dokumentom:

–        k podrobným vysvetleniam týkajúcim sa spôsobu, akým boli slovné hodnotenia zmenené na číselné známky, s tabuľkami hodnotenia, ktoré by umožňovali spojiť každé slovné hodnotenie so známkou vyjadrenou v číslach,

–        k podrobným posúdeniam vykonaným voči nej v súvislosti s každým z troch hodnotených a známkovaných prvkov v rámci ústnej skúšky, ako aj k zodpovedajúcej hodnotiacej tabuľke,

–        ku všetkým užitočným informáciám týkajúcim sa troch známok, ktoré jej boli pridelené,

–        k prípadne použitej metóde váženia,

–        k prípadne použitej metóde zaokrúhľovania,

–        k zápisnici a hodnotiacim tabuľkám týkajúcim sa jej ústnej skúšky, ako aj ku hárku z prezentácie na tabuli, ktorý používala ako podporu pri svojej ústnej prezentácii (ďalej len „hárok z prezentácie na tabuli“),

–        k všetkým ostatným relevantným dokumentom týkajúcim sa jej výkonu počas tejto skúšky.

10      Komisia zaslala žalobkyni 10. januára 2020 prvú odpoveď, v ktorej spresnila, že jej žiadosť o preskúmanie bola zaslaná výberovej komisii. Komisia tiež zdôraznila, že rokovania výberovej komisie sú tajné, na základe čoho s výhradou informácií oznámených na „účte EPSO“ žalobkyne Komisia nemohla žalobkyni sprístupniť hodnotiacu tabuľku ani správu výberovej komisie, ani individuálne známky členov výberovej komisie, aj keď boli anonymizované.

11      Dňa 31. januára 2020 žalobkyňa zaslala Komisii e‑mail s názvom „Opakovaná žiadosť podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001“, v ktorej zopakovala svoju žiadosť o prístup k dokumentom a informáciám uvedeným v bode 9 vyššie. Na podporu tejto žiadosti žalobkyňa uviedla najmä odôvodnenie 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ako aj článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39). Navyše tvrdila, že Komisia neuviedla dôvody opodstatňujúce, že prístup k dokumentom a informáciám, ktoré uviedla v tejto žiadosti, by narušil tajnosť rozhodovania výberovej komisie, že výnimky z práva na prístup k dokumentom mali byť vykladané reštriktívnym spôsobom a že preukázala existenciu legitímneho záujmu na získaní prístupu k uvedeným dokumentom a informáciám, najmä na účely porozumenia celkovej známke, ktorá jej bola pridelená.

12      E‑mailom z 24. februára 2020 Komisia vysvetlila, že vzhľadom na to, že žiadosť žalobkyne z 20. decembra 2019 neodkazovala na nariadenie č. 1049/2001, Komisia s ňou nezaobchádzala ako so žiadosťou patriacou do pôsobnosti tohto nariadenia, ale vybavila ju podľa pravidiel riadnej správy veci verejných. Komisia zdôraznila, že jej e‑mail z 10. januára 2020 zaslaný žalobkyni preto nemožno považovať za odpoveď, ktorá patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia.

13      Komisia tiež žalobkyni oznámila, že každá žiadosť o prístup k dokumentom je v súlade s nariadením č. 1049/2001 zaevidovaná touto inštitúciou s uvedením mena a adresy žiadateľa v databáze prístupnej relatívne veľkému počtu zamestnancov a požiadala žalobkyňu, aby výslovne potvrdila, že chce, aby sa s jej e‑mailom z 20. decembra 2019 zaobchádzalo ako s takouto žiadosťou o prístup k dokumentom.

14      Dňa 28. februára 2020 Komisia zaslala žalobkyni e‑mail s názvom „prístup k Vašim osobným údajom“ (ďalej len „rozhodnutie z 28. februára 2020“). Komisia v ňom vyzvala žalobkyňu, aby sa oboznámila s hárkom z prezentácie na tabuli v kanceláriách Komisie a aby sa stretla s predsedníčkou výberovej komisie výberového konania (ďalej len „predsedníčka výberovej komisie“) na účely získania ústnej správy o svojom výkone. Navyše bola žalobkyni sprístupnená tabuľka uvádzajúca súvislosť medzi číselnými známkami v rozpätí 1 až 10 priradenými výberovou komisiou a slovnými hodnoteniami „nedostatočný“, „dostatočný“, „veľmi dobrý“, „výborný“, „vynikajúci“ a „výnimočný“ (ďalej len „konverzná tabuľka“). Komisia vysvetlila, že hodnotenie výkonu žalobkyne vo všetkých etapách výberového konania bolo vykonané v súlade s touto tabuľkou.

15      Žalobkyňa 4. marca 2020 požiadala e‑mailom o stretnutie na účely oboznámenia sa s hárkom z prezentácie na tabuli a získania hodnotenia svojho výkonu počas ústnej skúšky od výberovej komisie.

16      Dňa 13. marca 2020 žalobkyňa zaslala Komisii e‑mail, v ktorom podala opakovanú žiadosť o prístup ku hárku z prezentácie na tabuli a o stretnutie s predsedníčkou výberovej komisie. Požiadala tiež o prístup k metódam váženia a zaokrúhľovania použitým výberovou komisiou výberového konania, domnievajúc sa, že boli súčasťou jej osobných údajov, keďže tvoria neoddeliteľnú súčasť jej konečnej známky a konverznej tabuľky, ktorá jej bola sprístupnená. Okrem toho zdôraznila, že nariadenie č. 1049/2001 nevyžadovalo, aby bola žiadosť o prístup k dokumentom podaná určitým špecifickým spôsobom.

17      E‑mailom z 9. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie z 9. apríla 2020“) Komisia oznámila žalobkyni, že podľa nej sa na metódy váženia a zaokrúhľovania vzťahovala dôvernosť rokovania výberovej komisie v súlade s článkom 6 prílohy III k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

18      Rozhodnutím z 15. apríla 2020 výberová komisia výberového konania zamietla žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo 16. decembra 2019 o nezapísaní žalobkyne do rezervného zoznamu výberového konania, na základe čoho muselo byť toto rozhodnutie potvrdené. Výberová komisia spresnila, že pred ústnou skúškou definovala jej obsah, predpokladané otázky, hodnotiace kritériá, hodnotiaci postup, ako aj váženie každého prvku tejto skúšky uvedeného v oznámení o výberovom konaní.

 Skutkové okolnosti v období po podaní žaloby

19      Dňa 16. júla 2020 Komisia sprístupnila žalobkyni elektronickú kópiu hárku z prezentácie na tabuli.

20      Dňa 22. júla 2020 sa prostredníctvom videokonferencie uskutočnilo stretnutie medzi žalobkyňou, predsedníčkou výberovej komisie a zástupcom Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť Komisie. Podľa zápisnice z tohto stretnutia žalobkyňa na tomto stretnutí získala ústny komentár predsedníčky výberovej komisie s podrobným hodnotením týkajúcim sa jej výkonu počas ústnej prezentácie a pohovoru. Predsedníčka výberovej komisie žalobkyni tiež spresnila, že prvky ústnej skúšky boli hodnotené na základe váženia, o ktorom bolo rozhodnuté pred začatím výberového konania, a že došlo k zaokrúhľovaniu bodov, ktoré bolo stanovené na 0,25 bodu.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

21      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. mája 2020 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

22      Komisia podala 24. júla 2020 do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

23      Dňa 5. októbra 2020 podala žalobkyňa do kancelárie Všeobecného súdu repliku.

24      Komisia podala 17. novembra 2020 do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.

25      Všeobecný súd opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 28. apríla 2021 vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky týkajúce sa prípadnej straty záujmu žalobkyne na konaní, pokiaľ ide o zamietnutie Komisie poskytnúť jej prístup k dokumentom, ku ktorým napokon získala prístup, v súlade s článkom 131 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

26      Komisia a žalobkyňa vyhoveli tomuto opatreniu v stanovenej lehote.

27      Uznesením z 5. mája 2021 Všeobecný súd nariadil Komisii na základe článku 91 písm. c) rokovacieho poriadku predložiť dokument obsahujúci metódu váženia použitú výberovou komisiou pre každý prvok ústnej skúšky. Komisia vyhovela tejto žiadosti v stanovenej lehote. V súlade s článkom 104 rokovacieho poriadku tento dokument nebol sprístupnený žalobkyni.

28      Rozhodnutím z 18. augusta 2021 bola v nadväznosti na úmrtie sudcu, p. Berke z 1. augusta 2021, určená nová sudkyňa na doplnenie rozhodovacieho zloženia.

29      Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol, pri uplatnení článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku, že o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania.

30      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutia Komisie z 28. februára 2020 a z 9. apríla 2020,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

31      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O čiastočnej strate záujmu žalobkyne na konaní

32      Žalobkyňa vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 28. apríla 2021 uvádza, že Komisia nevysvetlila, v čom jej celkový výkon zodpovedal slovnému hodnoteniu „dostatočný“, ako bolo toto hodnotenie zmenené na číselnú známku 13 bodov z 20, ani ako bola v jej konkrétnom prípade použitá metóda zaokrúhľovania. Zdôrazňuje, že hoci formálne získala konverznú tabuľku, elektronickú kópiu hárku z prezentácie na tabuli, ústny komentár predsedníčky výberovej komisie a metódu zaokrúhľovania konečnej známky, takto sprístupnené dokumenty alebo informácie sú neúplné, keďže nezahŕňajú nástroj, ktorý bol s nimi neoddeliteľne spojený, a to použitú metódu váženia. Žalobkyňa sa preto domnieva, že jej žiadosti nebolo vyhovené a že má stále záujem na konaní.

33      Komisia sa domnieva, že žalobkyňa už nemá záujem na konaní, pokiaľ ide o akty Komisie, ktoré zamietli prístup k informáciám a dokumentom uvedeným v bode 32 vyššie, ku ktorým napokon získala prístup. Podľa Komisie preto nie je potrebné rozhodnúť v súvislosti s týmito dokumentmi, v súlade s článkom 131 ods. 1 rokovacieho poriadku.

34      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len v rozsahu, v akom má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu. Tento záujem, základná a prvá podmienka každej žaloby, predpokladá, že samotné zrušenie tohto aktu môže mať právne následky a že žaloba tak môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, Leino‑Sandberg/Parlament, C‑761/18 P, EU:C:2021:52, bod 32 a citovanú judikatúru).

35      Na účely zabezpečenia riadneho výkonu spravodlivosti každá osoba, ktorá podáva žalobu, musí mať existujúci a skutočný záujem na konaní. Tento záujem žalobcu sa nemôže týkať budúcej a hypotetickej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 56, a z 30. septembra 2009, Lior/Komisia a Komisia/Lior, T‑192/01 a T‑245/04, neuverejnený, EU:T:2009:365, bod 247).

36      Záujem na konaní žalobcu musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu podania žaloby, inak je takáto žaloba neprípustná. Tento predmet sporu, ako aj záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý konanie inicioval (pozri rozsudok z 30. apríla 2020, Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych/Komisia, C‑560/18 P, EU:C:2020:330, bod 38 a citovanú judikatúru).

37      Žalobca si môže v určitých prípadoch zachovať záujem na návrhu o zrušenie napadnutého aktu, aby autor uvedeného aktu v budúcnosti urobil náležité zmeny a zabránil tak nebezpečenstvu, že sa bude opakovať protiprávny stav, ktorý napadnutý akt obsahuje. Pretrvávanie tohto záujmu predpokladá, že sa táto protiprávnosť môže v budúcnosti zopakovať bez ohľadu na okolnosti dotknuté v predmetnej veci (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 48).

38      Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zotrvanie záujmu žalobcu na konaní treba posudzovať in concreto, s prihliadnutím najmä na následky namietanej protiprávnosti a povahu údajne spôsobenej škody (rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 65).

39      Pokiaľ ide o prejednávanú vec, zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že Komisia žalobkyni sprístupnila po prvé svojím rozhodnutím z 28. februára 2020 konverznú tabuľku (pozri bod 14 vyššie), po druhé e‑mailom zo 16. júla 2020 elektronickú kópiu hárku z prezentácie na tabuli (pozri bod 19 vyššie), po tretie na stretnutí prostredníctvom videokonferencie z 22. júla 2020 ústny komentár predsedníčky výberovej komisie s podrobným hodnotením týkajúcim sa výkonu žalobkyne počas jej ústnej prezentácie a pohovoru (pozri bod 20 vyššie) a po štvr na tom istom stretnutí jej sprístupnila metódu zaokrúhľovania známok použitú výberovou komisiou (pozri bod 20 vyššie).

40      Žalobkyni boli teda sprístupnené všetky ňou požadované dokumenty s jedinou výnimkou dokumentu obsahujúceho metódu váženia prvkov tvoriacich ústnu skúšku (ďalej len „koeficienty váženia“). Žalobkyňa v replike uvádza, že stále čaká na doručenie tohto dokumentu.

41      Vyplýva z toho, že na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, nemá už záujem na konaní proti rozhodnutiam Komisie z 28. februára 2020 a 9. apríla 2020, ktoré zamietli prístup k dokumentom a informáciám uvedeným v bode 39 vyššie. Žalobkyňa tvrdí, že dokumenty a informácie, ktoré jej boli sprístupnené, sú neúplné, keďže nezahŕňajú nástroj, ktorý je ich neoddeliteľnou súčasťou, a to koeficienty váženia použité výberovou komisiou výberového konania. Toto tvrdenie však práve ukazuje, že jej žiadosti o prístup k daným dokumentom a informáciám bolo vyhovené a že jej záujem na konaní pretrváva len v takom rozsahu, v akom táto žaloba smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 9. apríla 2020 v miere, v akej jej zamieta prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia.

42      Okrem toho z pripomienok žalobkyne uvedených v bode 32 vyššie vyplýva, že neuvádza žiaden pretrvávajúci záujem, ako je záujem, ktorý stanovuje judikatúra uvedená v bode 36 vyššie. V týchto pripomienkach totiž netvrdí, že uvádzaná nerovnosť by sa mohla zopakovať v budúcnosti. Naproti tomu spochybňuje dostatočnosť vysvetlení výberovej komisie, pokiaľ ide o známku, ktorá jej bola priradená, čo je otázka, ktorá presahuje predmet tohto sporu.

43      Treba preto konštatovať, že táto žaloba sa stala čiastočne bezpredmetnou, keďže žalobkyňa stratila svoj záujem na konaní, pokiaľ ide o dokumenty, ku ktorým získala prístup (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, LPN/Komisia, T‑29/08, EU:T:2011:448, bod 57).

44      Vyplýva z toho, že už nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch žalobkyne na zrušenie v rozsahu, v akom jej Komisia rozhodnutiami z 28. februára 2020 a 9. apríla 2020 zamietla prístup k metóde zaokrúhľovania použitej výberovou komisiou výberového konania.

45      Z tohto dôvodu sa predmet tejto žaloby obmedzuje na návrhy smerujúce k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 9. apríla 2020 v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky uvedených v oznámení o výberovom konaní (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 O veci samej

 O uplatniteľnom právnom rámci a žalobných dôvodoch uvedených na podporu žaloby

46      Na úvod treba uviesť, že hoci žalobkyňa zakladá podstatu svojej argumentácie na svojom práve na prístup k svojim osobným údajom, implicitne uvádza porušenie práva na prístup k dokumentom, tak ako je zavedené nariadením č. 1049/2001.

47      V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia právneho rámca uplatniteľného na prejednávanú žalobu nie je relevantná skutočnosť, že Komisia sa nedomnievala, že žiadosť žalobkyne o prístup bola založená na nariadení č. 1049/2001, keďže podmienka stanovená v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia bola splnená žiadosťou o informácie a prístup k dokumentom, ktorú žalobkyňa podala 20. decembra 2019 (pozri body 8 a 9 vyššie).

48      Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 sa totiž žiadosti o prístup k dokumentom podávajú akoukoľvek písomnou formou vrátane elektronickej formy v niektorom z jazykov uvedených v článku 314 Zmluvy o ES a dostatočne presným spôsobom, aby inštitúcia mohla dokument identifikovať. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala svoju žiadosť v písomnej forme a dostatočne presným spôsobom na to, aby mohla inštitúcia identifikovať dotknuté dokumenty, mala byť považovaná za žiadosť založenú na nariadení č. 1049/2001, ako to mohlo byť napokon vyvodené z opakovanej žiadosti, ktorú žalobkyňa podala 31. januára 2020.

49      Na základe toho, napriek názvu žalobných dôvodov v žalobe, z argumentácie žalobkyne vyplýva, že v rámci prejednávanej žaloby uvádza v podstate štyri žalobné dôvody, pričom prvé dva sú vznesené explicitným spôsobom a druhé dva implicitným spôsobom.

50      Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na dobrú správu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a práva na prístup k osobným údajom zakotveného v článku 17 nariadenia 2018/1725. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj článku 14 ods. 1 a 2, a článku 17 nariadenia 2018/1725. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na prístup k dokumentom a na nesprávnom výklade článku 6 prílohy III k služobnému poriadku.

51      Všeobecný súd považuje za vhodné spoločne preskúmať prvé dva žalobné dôvody vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia uvedené v rámci týchto dvoch žalobných dôvodov sa prekrývajú. Potom bude vhodné samostatne preskúmať tretí a štvrtý žalobný dôvod.

 O prvom a druhom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení nariadenia 2018/1725 a práva na dobrú správu vecí verejných

52      Žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode v podstate uvádza, že tým, že jej Komisia zamietla prístup ku koeficientom váženia použitým výberovou komisiou výberového konania pre každý prvok ústnej skúšky z dôvodu, že na toto váženie sa vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie, došlo k porušeniu práva na prístup k osobným údajom a práva na dobrú správu vecí verejných.

53      Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že konverzná tabuľka sprístupnená Komisiou rozhodnutím z 28. februára 2020, ako aj metódy zaokrúhľovania a váženia použité na pridelenie konečnej známky žalobkyni obsahovali osobné údaje.

54      Podľa žalobkyne výberová komisia vykonáva počas ústnej skúšky výberového konania spracovanie osobných údajov uchádzača vypočutím jeho odpovedí na otázky v rámci posúdenia zásluh tohto uchádzača z hľadiska požiadaviek oznámenia o výberovom konaní, pri zohľadnení konverznej tabuľky, koeficientov váženia a metódy zaokrúhľovania.

55      Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na to, že jej osobné údaje boli takto predmetom spracúvania zo strany Komisie v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia 2018/1725, má právo na prístup k týmto údajom okrem prípadu, keď je uplatniteľná jedna z výnimiek stanovených v článku 25 tohto nariadenia.

56      Žalobkyňa napokon vytýka Komisii, že porušila jej právo na dobrú správu veci verejných v rozsahu, v akom bol prístup k spisu potrebný na účely toho, aby žalobkyňa vykonala svoje základné právo na obranu a svoju schopnosť preukázať, že rozhodnutie nezapísať ju do rezervného zoznamu bolo nesprávne.

57      Žalobkyňa svojím druhým žalobným dôvodom vytýka Komisii, že porušila svoju povinnosť uľahčiť výkon práva na prístup k osobným údajom pri porušení článku 14 ods. 1 a 2 a článku 17 nariadenia 2018/1725, ako aj zásadu riadnej správy veci verejných.

58      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

59      Po prvé, pokiaľ ide o právo na prístup k osobným údajom, treba pripomenúť, že prejednávaná žaloba smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 9. apríla 2020 v rozsahu, v akom zamieta žalobkyni prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky (pozri bod 45 vyššie).

60      Ako však zdôrazňuje Komisia, váženie každého prvku skúšok výberového konania, vopred definované výberovou komisiou na ich začiatku a uplatniteľné na všetkých uchádzačov, nemožno považovať za osobný údaj týkajúci sa žalobkyne.

61      Podľa článku 3 bodu 1 nariadenia 2018/1725 sa totiž pojem osobné údaje vzťahuje na „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby…; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby“.

62      Pokiaľ ide o prejednávanú vec, koeficienty váženia definované pre každý prvok ústnej skúšky nemožno považovať za informáciu týkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, na základe čoho nemôžu spadať pod pojem osobné údaje v zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia 2018/1725.

63      Z tohto dôvodu nariadenie 2018/1725 nie je uplatniteľné na žiadosť žalobkyne o prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky, na základe čoho treba vylúčiť jej argumentáciu, podľa ktorej Komisia porušila ustanovenia tohto nariadenia tým, že jej zamietla prístup k uvedenému dokumentu.

64      Po druhé, pokiaľ ide o právo na riadnu správu vecí verejných, treba pripomenúť, že inštitúcie, orgány a organizácie Únie sú povinné dodržiavať základné práva zaručené právom Únie, medzi ktoré patrí právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v článku 41 Charty (pozri rozsudok z 27. marca 2019, August Wolff a Remedia/Komisia, C‑680/16 P, EU:C:2019:257, bod 24 a citovanú judikatúru).

65      Podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva.

66      V prejednávanej veci treba predovšetkým konštatovať, že výmeny e‑mailov medzi účastníkmi konania, sprístupnenie určitých dokumentov, ako aj stretnutie, ktoré sa konalo 22. júla 2020, preukazujú, že Komisia preukázala veľkú otvorenosť voči žalobkyni a obozretnosť pri zaobchádzaní s jej žiadosťou, a to napriek výnimočným okolnostiam súvisiacim s pandémiou COVID 19.

67      Ako ďalej zdôrazňuje Komisia, žalobkyňa sa okrem toho obmedzuje na uvádzanie svojho práva na dobrú správu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty, avšak bez toho, aby vo svojej žalobe uviedla presné výhrady alebo tvrdenia týkajúce sa prístupu k spisu.

68      Napokon treba uviesť, že argumentácia žalobkyne, podľa ktorej Komisia porušila jej právo na dobrú správu vecí verejných, sa netýka správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ale smeruje k spochybneniu dostatočnosti vysvetlení výberovej komisie v súvislosti so známkou, ktorý jej bola priradená, a s rozhodnutím nezapísať ju do rezervného zoznamu. Túto argumentáciu treba teda zamietnuť ako neúčinnú v rámci prejednávanej žaloby.

69      Vyplýva z toho, že prvý a druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

70      Žalobkyňa svojím tretím žalobným dôvodom Komisii v podstate vytýka, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

71      Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Komisii predovšetkým vytýka, že sa dovolávala výnimky týkajúcej sa tajnosti rokovania výberovej komisie na účely zamietnutia jej prístupu k požadovaným údajom bez toho, aby vysvetlila, ako by tento prístup mohol konkrétne a účinne ohroziť zásadu tajnosti rokovania výberovej komisie.

72      Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na body 110 a 111 rozsudku z 27. novembra 2018, VG/Komisia (T‑314/16 a T‑435/16, EU:T:2018:841).

73      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

74      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, autora aktu, tak, aby sa dotknutým osobám umožnilo spoznať odôvodnenie prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonať svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, EU:C:2001:178, bod 35 a citovanú judikatúru).

75      Pokiaľ ide o prejednávanú vec, treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila zamietnutie prístupu nasledujúcim odôvodnením:

„Pokiaľ ide o Vašu žiadosť o prístup ku [koeficientom] váženia a [metóde] zaokrúhľovania, článok 6 prílohy III k služobnému poriadku… stanovuje, že rokovania výberovej komisie sú tajné. Zásada tajnosti rokovania výberovej komisie sleduje zabezpečenie nezávislosti výberových komisií výberových konaní a objektivity ich práce tým, že budú chránené pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi alebo tlakmi bez ohľadu na to, či sú vyvíjané samotným správnym orgánom…, dotknutými uchádzačmi alebo tretími osobami. Dodržiavanie tejto tajnosti bráni… zverejneniu postojov jednotlivých členov výberových komisií, ako aj prezradeniu všetkých skutočností týkajúcich sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia uchádzačov. Domnievame sa, že na [koeficienty] váženia a [metódu] zaokrúhľovania sa vzťahuje tajnosť rokovania výberových komisií, keďže ide o skutočnosti týkajúce sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia“.

76      V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia odôvodnila zamietnutie prístupu k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky skutočnosťou, že na tieto koeficienty sa vzťahovala tajnosť rokovania výberovej komisie ako na skutočnosti týkajúce sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 74 tak napadnuté rozhodnutie jasným a jednoznačným spôsobom spresňuje uvažovanie Komisie, aby žalobkyni umožnilo spoznať odôvodnenie zamietnutia prístupu a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie. Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné.

77      Na základe toho treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na prístup k dokumentom a na nesprávnom výklade článku 6 prílohy III k služobnému poriadku

78      Žalobkyňa svojím štvrtým žalobným dôvodom Komisii v podstate vytýka, že porušila jej právo na prístup k dokumentom tým, že nesprávne vykladala zásadu tajnosti rokovania výberovej komisie stanovenú v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku tak, že sa vzťahuje na koeficienty váženia každého prvku tvoriaceho ústnu skúšku.

79      Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že záver, podľa ktorého bol jej celkový výkon považovaný za „dostatočný“, nebol koherentný so skutočnosťou, že získala dve slovné hodnotenia „veľmi dobrý“ a jedno slovné hodnotenie „dostatočný“ týkajúce sa troch prvkov ústnej skúšky a že viedol k svojvoľnému znehodnoteniu jej celkového výkonu.

80      Žalobkyňa zdôrazňuje, že nevie, či jedno z dvoch slovných hodnotení „veľmi dobrý“, ktoré získala, alebo obidve, mali väčšiu váhu ako slovné hodnotenie „dostatočný“. Spresňuje, že vychádzajúc zo zásady, že konverzná tabuľka bola jedinou tabuľkou, ktorú výberová komisia použila, nemôže v plnom rozsahu posúdiť správnosť svojej konečnej známky, a teda zákonnosť rozhodnutia nezapísať ju do rezervného zoznamu bez toho, aby jej tiež boli poskytnuté koeficienty váženia každého prvku ústnej skúšky, ktoré ovplyvnili konečnú známku, ktorú získala.

81      Podľa žalobkyne je prístup ku koeficientom váženia každého prvku ústnej skúšky nevyhnutný na účely výkonu jej základného práva na obranu a jej schopnosť preukázať, že rozhodnutie nezapísať ju do rezervného zoznamu bolo nesprávne.

82      Uvádza tiež, že stanovisko prijaté Komisiou je nekoherentné v tom, že pokiaľ ide o skúšky typu testov s otázkami s voliteľnými odpoveďami, v oznámení o vyhlásení výberového konania podrobne uvádza metódu výpočtu, ktorá bude použitá, s vysvetlením minimálnych známok, ktoré treba dosiahnuť, pričom skúšky ohodnotené na 10 alebo na 20 bodov zahŕňajú váženie a výsledky, ktoré budú použité pre výpočet konečnej známky.

83      Žalobkyňa okrem toho uvádza, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym odôvodnením v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia výnimky tajnosti rokovania výberovej komisie na koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky. Zdôrazňuje, že hoci výberová komisia môže slobodne rozdeliť 20 bodov ústnej skúšky medzi uvedené prvky, priradením určitej váhy každému z troch prvkov, význam každého prvku nemá byť zmenený počas alebo po vykonaní skúšok.

84      Žalobkyňa sa domnieva, že zverejnenie koeficientov váženia každého prvku ústnej skúšky pred a po výberovom konaní nemôže ovplyvniť nezávislosť výberovej komisie a okrem toho by pomohlo uchádzačom lepšie sa pripraviť, poznajúc dôležitosť každej otázky.

85      Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

86      Predovšetkým zdôrazňuje, že v začiatočných fázach výberových konaní dôležitosť kategórií otázok, ktorá môže byť vyvodená z oznámení o začatí výberových konaní v prípade testov s otázkami s voliteľnými odpoveďami, nevyplýva z porovnávajúceho hodnotenia uchádzačov, a z tohto dôvodu predbežné zverejnenie informácií v tejto súvislosti nemôže ovplyvniť voľnú úvahu a nezávislosť výberovej komisie, na rozdiel od zavedenia koeficientov váženia medzi jednotlivé časti výberového konania s cieľom prispôsobiť výberové kritériá realite uchádzačov posudzovaných ako celok.

87      Komisia v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok zo 16. septembra 2013, Höpcke/Komisia (F‑46/12, EU:F:2013:131, bod 38).

88      V bode 39 vyjadrenia k žalobe Komisia vysvetľuje, že rozhodnutie o vážení každého prvku ústnej skúšky bolo prijaté počas výberového konania na základe prvého hodnotenia uchádzačov vyplývajúceho zo skúšok, ktoré predchádzali ústnej skúške. Následne boli koeficienty váženia uplatnené na každého uchádzača na účely zabezpečenia úplnej rovnosti zaobchádzania. Komisia sa preto domnieva, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého toto váženie nie je súčasťou porovnávacieho posúdenia, nie je dôvodné. Ako skutočnosť porovnávajúcej povahy, váženie jednotlivých prvkov výberového konania podľa Komisie oprávnene patrí do širokej miery voľnej úvahy, ktorú judikatúra priznáva výberovej komisii.

89      Komisia v duplike opravuje toto vyjadrenie, uvádzajúc, že váženie každého prvku ústnej skúšky nebolo určené na základe hodnotenia uchádzačov výberového konania. Zdôrazňuje, že v skutočnosti neexistovala žiadna súvislosť medzi výkonmi uchádzačov počas skúšok predchádzajúcich ústnej skúške (predbežné výbery) a stanovením koeficientov váženia pred ústnymi skúškami.

90      Komisia v tejto súvislosti spresňuje, že výberová komisia stanovila koeficienty váženia, ktoré majú byť použité pri hodnotení výkonu ústnej skúšky, pred začatím rokovania týkajúceho sa tejto etapy výberového konania a nedisponovala žiadnou informáciou o totožnosti uchádzačov a ich výkonoch v predchádzajúcej etape. Tieto koeficienty boli navyše uplatnené jednotným spôsobom na všetkých uchádzačov pripustených na ústnu skúšku pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania.

91      Komisia tiež tvrdí, že výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení tak spôsobov, ako aj podrobného obsahu skúšok a hodnotiacich kritérií, a v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor (T‑19/03, EU:T:2004:49, body 48 a 60). Táto judikatúra sa uplatňuje na určenie koeficientov váženia.

92      Komisia sa totiž domnieva, že ak by uchádzači výberového konania mali prístup ku koeficientom váženia jednotlivých prvkov tohto výberového konania, mohli by vstúpiť do jadra právomoci voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia na účely hodnotenia uchádzačov, právomoci, ktorá je široká a podlieha veľmi obmedzenej kontrole zákonnosti, odkazujúc na rozsudky z 11. mája 2005, de Stefano/Komisia (T‑25/03, EU:T:2005:168, point 34), a z 8. mája 2019, Stamatopoulos/ENISA (T‑99/18, neuverejnený, EU:T:2019:305, bod 49). Domnieva sa, že uchádzači výberových konaní by tak mohli vyvodiť závery o voľbe koeficientov váženia s cieľom spochybniť výsledok výberového konania a mohli by napríklad namietať, že tieto koeficienty váženia boli zavedené na účel zvýhodnenia tej alebo inej kategórie uchádzačov.

93      Komisia navyše zdôrazňuje, že pri podobných výberových konaniach sa výberové komisie môžu rozhodnúť použiť koeficienty váženia, ktoré už boli uplatnené v predchádzajúcich výberových konaniach. Ak by teda koeficienty váženia boli zverejnené, uchádzači budúcich podobných výberových konaní by vopred vedeli, ktoré skúšky sú najdôležitejšie a boli by tak zvýhodnení v porovnaní s uchádzačmi skorších výberových konaní, čo by mohlo výberové komisie umelo viesť k zmene koeficientov váženia.

94      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 3 ZFEÚ a článku 42 Charty každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, v závislosti od zásad a podmienok, ktoré sa vymedzia v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ. Podľa druhého pododseku tohto článku 15 sú tieto zásady a podmienky stanovené prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

95      Cieľom nariadenia č. 1049/2001 prijatého na tomto základe je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií Únie, ktoré podlieha aj určitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 61 a citovanú judikatúru).

96      Odôvodnenie 11 tohto nariadenia kladie predovšetkým dôraz na potrebu umožniť „orgán[om]… chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy“.

97      Režim výnimiek je definovaný v článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Podľa výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia, prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

98      Z článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 teda vyplýva, že režim výnimky, ktorý stanovuje, je založený na vyvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, teda na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem v danom prípade prevažuje (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia, T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 75).

99      V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že pokiaľ inštitúcia Únie, ktorej bola podaná žiadosť o prístup k dokumentu, zamietne túto žiadosť na základe niektorej z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, je v zásade povinná poskytnúť vysvetlenia, pokiaľ ide o otázku, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený touto výnimkou. Okrem toho riziko takéhoto narušenia musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické (pozri rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 51 a citovanú judikatúru).

100    Z judikatúry tiež vyplýva, že dotknutá inštitúcia sa môže opierať o všeobecné domnienky uplatniteľné na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné úvahy (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 88 a citovanú judikatúru).

101    S cieľom zistiť, či existuje takáto výnimka, Súdny dvor vychádzal najmä zo skutočnosti, že pokiaľ dokumenty, ktorých sa týka žiadosť o prístup, patria do osobitnej oblasti práva Únie, výnimky z práva na prístup k dokumentom, ktoré sa nachádzajú v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, nemožno vykladať bez zohľadnenia osobitných pravidiel upravujúcich prístup k týmto dokumentom (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia, T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 90 a citovanú judikatúru).

102    Pokiaľ tak ako v prejednávanej veci sporné otázky patria do osobitnej oblasti verejnej služby Únie, výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu stanovená v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 musí byť vykladaná pri zohľadnení zásady tajnosti rokovania výberovej komisie stanovenej v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia, T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 93).

103    Na základe tohto výkladu v súlade s cieľmi sledovanými zásadou ochrany tajnosti rokovania výberovej komisie je Komisia oprávnená predpokladať, bez pristúpenia ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu dokumentu, ku ktorému je žiadaný prístup, že zverejnenie uvedeného dokumentu v zásade vážnym spôsobom zasiahne do jej rozhodovacieho procesu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia, T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 94).

104    Treba však zdôrazniť, že vyššie uvedená všeobecná domnienka nevylučuje možnosť preukázať, že na daný dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, sa táto domnienka nevzťahuje alebo že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci jeho zverejnenie podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Alexandrou/Komisia, T‑515/14 P a T‑516/14 P, EU:T:2015:844, bod 96 a citovanú judikatúru).

105    Treba teda určiť, či sa na koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie stanovená v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku, a v prípade potreby následne posúdiť dôvodnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

106    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 6 prílohy III k služobnému poriadku stanovuje, že rokovania výberovej komisie sú tajné.

107    Podľa judikatúry článok 6 prílohy III k služobnému poriadku, ktorý sa špecificky vzťahuje na výberové konania, zavádza zásadu tajnosti rokovania výberovej komisie s cieľom garantovať nezávislosť výberových komisií výberového konania a objektivitu ich rokovania tým, že ich chráni pred každým zásahom alebo vonkajším tlakom vyvíjaným buď samotným správnym orgánom, dotknutými uchádzačmi, alebo tretími osobami. Dodržiavanie tejto tajnosti preto bráni tak zverejneniu postojov jednotlivých členov výberových komisií, ako aj prezradeniu všetkých skutočností týkajúcich sa osobných alebo porovnávajúcich posúdení uchádzačov (rozsudok z 28. februára 1980, Bonu/Rada, 89/79, EU:C:1980:60, bod 5).

108    Činnosť výberovej komisie výberového konania zahŕňa vo všeobecnosti aspoň dve rôzne štádiá, a to po prvé preskúmanie prihlášok na účely výberu uchádzačov pripustených do výberového konania a po druhé preskúmanie spôsobilosti uchádzačov na obsadzované pracovné miesto na účely zostavenia rezervného zoznamu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 26 a citovanú judikatúru).

109    Druhé štádium činnosti výberovej komisie má predovšetkým porovnávaciu povahu, a preto sa na ňu vzťahuje tajnosť, ktorá je vlastná tejto činnosti (pozri rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, body 27 a 28 a citovanú judikatúru).

110    Kritériá hodnotenia prijaté výberovou komisiou pred skúškami sú neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia, ktoré vykoná výberová komisia v súvislosti s výsledkami uchádzačov. Tieto kritériá majú totiž zabezpečiť v záujme uchádzačov určitú jednotnosť posúdení výberovou komisiou, najmä v prípade veľkého počtu uchádzačov. Na tieto kritériá sa teda vzťahuje tajnosť rokovania z rovnakého dôvodu ako na posúdenia výberovej komisie (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 29).

111    Porovnávajúce posúdenia, ktoré uskutočňuje výberová komisia, sú vyjadrené známkami, ktoré výberová komisia udelí uchádzačom. Tieto známky sú výrazom hodnotového úsudku o každom z nich (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 30).

112    Treba tiež pripomenúť, že podľa judikatúry má výberová komisia výberového konania širokú mieru voľnej úvahy pri riadení svojej činnosti. Preto je vhodné, aby výberová komisia, pokiaľ oznámenie o výberovom konaní nestanovuje kritériá hodnotenia, stanovila takéto kritériá, alebo v prípade, že oznámenie o výberovom konaní ich stanovuje, ale bez uvedenia ich príslušnej váhy, určila ich váhu (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F‑65/10, EU:F:2012:178, bod 55 a citovanú judikatúru).

113    Z toho vyplýva, že ak oznámenie o výberovom konaní nespresňuje váhu každého hodnotiaceho kritéria uplatniteľného na danú skúšku, výberová komisia môže určiť spôsob, akým celkový počet bodov, ktorý toto oznámenie stanovuje pre túto skúšku, musí byť rozdelený medzi jednotlivé prvky, z ktorých skúška pozostáva, v závislosti od významu, ktorý týmto prvkom prisudzuje vzhľadom na pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F‑65/10, EU:F:2012:178, bod 56 a citovanú judikatúru).

114    V prejednávanej veci treba konštatovať, že výberová komisia sa v súlade s oznámením o výberovom konaní domnievala, že ústna skúška bude hodnotená podľa dvoch častí (pohovor a štruktúrovaná prezentácia) a že časť týkajúca sa pohovoru bude hodnotená na základe dvoch podčastí (odborná skúsenosť a motivácia). Tri kvalitatívne známky, ktoré Komisia oznámila žalobkyni, teda pozostávali z troch prvkov hodnotenia, dvoch týkajúcich sa prvej časti ústnej skúšky (pohovor) a jedného týkajúceho sa druhej časti ústnej skúšky (štruktúrovaná prezentácia).

115    Komisia nespochybnila skutočnosť, že všetkým prvkom ústnej skúšky nebolo priradené rovnaké váženie výberovou komisiou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ako vyplýva z bodu 18 vyššie, výberová komisia prijala koeficient váženia pre každý prvok ústnej skúšky. Predmetné koeficienty váženia boli uplatnené na hodnotenia vykonané výberovou komisiou voči výkonom uchádzačov v rámci týchto prvkov na účely získania váženého priemeru týchto hodnotení.

116    Na účely posúdenia, či sa na predmetné koeficienty váženia vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie stanovená v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku treba overiť, či výberová komisia pri stanovení týchto koeficientov vykonala osobné alebo porovnávajúce posúdenia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 108 až 111 vyššie.

117    Ako vyplýva z bodov 89 a 90 vyššie, Komisia spresnila, že koeficienty váženia neboli stanovené na základe hodnotenia uchádzačov výberového konania. Výberová komisia stanovila tieto koeficienty pred začatím rokovania týkajúceho sa ústnej skúšky a bez disponovania informáciami o identite uchádzačov a ich výkone v predchádzajúcej etape. Tieto koeficienty boli navyše uplatnené jednotným spôsobom na všetkých uchádzačov pripustených na ústnu skúšku pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania.

118    Vyplýva z toho, že koeficienty váženia každého prvku ústnej skúšky netvoria súčasť postojov jednotlivých členov výberovej komisie, keďže boli použité po zverejnení všetkých skutočností týkajúcich sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia uchádzačov v zmysle judikatúry citovanej v bode 107 vyššie, ktoré sú chránené tajnosťou rokovania výberovej komisie.

119    Koeficienty váženia nemôžu byť ani považované za kritériá hodnotenia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 110 vyššie.

120    V tejto súvislosti treba uviesť, že kritériami hodnotenia uvedenými v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), sa riadi výberová komisia pri hodnotení výkonov uchádzačov počas skúšok výberového konania a v rámci prípadných zložiek každej skúšky. Predstavujú nástroj, ktorý výberová komisia používa pri hodnotení týchto výkonov s cieľom zabezpečiť homogénnosť svojich hodnotení. V tomto zmysle, ako Súdny dvor rozhodol v uvedenom rozsudku, sú tieto kritériá neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia zásluh uchádzačov výberovou komisiou a v dôsledku toho musia ostať tajné (pozri bod 110 vyššie). Na účely úplne objektívneho a slobodného posúdenia uchádzačov totiž výberová komisia výberového konania musí mať možnosť štrukturálne usporiadať svoju prácu tak, že si v prípade potreby stanoví kritériá a vedľajšie kritériá, ktoré budú prípadne navzájom vážené.

121    Naopak koeficienty stanovené výberovou komisiou na prisúdenie váhy prvkom skúšky stanoveným v oznámení o výberovom konaní nespĺňajú rovnakú funkciu ako kritériá hodnotenia uvedené v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276). Tieto koeficienty totiž nie sú určené na to, aby prispeli k porovnávaciemu hodnoteniu výkonov uchádzačov v predmetnej skúške. Výberová komisia ich určí, aby vyjadrila relatívny význam, ktorý prikladá jednotlivým prvkom skúšky v rámci celkovej známky pridelenej uchádzačovi za celú túto skúšku.

122    Je síce pravda, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 112 vyššie stanovenie váženia každého prvku skúšky patrí, ako uvádza Komisia, do širokej miery voľnej úvahy priznanej výberovej komisii. Prislúcha teda výberovej komisii, aby v rámci svojej voľnej úvahy určila, či je určitá časť ústnej skúšky významnejšia než iná pri výpočte konečnej známky uchádzača za túto skúšku.

123    Neznamená to však, že toto váženie musí byť tajné. Z rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), totiž nevyplýva, že samotná okolnosť, že výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy v rámci svojich rokovaní stačí na vyvodenie záveru, že na každú skutočnosť týkajúcu sa metódy sledovanej na účely stanovenia celkovej známky určujúcej úspešnosť vo výberovom konaní sa vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie.

124    Ako bolo pripomenuté v bode 107 vyššie, Súdny dvor rozhodol, že táto tajnosť vylučovala zverejnenie postojov jednotlivých členov výberovej komisie, ako aj prezradenie skutočností týkajúcich sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia uchádzačov.

125    Rozhodnutie výberovej komisie vážiť prvky skúšky však musí byť odlíšené od posúdení schopností uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2016, GY/Komisia, F‑123/15, EU:F:2016:160, bod 51).

126    Toto váženie totiž nepredstavuje osobné alebo porovnávajúce posúdenie príslušných zásluh uchádzačov, keďže jeho prijatie neobsahuje žiaden hodnotový úsudok výberovej komisie o ich znalostiach a schopnostiach. Naopak, váha každého prvku ústnej skúšky je určená objektívnym spôsobom pred touto skúškou podľa významu, ktorý mu prizná výberová komisia z hľadiska požiadaviek na obsadzované pracovné miesto.

127    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na koeficienty váženia sa nemôže vzťahovať tajnosť rokovania výberovej komisie v rozsahu, v akom neobsahujú osobné alebo porovnávajúce posúdenia. Predstavujú jednoducho matematické hodnoty odrážajúce váhu priznanú jednotlivým prvkom ústnej skúšky na účely výpočtu konečnej známky každého uchádzača.

128    Okrem toho z judikatúry vyplýva, že hoci výberová komisia nie je povinná pri odôvodňovaní neúspechu niektorého uchádzača na skúške uviesť odpovede uchádzačov, ktoré považovala za nedostatočné, alebo vysvetliť, prečo ich považovala za nedostatočné, tajnosť jej rokovaní a široká miera jej úvahy nemajú za následok, že uchádzači výberového konania, ktorí o to požiadajú, nemôžu prípadne získať informáciu o známkach, ktoré dostali za každý z prvkov ústnej skúšky uvedených v oznámení o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, EU:F:2010:83, body 98 a 99 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Súd pre verejnú službu už rozhodol, že nedošlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, pokiaľ žalobca mohol získať najmä informáciu o vážení hodnotiacich kritérií uvedených v oznámení o výberovom konaní v súvislosti s ústnou skúškou, ktorá je v ňom stanovená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, EU:F:2010:83, body 104 a 106).

129    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, z preskúmania dokumentu doručenému Všeobecnému súdu v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uvedeného v bode 27 vyššie vyplýva, že tento dokument obsahuje koeficienty váženia dvoch častí ústnej skúšky stanovených v oznámení o výberovom konaní (pohovor a štruktúrovaná prezentácia), ako aj koeficienty váženia dvoch podčastí pohovoru tiež stanovených v oznámení o výberovom konaní (odborná skúsenosť a motivácia). Uvedený dokument tiež obsahuje informácie o hodnotiacich kritériách použitých výberovou komisiou na hodnotenie výkonov uchádzačov v každej časti ústnej skúšky, ako aj váženie každého z týchto kritérií.

130    V tejto súvislosti treba konštatovať, že koeficienty váženia dvoch častí ústnej skúšky (pohovor a štruktúrovaná prezentácia), ako aj koeficienty váženia dvoch podčastí pohovoru (odborná skúsenosť a motivácia) nie sú súčasťou osobného alebo porovnávajúceho posúdenia, ktoré výberová komisia vykoná s cieľom ohodnotiť výkony uchádzačov v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 108 až 111 vyššie. Preto sa na ne nemôže vzťahovať tajnosť rokovania výberovej komisie stanovená v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku.

131    Naproti tomu na informácie o hodnotiacich kritériách použitých výberovou komisiou na hodnotenie výkonov uchádzačov v každej časti ústnej skúšky, ako aj na váženie každého z týchto kritérií sa vzťahuje tajnosť rokovania výberovej komisie v súlade s judikatúrou citovanou v bode 110 vyššie, v rozsahu, v akom sú neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia zásluh uchádzačov výberovou komisiou.

132    V súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.

133    Podľa judikatúry musí byť skúmanie čiastočného prístupu k dokumentu inštitúcií uskutočnené pri zohľadnení zásady proporcionality, ktorá vyžaduje, aby výnimky nepresahovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, EU:C:2001:661, body 27 a 28).

134    Zo samotného znenia článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že inštitúcia je povinná skúmať, či treba dať súhlas na čiastočný prístup k dokumentom, ktoré sú uvedené v žiadosti o prístup, s tým, že sa ohraničí prípadné zamietnutie iba na údaje, na ktoré sa vzťahujú uvedené výnimky. Inštitúcia musí vyjadriť súhlas s takýmto čiastočným prístupom, ak cieľ sledovaný touto inštitúciou môže byť v prípade odmietnutia prístupu k dokumentu dosiahnutý za predpokladu, že by sa táto inštitúcia obmedzila na utajenie častí, ktoré môžu porušiť chránený verejný záujem (pozri rozsudok z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T‑264/04, EU:T:2007:114, bod 50 a citovanú judikatúru).

135    Z tohto dôvodu mala Komisia poskytnúť čiastočný prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia prvkov ústnej skúšky, čo odmietla s odôvodnením, že na uvedený dokument ako celok sa vzťahovala tajnosť rokovania výberovej komisie.

136    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba vyhovieť štvrtému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamietlo prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia týkajúce sa dvoch častí ústnej skúšky stanovených v oznámení o výberovom konaní (pohovor a štruktúrovaná prezentácia), ako aj dvoch podčastí pohovoru tiež stanovených v oznámení o výberovom konaní (odborná skúsenosť a motivácia), s odstránenými informáciami o hodnotiacich kritériách použitých výberovou komisiou v ústnej skúške, ako aj o vážení každého z týchto kritérií.

 O trovách

137    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech v časti týkajúcej sa čiastočného zrušenia rozhodnutia z 9. apríla 2020, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne. Okrem toho podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa vlastnej úvahy. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vzhľadom na úvahy, ktoré priviedli Všeobecný súd k rozhodnutiu o čiastočnom zastavení konania, je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť nahradiť aj s tým súvisiace trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Konanie o žalobných návrhoch žalobkyne na zrušenie rozhodnutí Európskej komisie z 28. februára 2020 a 9. apríla 2020 o zamietnutí prístupu k metóde zaokrúhľovania známok použitej výberovou komisiou v internom výberovom konaní COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori sa zastavuje.

2.      Rozhodnutie Európskej komisie z 9. apríla 2020 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentu obsahujúcemu koeficienty váženia dvoch častí ústnej skúšky (pohovor a štruktúrovaná prezentácia) stanovených v oznámení o internom výberovom konaní COM/03/AD/18 (AD 6) – 1 – Administrátori, ako aj dvoch podčastí pohovoru (odborná skúsenosť a motivácia) tiež stanovených v uvedenom oznámení o výberovom konaní.

3.      Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Costeira

Kănčeva

Perišin

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. decembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.