ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 13. mája 2015 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn predstavujúci sprchový odtokový žľab – Skorší dizajn – Dôvody výmazu – Novosť – Osobitý charakter – Viditeľné znaky skoršieho dizajnu – Predmetné výrobky – Články 4 až 7, 19 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑15/13,
Group Nivelles, so sídlom v Gingelome (Belgicko), v zastúpení: H. Jonkhout, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: S. Bonne a A. Folliard‑Monguiral, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Easy Sanitairy Solutions BV, so sídlom v Losseri (Holandsko), v zastúpení: F. Eijsvogels, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. októbra 2012 (vec R 2004/2010‑3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi I‑drain BVBA a Easy Sanitairy Solutions BV,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory D. Gratsias (spravodajca), sudcovia M. Kănčeva a C. Wetter,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 7. januára 2013,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 16. júla 2013,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe, ktoré obsahuje návrh na zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe, a ktoré bolo podané do kancelárie Všeobecného súdu 15. júla 2013,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2013,
so zreteľom na návrh vedľajšieho účastníka konania podaný do kancelárie Všeobecného súdu 14. novembra 2013, ktorý sa týka vyňatia vyjadrenia žalobkyne z 30. septembra 2013 zo spisu, na pripomienky žalobkyne a ÚHVT k tomuto návrhu, ktoré boli podané do kancelárie Všeobecného súdu jednotlivo 16. a 17. decembra 2013, a na rozhodnutie z 11. novembra 2014 o zamietnutí tohto návrhu,
so zreteľom na písomnú otázku Všeobecného súdu účastníkom konania,
so zreteľom na žiadosti o predloženie dokumentov, ktoré Všeobecný súd adresoval žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania 17. novembra 2014,
po pojednávaní z 11. decembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 28. novembra 2006 podal vedľajší účastník konania, Easy Sanitairy Solutions BV, prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) na základe nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142). Táto prihláška sa týkala dizajnu s týmto zobrazením:
2 Sporný dizajn bol zapísaný ako dizajn Spoločenstva pod číslom 000107834‑0025 a uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 19/2004 9. marca 2004. Po tomto zápise slúži na označenie „odtoku sprchy (shower drain)“.
3 Zápis sporného dizajnu bol obnovený 31. marca 2009. Táto obnova bola uverejnená vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 61/2009 2. apríla 2009.
4 Dňa 3. septembra 2009 podala I‑drain BVBA návrh na výmaz sporného dizajnu v súlade článkom 52 nariadenia č. 6/2002. Na podporu tohto návrhu uviedla dôvod výmazu upravený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002. Ako vyplýva z článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, tieto podmienky sa týkajú najmä novosti (v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia) a osobitého charakteru (v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia) dotknutého dizajnu, ktoré boli posudzované v okamihu sprístupnenia dizajnu verejnosti, ktorý je stanovený v súlade s článkom 7 predmetného nariadenia.
5 Na podporu svojho návrhu na výmaz predložila I‑drain najmä výňatky dvoch katalógov výrobkov spoločnosti Blücher (ďalej len „katalógy Blücher“). Katalógy Blücher obsahovali predovšetkým tento obrázok:
6 Po zlúčení 30. augusta 2010 prešli na žalobkyňu, Group Nivelles, práva a povinnosti spoločnosti I‑drain, ktorá ako právnická osoba zanikla.
7 Rozhodnutím z 23. septembra 2010 výmazové oddelenie ÚHVT vyhlásilo sporný dizajn za neplatný, čím vyhovelo návrhu v zmysle jeho podania spoločnosťou I‑drain.
8 Výmazové oddelenie uviedlo, že z tvrdení spoločnosti I‑drain jasne vyplýva, že jej návrh na výmaz sa zakladal na údajnom nedostatku novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu Spoločenstva (bod 3 rozhodnutia výmazového oddelenia). Podľa nej tento dizajn stricto sensu zobrazuje platňu, nádrž a odtokovú prípojku sprchy a jediným viditeľným znakom tohto dizajnu bola vrchná časť uvedenej platne (bod 15 rozhodnutia výmazového oddelenia). Táto platňa je však rovnaká ako platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie a sporný dizajn tak nie je pri porovnaní s dizajnom nachádzajúcim sa v tomto dokumente nový (bod 19 rozhodnutia výmazového oddelenia). Navyše výmazové oddelenie zamietlo ako irelevantné tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého sa platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie používa v inej oblasti než je oblasť, v rámci ktorej bol výrobok chránený sporným dizajnom určený na použitie. Podľa tohto oddelenia „nie je použitie výrobku, v ktorom bol zahrnutý sporný dizajn, súčasťou jeho vzhľadu, a preto nemá tento rozdiel vplyv na porovnanie dvoch kolidujúcich dizajnov“ (bod 20 rozhodnutia výmazového oddelenia).
9 Vedľajší účastník konania podal 15. októbra 2010 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
10 Rozhodnutím zo 4. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia z 23. septembra 2010. V podstate sa na rozdiel od výmazového oddelenia tento senát domnieval, že sporný dizajn Spoločenstva má nový charakter v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002, keďže sa nezhodoval s platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, ale sa od nej odlišoval viac ako „minimálne“, pričom tieto rozdiely nebolo „ťažké objektívne posúdiť“, a preto ich nemožno považovať za nepodstatné (body 31 až 33 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát vrátil vec výmazovému oddeleniu, „aby rozhodlo o návrhu na výmaz podľa článku 25 ods. 1 písm. b) v spojení s [článkom 4 ods. 1 a článkom 6]“ nariadenia č. 6/2002 (bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia).
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia z 23. septembra 2010, pokiaľ je to potrebné po oprave jeho odôvodnenia.
12 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
13 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zrušil napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, ako sú dôvody uvedené žalobkyňou,
– zaviazal žalobkyňu, ako aj ÚHVT na náhradu trov konania.
14 Vo vyjadrení podľa článku 135 ods. 3 rokovacieho poriadku podaného do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2013 žalobkyňa trvala na pôvodných návrhoch a spresnila, že okrem iného žiada zamietnuť „vzájomnú žalobu“ podanú vedľajším účastníkom konania a zaviazať „ÚHVT [alebo] vedľajšieho účastníka konania“ na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobkyne
15 ÚHVT tvrdí, že druhý žalobný návrh žalobkyne je neprípustný. Podľa neho žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia z 23. septembra 2013. Z judikatúry [rozsudky z 27. septembra 2011, El Jirari Bouzekri/ÚHVT – Nike International (NC NICKOL), T‑207/09, EU:T:2011:537, body 15 až 17, a z 29. februára 2012, Certmedica International a Lehning entreprise/ÚHVT – Lehning entreprise a Certmedica International (L112), T‑77/10 a T‑78/10, EU:T:2012:95, bod 32] však vyplýva, že Všeobecný súd nemá právomoc prijímať potvrdzujúce alebo deklaratórne rozsudky.
16 Vedľajší účastník konania sa vyslovene neodvoláva na neprípustnosť druhého žalobného návrhu žalobkyne, ale tvrdí, že Všeobecný súd nemôže potvrdiť rozhodnutie výmazového oddelenia z 23. septembra 2010 a že ak zruší napadnuté rozhodnutie, vec sa musí vrátiť na konanie pred odvolací senát, ktorý rozhodne s prihliadnutím na zrušujúci rozsudok.
17 Tieto tvrdenia nemožno prijať.
18 V prvom rade je judikatúra uvedená ÚHVT irelevantná. V dvoch rozsudkoch citovaných ÚHVT ide o žalobné návrhy, ktorých cieľom je potvrdiť rozhodnutie odvolacieho senátu (a nie rozhodnutie nižšej inštancie ÚHVT) Všeobecným súdom v časti, v ktorej toto rozhodnutie vyhovelo účastníkovi konania, ktorý podal na Všeobecný súd žalobu. Všeobecný súd sa preto domnieval, že z článku 65 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) (ktorého obsah je zhodný s obsahom článku 61 ods. 2 a 3 nariadenia č. 6/2002) vyplýva, že je neprípustný žalobný návrh, ktorým sa žalobca snaží len o potvrdenie dôvodov alebo tvrdení, ktoré uviedol pred odvolacím senátom v rámci odvolania a ktorým tento senát vyhovel (rozsudky NC NICKOL, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2011:537, bod 17, a L112, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2012:95, bod 32).
19 Článok 61 nariadenia č. 6/2002 totiž vo svojom odseku 1 upravuje, že proti rozhodnutiam odvolacích senátov možno podať návrh na Všeobecný súd, v odseku 2 stanovuje, že tieto návrhy sa môžu týkať prekročenia právomoci, porušenia podstatnej procesnej podmienky, porušenia Zmluvy, nariadenia č. 6/2002 alebo akéhokoľvek pravidla práva týkajúceho sa ich použitia alebo zneužitia moci, v odseku 3 uvádza, že Všeobecný súd má právomoc tak zrušiť, ako aj zmeniť napadnuté rozhodnutie a nakoniec v odseku 4 upravuje, že návrh môže podať ktorýkoľvek účastník konania pred odvolacím senátom, ktorý je nepriaznivo dotknutý jeho rozhodnutím. Navyše z negácie tohto posledného odseku vyplýva, že účastník konania pred odvolacím senátom nemôže podať automaticky návrh na Všeobecný súd voči rozhodnutiu uvedeného odvolacieho senátu v prípade, ak mu bolo rozhodnutím úplne vyhovené.
20 V prejednávanej veci však druhý žalobný návrh žalobkyne nesmeruje v celom rozsahu alebo v časti k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, ktorým sa navyše žalobkyni nevyhovelo. Jeho cieľom je, aby samotný Všeobecný súd prijal rozhodnutie, ktoré mal alebo mohol prijať odvolací senát, t. j. rozhodnutie o zamietnutí podaného odvolania, a tým potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia z 23. septembra 2010. Okrem toho je jeho cieľom, aby Všeobecný súd uplatnil svoju právomoc, ktorá mu bola priznaná v článku 61 ods. 3 nariadenia č. 6/2002, zmeniť rozhodnutie odvolacieho senátu. Takýto žalobný návrh je preto prípustný [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2010, Beifa Group/ÚHVT –Schwan‑Stabilo Schwanhäußer (Písacie potreby), T‑148/08, Zb., EU:T:2010:190, body 40 až 44].
O zohľadnení strany prílohy A.9 žaloby
21 ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že žalobkyňa sa na strane 76 prílohy A.9 žaloby odvolala na dokument, ktorý nebol predložený pred ÚHVT. Navrhujú preto, aby Všeobecný súd tento dokument nezohľadnil.
22 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa spisu týkajúceho sa konania pred ÚHVT predloženého Všeobecnému súdu v zmysle článku 133 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa dokument uvedený na strane 76 prílohy A.9 žaloby nenachádza medzi dokumentmi, ktoré boli predložené účastníkmi konania pred ÚHVT. Je pravda, že strana 75 uvedenej prílohy obsahuje kópiu listu z 5. októbra 2009 odoslaného pánom M. F. z podniku Blücher pánovi R. G. zo spoločnosti I‑drain, na ktorý žalobkyňa poukázala v prílohe 4 vyjadrenia, ktoré podala na výmazové oddelenie 2. apríla 2010. Dokument uvedený na strane 76 tejto prílohy sa však nenachádza medzi prílohami vyjadrenia, ani všeobecnejšie medzi rôznymi dokumentmi predloženými účastníkmi v konaní pred ÚHVT. Navyše počas pojednávania zástupca žalobkyne v odpovedi na otázku Všeobecného súdu potvrdil, že dokument uvedený na strane 76 predmetnej prílohy nebol predložený počas konania pred ÚHVT.
23 Je však potrebné pripomenúť, že žaloba na Všeobecný súd smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 61 nariadenia č. 6/2002, v dôsledku čoho nie je úlohou Všeobecného súdu znovu skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až v konaní pred ním.
24 Dokument uvedený na strane 76 prílohy A.9 žaloby preto nie je potrebné zohľadniť bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať jeho dôkaznú silu [pozri v tomto zmysle rozsudok Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 24 a citovanú judikatúru].
O prípustnosti druhého návrhu vedľajšieho účastníka konania
25 Vo svojich pripomienkach k návrhu vedľajšieho účastníka konania, ktorý sa týka vyňatia vyjadrenia žalobkyne z 30. septembra 2013 zo spisu podľa článku 135 ods. 3 rokovacieho poriadku, ÚHVT namietal predovšetkým neprípustnosť druhého návrhu vedľajšieho účastníka konania. Podľa jeho názoru je návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia sledovaný vedľajším účastníkom konania neprípustný, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa mu vyhovelo. Na podporu svojho tvrdenia ÚHVT uvádza rozsudok zo 16. decembra 2008, Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUD) (T‑225/06, T‑255/06, T‑257/06 a T‑309/06, Zb., EU:T:2008:574, body 150 a 151).
26 Ak by sa aj ÚHVT nemohol vo svojich pripomienkach k návrhu vedľajšieho účastníka konania, ktorý sa týka vyňatia zo spisu podľa článku 135 ods. 3 rokovacieho poriadku, odvolať na námietku neprípustnosti druhého návrhu vedľajšieho účastníka konania, je potrebné ho preskúmať, keďže v danom prípade ide o otázku, ktorú musí Všeobecný súd skúmať ex offo.
27 V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenúť, že podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku môže vedľajší účastník konania uvedený v odseku 1 tohto článku (ktorý sa odvoláva na iných účastníkov konania pred odvolacím senátom, ako je navrhovateľ) vo svojom vyjadrení k žalobe navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe, a uvádzať dôvody, ktoré nie sú uvedené v žalobe.
28 Ďalej je potrebné zamietnuť ako irelevantné odvolanie sa na rozsudok BUD, už citovaný v bode 25 vyššie (EU:T:2008:574, body 150 a 151). V tomto rozsudku Všeobecný súd zamietol niektoré tvrdenia vedľajšieho účastníka v tejto veci, pričom uviedol, že „za predpokladu, že by bolo treba [predmetné] tvrdenia posudzovať ako samostatný žalobný dôvod založený na článku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku, je opodstatnené uviesť, že tento žalobný dôvod nie je v súlade so samotnými návrhmi vedľajšieho účastníka konania… [ktoré nenavrhovali] zrušenie alebo zmenu [rozhodnutia odvolacieho senátu v tejto veci] na základe článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku“ (rozsudok BUD, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:T:2008:574, body 150 a 151). V prejednávanej veci však vedľajší účastník konania navrhuje práve zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
29 Pokiaľ ide o tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie „vyhovelo“ vedľajšiemu účastníkovi konania, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry rozhodnutie odvolacieho senátu sa má považovať za rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhom jedného z účastníkov konania pred týmto senátom, keď vyhovie návrhu tohto účastníka konania na základe časti argumentácie uplatnenej uvedeným účastníkom konania, ak by aj opomenulo preskúmať ostatné dôvody alebo tvrdenia uvedené tým istým účastníkom konania alebo ich odmietlo [pozri rozsudok zo 14. decembra 2011, Völkl/ÚHVT – Marker Völkl (VÖLKL), T‑504/09, Zb., EU:T:2011:739, bod 26 a citovanú judikatúru]. Naopak rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT nevyhovelo návrhom účastníka konania v zmysle článku 61 ods. 4 nariadenia č. 6/2002, keď sa ním rozhodlo o návrhu podanom na ÚHVT týmto účastníkom v tom zmysle, že je to preňho nepriaznivé (pozri analogicky rozsudok VÖLKL, už citovaný, EU:T:2011:739, bod 27 a citovanú judikatúru).
30 V danej veci výmazové oddelenie konštatovalo, že návrh žalobkyne na výmaz sa v podstate zakladal na údajnej absencii novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu. Ďalej sa toto oddelenie domnievalo, že tento dizajn je v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 zhodný so skorším dizajnom, t. j. dizajnom zobrazujúcim platňu nachádzajúcu sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie.
31 Vedľajší účastník konania uvádzal tak pred výmazovým oddelením vo svojom vyjadrení z 22. júna 2010, ktoré bolo predložené ako odpoveď na pripomienky žalobkyne z 2. apríla 2010 uvedené v bode 22 vyššie, ako aj pred odvolacím senátom (pozri zhrnutie tvrdení vedľajšieho účastníka konania v bode 14 napadnutého rozhodnutia, najmä časť nazvanú „Neprimerané zohľadnenie dokumentu D1 výmazovým oddelením na účely stanovenia novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu“, strany 9 až 13 napadnutého rozhodnutia) predovšetkým, že obrázok uvedený v bode 5 vyššie, nachádzajúci sa tiež v bode 8 rozhodnutia výmazového oddelenia, nepredstavuje odtok sprchy, ale len mriežky, ktoré sa môžu používať pre odtokové žľaby.
32 Vedľajší účastník tak tvrdí, že obrázok uvedený v bode 5 vyššie a všeobecnejšie výrobky nachádzajúce sa v katalógoch Blücher sa celkovo odlišovali od výrobkov chránených sporným dizajnom. Čo malo podľa vedľajšieho účastníka konania za následok, že tieto výrobky nemožno zohľadniť na účel posúdenia novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu.
33 Odvolací senát toto tvrdenie neprijal. Naopak, ako správne v bode 31 napadnutého rozhodnutia uviedol vedľajší účastník konania, odvolací senát sa domnieval, že „skorší dizajn predstav[oval] veľmi jednoduchý obdĺžnikový odtok sprchy“. Odvolací senát tak implicitne, ale jasne, zamietol tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého ide skôr o mriežku odtokového žľabu. Zamietnutie tohto tvrdenia nevyhnutne viedlo k zamietnutiu argumentácie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorej dizajny nachádzajúce sa v katalógoch Blücher nemôžu byť na účely posúdenia novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu zohľadnené.
34 Hoci je totiž pravda, že odvolací senát zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia, keď vyhlásil tejto dizajn za neplatný z dôvody nedostatku novosti, tento senát v každom prípade vrátil vec na konanie výmazovému oddeleniu, „aby rozhodlo o návrhu na výmaz podľa článku 25 ods. 1 písm. b) v spojení s [článkom 4 ods. 1 a článkom 6]“ nariadenia č. 6/2002, ako uvádza bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia. Z odvolania na článok 6 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka osobitého charakteru, vyplýva, že po vrátení veci výmazovému oddeleniu prináleží tomuto oddeleniu preskúmať existenciu takéhoto charakteru sporného dizajnu. Navyše v bode 36 poslednej vete napadnutého rozhodnutia odvolací senát vyslovene uviedol, že „nové preskúmanie musí vychádzať zo skutočností, dôkazov a tvrdení predložených výmazovému oddeleniu, ako aj z nových skutočností, dôkazov a tvrdení predložených účastníkmi konania odvolaciemu senátu“ vrátane katalógov Blücher, ktoré chcel vedľajší účastník konania z tejto analýzy vyradiť.
35 Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa k návrhu vedľajšieho účastníka konania vyjadruje v tom zmysle, že je preňho nepriaznivé, a preto ho treba v zmysle článku 61 ods. 4 nariadenia č. 6/2002 považovať za rozhodnutie, ktoré mu nevyhovelo. Vedľajší účastník konania je tak oprávnený žiadať vo svojom druhom návrhu jeho zrušenie a tvrdenia ÚHVT uvádzajúce opak sa musia zamietnuť [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2009, Laytoncrest/ÚHVT – Erico (TRENTON), T‑171/06, Zb., EU:T:2009:70, bod 21, a rozsudok VÖLKL, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:T:2011:739, bod 28].
O dôvodnosti prvého žalobného návrhu žalobkyne
36 Na podporu svojho návrhu žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení odvolacieho senátu pri porovnaní sporného dizajnu so skoršími dizajnmi, ktoré boli uvedené na podporu návrhu na výmaz. Podľa nej viedlo toto nesprávne posúdenie odvolací senát k chybnému záveru, podľa ktorého bol sporný dizajn nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002.
37 Je nevyhnutné tak najskôr identifikovať skorší dizajn zohľadnený nižšími inštanciami ÚHVT pri analýze návrhu na výmaz. Ďalej, keďže ochrana dizajnu v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 pozostáva z ochrany vzhľadu výrobku a ako vyplýva z odôvodnenia 12 tohto nariadenia táto ochrana sa nesmie rozšíriť na časti, ktoré nie sú pri bežnom používaní predmetného výrobku viditeľné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2014, Biscuits Poult/ÚHVT – Banketbakkerij Merba (Sušienka), T‑494/12, Zb., EU:T:2014:757, body 19 a 20, a rozsudok z 3. októbra 2014, Cezar/ÚHVT – Poli‑Eco (Zásuvný diel), T‑39/13, Zb., EU:T:2014:852, body 40, 51 a 52], je potrebné identifikovať viditeľné prvky tohto skoršieho dizajnu. Nakoniec je potrebné preveriť, či odvolací senát správne porovnal viditeľné prvky sporného a skoršieho dizajnu.
38 Pred týmto preskúmaním je potrebné na úvod pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 znamená „dizajn“ vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia.
39 Okrem toho v súlade s článkom 4 ods. 1 toho istého nariadenia je dizajn chráneným dizajnom Spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.
40 V tejto súvislosti článok 5 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:
„1. Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti:
…
b) v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
2. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.“
41 Z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 tak vyplýva, že dva dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch, čiže detailoch, ktoré nie sú okamžite spozorovateľné, a teda ktoré nevytvárajú rozdiely, hoci aj malé, medzi uvedenými dizajnmi. Naopak pri posúdení novosti dizajnu je potrebné zohľadniť existenciu nie nepodstatných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi, aj keby boli malé [rozsudok zo 6. júna 2013, Kastenholz/ÚHVT – Qwatchme (Ciferníky hodiniek), T‑68/11, Zb., EU:T:2013:298, bod 37].
42 Je tiež potrebné zhrnúť, o čom sa rozhodlo v rozhodnutí výmazového oddelenia a napadnutom rozhodnutí.
43 Výmazové oddelenie sa v bode 15 svojho rozhodnutia domnievalo, že sporný dizajn predstavuje „odtok sprchy (shower drain)“, ktorý sa skladá z platne, nádrže a odtoku. V tejto súvislosti toto oddelenie dodalo: „Nádrž a odtok sú namontované na spodnej strane platne.“
44 Odvolávajúc sa na zobrazenie sporného dizajnu, ktoré je znázornené v bode 1 vyššie, možno konštatovať, že pri opise obrázkov zľava doprava predstavuje prvý obrázok platňu s nádržou, ktorá je umiestnená pod ňou (a do ktorej vteká voda), a s prípojkou odtoku nachádzajúcou sa v strede; druhý obrázok zobrazuje spodnú časť nádrže, v strede ktorej sa nachádza prípojka odtoku, a nakoniec tretí obrázok predstavuje vrchnú časť platne.
45 Výmazové oddelenie v bode 16 svojho rozhodnutia uviedlo, že „v rámci bežného používania, t. j. keď sprcha [fungovala], [bola] platňa zabudovaná do podlahy, pričom nádrž a odtok nebolo vidieť“. Na základe tohto odôvodnenia sa výmazové oddelenie v bode 19 svojho rozhodnutia domnievalo, že „jediným viditeľným prvkom sporného dizajnu [bola] vrchná časť platne“. Keďže bol tento viditeľný znak sporného dizajnu podľa neho zhodný so „znakom uvedeným v D1“, prišlo výmazové oddelenie k záveru o absencii novosti sporného dizajnu.
46 Vo svojom návrhu pred odvolacím senátom vedľajší účastník konania predovšetkým uviedol, že výmazové oddelenie sa nesprávne domnievalo, že krycia platňa bola jediným prvkom výrobku chráneného sporným dizajnom, ktorý bol viditeľný aj po inštalácii. Podľa neho bola viditeľná aj bočná strana platne, ako aj drážkovanie sledujúce celú dĺžku platne na jej bočných stranách. Z toho dôvodu nemalo výmazové oddelenie porovnávať všetky relevantné znaky sporného dizajnu so „znakmi v D1“, takže záver rozhodnutia výmazového oddelenia, podľa ktorého nie je uvedený dizajn nový, je nesprávny.
47 Z pozornej analýzy napadnutého rozhodnutia, napriek jeho trochu nejasnej formulácii, vyplýva, že odvolací senát prijal tvrdenie, podľa ktorého nebola vrchná časť krycej platne jediným prvkom viditeľným po inštalácii „odtoku sprchy“ (shower drain), ktorý bol chránený sporným dizajnom. Odvolací senát v bode 31 uvedeného rozhodnutia totiž uvádza, že „sporný dizajn sa skladá nielen z krycej platne obdĺžnikového tvaru, ale aj z bočných drážok a jemných vonkajších hrán odtoku sprchy, pričom všetky tieto prvky sú pri bežnom používaní viditeľné“.
48 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výrobok chránený sporným dizajnom sa skladá, ako správne konštatovalo výmazové oddelenie, z krycej platne, nádrže a prípojky sprchového odtoku. Konkrétnejšie voda zo sprchy vteká do nádrže a cez odtok je vyvádzaná do kanalizácie. Nádrž je prikrytá krycou platňou, ktorej osobitým znakom je jej mohutnosť, t. j. na jej povrchu sa nenachádzajú diery umožňujúce odtekanie vody do nádrže. Odtekanie vody do nádrže je zabezpečené dvoma drážkami sledujúcimi celú dĺžku platne na jej bočných stranách.
49 Po inštalácii „odtoku sprchy (shower drain)“ chráneného sporným dizajnom, t. j. jeho namontovaní do podlahy sprchy, je viditeľná nielen vrchná časť platne, ale ako správne konštatoval odvolací senát v bode 31 napadnutého rozhodnutia, aj dve bočné drážky a vrchná časť obruby nádrže. Odvolací senát tak poukazuje na tento posledný uvedený prvok, keď hovorí o „jemných vonkajších hranách odtoku sprchy (shower drain)“. Okrem toho sú to tieto odôvodnenia, čo podporujú záver, podľa ktorého sa má veta bodu 31 napadnutého rozhodnutia, citovaná v bode 47 vyššie, vykladať v tom zmysle, že odvolací senát sa rovnako ako vedľajší účastník konania domnieval, že viditeľnými časťami „v rámci bežného používania“, t. j. po inštalácii, odtoku sprchy (shower drain) chráneného sporným dizajnom, boli nielen vrchná časť krycej platne, ale aj iné vyššie uvedeného prvky tohto výrobku.
50 Analýzu jediného žalobného dôvodu žalobkyne je potrebné vykonať vzhľadom na vyššie uvedené.
51 Žalobkyňa v rámci svojho návrhu neuviedla tvrdenia, ktoré by umožnili spochybniť odôvodnenia uvedené v bodoch 47 až 49 vyššie. Namieta skôr voči spôsobu porovnania sporného dizajnu a „skoršieho dizajnu“, ktoré vykonal odvolací senát v bode 31 napadnutého rozhodnutia. Podľa nej tento bod napadnutého rozhodnutia dosvedčuje chybný výklad odvolacieho senátu bodu 19 rozhodnutia výmazového oddelenia.
52 Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že výmazové oddelenie použilo vo svojom rozhodnutí skratku „D1“ na účely odvolania sa na všetky výňatky katalógov Blücher, ktoré boli predložené do spisu, a nie len na jediný obrázok nachádzajúci sa v bode 5 vyššie, ktorý bol tiež zobrazený v bode 8 rozhodnutia výmazového oddelenia. Uvedený obrázok je len jednou časťou dokumentu nazvaného „D1“ v rozhodnutí výmazového oddelenia. Navyše podľa žalobkyne nebolo konštatovanie výmazového oddelenia nachádzajúce sa v bode 8 jeho rozhodnutia celkom správne, keďže tento obrázok nepredstavoval „odtokový žľab“, ale len „mriežku nula“ odtokového žľabu. Žalobkyňa vysvetľuje, že pod pojmov „mriežka nula“ je potrebné rozumieť mriežku umiestnenú do odtokovej nádrže namontovanej v podlahe. Táto mriežka nemá na svojom horizontálnom povrchu diery, takže tekutina môže odtiecť len po bokoch mriežky.
53 Žalobkyňa uvádza, že „mriežka nula“ zobrazená na obrázku nachádzajúcom sa v bode 5 vyššie, je totožná s „mriežkou nula“ sporného dizajnu. Obe boli vyrobené z nehrdzavejúcej ocele a majú vzhľad pozdĺžneho štvoruholníka. Žiadna z nich nemá na svojom horizontálnom povrchu diery, takže tekutina môže odtekať len po bokoch. Žalobkyňa v tejto súvislosti spresňuje, že diera viditeľná na platni, ktorá sa nachádza v strede uvedeného obrázku, má jedinú funkciu, ktorou je umožniť odstránenie mriežky odtoku pri čistení. Na základe toho prišla žalobkyňa k záveru, že vyššie uvedený obrázok nezobrazuje nič viac a nič menej ako len kryciu obdĺžnikovú platňu, inak povedené „mriežku nula“ pochádzajúcu od dánskeho podniku Blücher z roku 1998 s typovým označením „Spaltrost“ (v nemčine) alebo „Spalterist“ (v dánčine), čo znamená „mriežka s drážkami“.
54 Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, keďže v bode 31 uvádza, že „skorší dizajn (D1) sa skladá z veľmi jednoduchého obdĺžnikového odtoku sprchy [(shower drain)] zloženého z krycej platne s dierou“. Je však všeobecne známou skutočnosťou, že odtok sprchy sa neskladá len z krycej platne, ktorá ako vyplýva z jej názvu slúži na prikrytie niečoho, v danom prípade sprchového odtoku alebo odtokovej nádrže. Podľa žalobkyne tak odvolací senát nezohľadnil, že obrázok nachádzajúci sa v bode 5 vyššie zobrazuje len vzhľad krycej platne a nie celkový vzhľad, viditeľný pri bežnom používaní, sprchového odtoku, ktorý je chránený skorším dizajnom zaradeným do katalógov Blücher.
55 Žalobkyňa tak uvádza, že z bodu 7 a 31 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát nesprávne porovnal vzhľad viditeľný počas bežného používania sporného dizajnu s jedinou krycou platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie. Z kontextu katalógov Blücher, ktoré ÚHVT predložila žalobkyňa, však možno vyvodiť, že na danom obrázku sa viditeľná „mriežka nula“ má umiestniť medzi vonkajšie pravé hrany odtokovej nádrže a že povrch podlahy, ktorý nádrž obklopuje, vonkajšie pravé hrany odtokovej nádrže, ako aj medzi nimi umiestnená „mriežka nula“ sa nachádzajú v rovnakej výške. Je to tak aj v prípade sporného dizajnu.
56 Navyše z kontextu katalógov Blücher vyplýva, že krycia platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, ako aj krycie platne iného typu, boli určené na umiestnenie medzi pravými hranami odtokovej nádrže nainštalovanej v podlahe. Samotná odtoková nádrž sa nachádza na prvej a poslednej strane predmetných katalógov s jediným rozdielom, že na tomto obrázku je zobrazená s mriežkou s dierami na jej povrchu.
57 Podľa žalobkyne, ak sa krycia platňa zobrazená v strede obrázku nachádzajúceho sa v bode 5 vyššie umiestni nad odtokovú nádrž, ako je tá uvedená v katalógoch Blücher, vonkajší vzhľad takéhoto sprchového odtokového systému zahŕňa pri bežnom používaní nielen kryciu platňu, ale v rozpore s tým, čo tvrdí odvolací senát, aj boky alebo hrany uvedenej platne, drážky sledujúce celú dĺžku platne, ako aj jemné vonkajšie hrany odtokovej nádrže.
58 Preto žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát založil svoje napadnuté rozhodnutie na nepresných dôvodoch, ako aj na nesprávnom porovnaní predmetných dizajnov.
59 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ako vyplýva z odôvodnení uvedených v bode 45 až 47 vyššie, že odvolací senát sa správne domnieval, že po nainštalovaní odtoku sprchy (shower drain), ktorý chráni sporný dizajn, neostal horizontálny povrch krycej platne jediným viditeľným prvkom. Výmazové oddelenie, ktoré prišlo v bode 16 svojho rozhodnutia k opačnému záveru, sa tak dopustilo nesprávneho posúdenia, ktorého oprava pripadla odvolaciemu senátu.
60 Odvolací senát však v napadnutom rozhodnutí nevyvodil z nesprávneho posúdenia, ktoré konštatoval, správne následky.
61 Je pravda, že výmazové oddelenie na účely posúdenia novosti sporného dizajnu nesprávne porovnalo iba kryciu platňu sporného dizajnu s krycou platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie. To však neznamená, že novosť sporného dizajnu je možné posúdiť porovnaním všetkých jeho prvkov, ktoré zostali viditeľné po inštalácii, s jedinou platňou nachádzajúcou sa na predmetnom obrázku. To by totiž viedlo k porovnaniu všetkých viditeľných prvkov sprchového odtokového systému (chráneného sporným dizajnom) na jednej strane s jediným prvkom skoršieho sprchového odtoku na druhej strane.
62 V tejto súvislosti nie je nevyhnutné určiť, či ako uvádza žalobkyňa (pozri bod 54 vyššie) je všeobecne známe, že sprchový odtok sa neskladá len z krycej platne. Stačí konštatovať, že preskúmanie skutočností predložených účastníkmi konania ÚHVT môže v každom prípade viesť len k záveru, že krycia platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie predstavuje iba časť odtokového systému tekutiny a že preto je pri posúdení novosti sporného dizajnu nevyhnutné porovnať jeho viditeľné znaky po inštalácii s viditeľnými znakmi skoršieho dizajnu, ktorého časť tvorí vyššie uvedená krycia platňa, po inštalácii.
63 Po prvé totiž obrázku uvedenému v bode 5 vyššie a nachádzajúcemu sa v katalógoch Blücher, ktoré boli predložené ako výňatky žalobkyňou, predchádzal názov „Roste für Rinnen und Aufsatzstücke“ čo znamená, „Mriežky pre odtokové žľaby a vonkajšie časti“. Preto je zrejmé, že platňa nachádzajúca sa v strede tohto obrázku bola len obyčajnou krycou platňou, ktorá plnila funkciu mriežky odtokového systému tekutiny, a nepredstavovala celý odtokový systém.
64 Po druhé iná strana (strana 21) predmetných katalógov, tiež predložených žalobkyňou ÚHVT, obsahuje diagram, ktorý ukazuje, akým spôsobom možno jednotlivé časti dodané podnikom Blücher skombinovať na vytvorenie úplného odtokového systému tekutiny. Tento diagram uvádza predovšetkým šesť typov mriežok, z nich jedna nemá žiadne diery, a ktoré môžu byť nainštalované nad nádrž, ktorá je sama namontovaná nad odtok. Uvedené mriežky mali štvorcový a podlhovastý tvar, pričom však bolo jasné, že rovnaký princíp sa mohol uplatniť aj na mriežky rozdielneho tvaru alebo rozmerov.
65 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že mriežka bez dier (krycia platňa) uvedená v tomto diagrame bola označená číslom 697.200.200.20. Zo strany 34 toho istého katalógu vyplýva, že ide o obmenu štvorcovej série krycích platní „Spaltrost“ ponúkaných podnikom Blücher. Tá istá séria obsahuje aj iné modely (očíslované 697.200.075.99, 697.200.150.99 a 697.200.200.99) s rovnakým vzhľadom (t. j. bez dier na horizontálnom povrchu), ale podlhovastým tvarom. Navyše predmetná strana obsahuje vedľa rozmerov týchto modelov obrázok krycej platne zhodnej s krycou platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie. Pri štúdiu týchto katalógov tak možno ľahko prísť k záveru, že všetky typy mriežky (alebo krycej platne), ktoré sa v nich nachádzajú, sú na vytvorenie odtokového systému tekutiny kombinovateľné s ostatnými prvkami, ktoré podnik Blücher tiež ponúka.
66 Po tretie, ako uvádza žalobkyňa, prvá a posledná strana katalógov Blücher, ktoré sa nachádzajú medzi výňatkami z týchto katalógov, ktoré predložila ÚHVT, obsahujú obrázky odtokového systému vody podlhovastého tvaru, ktorý bol ponúkaný podnikom Blücher, s tým rozdielom, že tento obsahoval na dvoch uvedených obrázkoch kryciu platňu s dierami na horizontálnom povrchu (mriežka).
67 Po štvrté je potrebné tiež uviesť, že z odsekov 15 a 16 pripomienok žalobkyne pred výmazovým oddelením ÚHVT z 2. apríla 2010 jasne vyplýva, že krycie platne bez dier nachádzajúce sa v katalógoch Blücher, medzi ktoré patrí aj platňa zobrazená v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, sú len časti odtokového systému tekutiny a samy osebe takýto systém nepredstavujú.
68 Po piate a nakoniec je dôležité uviesť, že vedľajší účastník konania tiež pred inštanciami ÚHVT nenamietal voči skutočnosti, že krycia platňa typu „Spaltrost“ ponúkaná podnikom Blücher, slúžila na použitie ako časť odtokového systému tekutiny. Naopak v prílohe 11 svojich pripomienok pred výmazovým oddelením z 27. júna 2010 vedľajší účastník konania predložil výňatky z iného katalógu podniku Blücher, ktorý obsahuje obrázok krycej platne, ako je tá nachádzajúca sa v strede obrázku uvedenom v bode 5 vyššie, umiestnenej nad nádržou, pod ktorou sa nachádza odtok. Vedľajší účastník konania navyše túto skutočnosť pripomenul aj vo svojom vyjadrení sa k žalobe.
69 Je pravda, že vedľajší účastník konania predložil tento dokument na podporu svojho tvrdenia, zopakovaného navyše aj pred Všeobecným súdom, podľa ktorého nebola predmetná krycia platňa podniku Blücher a odtokový systém tekutiny, v ktorom sa môže použiť, určená na použitie v sprche, ale na priemyselné použitie. Text nachádzajúci sa vo výňatku katalógu, ktorý vedľajší účastník konania predložil ÚHVT, na rovnakej strane ako tento obrázok totiž jasne preukazuje, že ide o odtokový systém tekutiny používaný v potravinárskom priemysle.
70 To však nič nemení na skutočnosti, že z tohto obrázku jasne vyplýva, že krycia platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie nebola sama osebe odtokovým systémom tekutiny (alebo odtokom sprchy, ako sa domnieva odvolací senát), ale len časťou takéhoto systému. Z toho preto vyplýva, že odvolací senát pri posúdení novosti sporného dizajnu nesprávne porovnal viditeľné znaky sporného dizajnu po inštalácii s touto jedinou platňou.
71 Tvrdenia ÚHVT alebo vedľajšieho účastníka konania tieto odôvodnenia nespochybňujú.
72 ÚHVT poukazuje na rozsudok z 22. júla 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), (T‑153/08, Zb., EU:T:2010:248, body 23 a 24). Podľa neho z tohto rozsudku vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 odkazuje na rozdiely v celkových dojmoch, ktoré vyvolávajú predmetné dizajny, skúmanie osobitého charakteru dizajnu Spoločenstva sa nemôže uskutočniť so zreteľom na špecifické prvky rozličných skorších dizajnov. Preto treba vykonať porovnanie medzi celkovým dojmom, ktorý vyvoláva sporný dizajn Spoločenstva, a celkovým dojmom, ktorý vyvoláva každý zo skorších dizajnov, ktorých sa navrhovateľ výmazu platne dovoláva.
73 ÚHVT uvádza, že odôvodnenie tohto rozsudku uplatniteľné na osobitý charakter dizajnu sa a fortiori týka preskúmania novosti. Preto nie je na spochybnenie novosti skoršieho dizajnu možné skombinovať znaky viacerých dizajnov.
74 Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže sa zakladá na nesprávnom vnímaní tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa totiž nevytýka odvolaciemu senátu, že nezdôraznil osobitné znaky rôznych skorších dizajnov, aby ich porovnal so sporným dizajnom, ale mu vytýka porovnanie celého odtoku sprchy (shower drain), ktorý predstavuje sporný dizajn, s časťou a nie celým odtokovým systémom tekutiny, ktorý ponúkal podnik Blücher a ktorý bol uvedený na podporu návrhu na výmaz.
75 ÚHVT tiež uvádza, že žalobkyňa nepreukázala existenciu skoršieho dizajnu, ktorý by mal všetky znaky sporného dizajnu a predchádzal mu. Podľa neho vychádza tvrdenie žalobkyne z kombinácie dvoch oddelených dizajnov. Tieto dva dizajny neboli zobrazené spoločne napriek tomu, že boli sprístupnené v tých istých katalógoch (katalógoch Blücher). ÚHVT sa domnieva, že aj za predpokladu, ak by katalógy Blücher predstavovali sprístupnenie v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, každý z dizajnov, ktorý sa v nich nachádza, treba porovnať so sporným dizajnom osobitne.
76 Toto tvrdenie stojí na predpoklade, podľa ktorého nebol ÚHVT predložený žiadny obrázok zobrazujúci kryciu platňu, ktorá sa nachádza v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie a ktorá je nainštalovaná nad podlhovastou odtokovou nádržou tvoriacou tak ucelený odtokový systém tekutiny. Tomuto tvrdeniu uvedenému vo vyjadrení ÚHVT k žalobe predchádza tvrdenie, ktoré sa snaží správne preukázať (pozri body 22 a 23 vyššie), že dokument nachádzajúci sa na strane 76 prílohy A.9 žaloby sa nemá zohľadniť. Z bodu 68 vyššie však vyplýva, že predpoklad, na ktorom spočíva uvedené tvrdenie ÚHVT, je nesprávny, čo stačí na jeho zamietnutie.
77 V každom prípade je potrebné uviesť, že všeobecnejšie za predpokladu, ak sporný dizajn tvorí viacero častí, musí sa považovať za sprístupnený verejnosti v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ak boli verejnosti sprístupnené všetky časti a bolo jasne uvedené, že tieto časti vytvárajú svojou vzájomnou kombináciou daný výrobok, čím sa umožnila identifikácia tvaru a znakov tohto dizajnu.
78 Inými slovami, nemožno prijať novosť sporného dizajnu v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002, ak tento pozostáva len z kombinácie už verejnosti sprístupnených dizajnov, pri ktorých bola uvedená nevyhnutnosť ich spoločného použitia.
79 V prejednávanej veci to znamená, že v rozsahu, v akom z dôvodov uvedených v bodoch 63 až 67 vyššie z katalógov Blücher jasne vyplýva, že krycia platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie je určená na skombinovanie s nádržou a prípojkou odtoku, ktoré navrhol podnik Blücher a ktoré sa tiež nachádzajú v týchto katalógoch, aby spolu vytvorili celý odtokový systém tekutiny, prináleží ÚHVT pri posúdení novosti sporného dizajnu porovnať najmä odtok tekutiny pozostávajúci z predmetnej krycej platne v kombinácii s ostatnými časťami odtokového systému tekutiny navrhnutými podnikom Blücher a to napriek tomu, že v uvedených katalógoch sa nenachádza žiadny obrázok takejto kombinácie.
80 ÚHVT ešte uvádza, že prítomnosť diery v krycej platni, ktorá sa nachádza v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, predstavuje dodatočný odlišný prvok medzi ňou a sporným dizajnom, a to napriek tomu, že odvolací senát tento rozdiel neuviedol.
81 Toto tvrdenie treba tiež zamietnuť. Na jednej strane nie je možné zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nesprávne, poukazujúc na skutočnosť, ktorá sa v uvedenom rozhodnutí nenachádza. Na druhej strane a predovšetkým pozostáva nesprávne posúdenie odvolacieho senátu podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré Všeobecný súd považuje za dôvodné, zo skutočnosti, že odvolací senát porovnal celý systém (odtoku sprchy), ktorý chráni sporný dizajn, len s časťou skoršieho dizajnu. Inými slovami, ide o chybu v identifikácii samotného skoršieho dizajnu, ktorý je potrebné zohľadniť na účely tohto porovnania, a nie ako sa zdá, že predpokladá ÚHVT, o chybu v znakoch tohto dizajnu.
82 Vedľajší účastník konania tvrdí, že ak žalobkyňa v prvom rade pred ÚHVT uvádzala, že sporný dizajn nie je vzhľadom na jedinú platňu nachádzajúcu sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie nový, je pochopiteľné, že tak výmazové oddelenie, ako aj odvolací senát založili svoje rozhodnutie na porovnaní uvedeného dizajnu s touto jedinou platňou.
83 Toto tvrdenie treba tiež zamietnuť. Je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa pred výmazovým oddelením uviedla viacero skutočností na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého nebol sporný dizajn nový a nemal osobitý charakter. Výmazové oddelenie, ktoré sa domnievalo že jediným viditeľným prvkom dizajnu po inštalácii je jeho krycia platňa a že táto je zhodná s platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, vyhovelo na základe tejto skutočnosti návrhu na výmaz. Z toho vyplýva, že uvedené oddelenie neporovnalo sporný dizajn s inými dizajnmi nachádzajúcimi sa v dokumentoch predložených žalobkyňou.
84 Keďže sa odvolací senát správne domnieval, že po inštalácii ostávajú viditeľné aj iné prvky odtoku sprchy, ktorý chráni sporný dizajn, nemohol, ako bolo uvedené, porovnať tento dizajn s jedinou krycou platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie. Pri posúdení novosti sporného dizajnu mal tento senát preskúmať existenciu rozdielov, ktoré neboli nepodstatné, medzi všetkými viditeľnými znakmi tohto dizajnu a všetkými viditeľnými znakmi uvedeného skoršieho dizajnu bez toho, aby sa obmedzil len na kryciu platňu, ktorá tvorila časť skoršieho dizajnu.
85 Vedľajší účastník konania tiež tvrdí, že hoci žalobkyňa pred odvolacím senátom uviedla, že je možné nainštalovať jedinú kryciu platňu nachádzajúcu sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie nad obdĺžnikovú nádrž podlhovastého tvaru s hranou, ktorá by ostala viditeľná po inštalácii, toto tvrdenie nepodložila dôkazmi, keďže v katalógoch Blücher sa nenachádzal žiadny obrázok tejto inštalácie. V tomto kontexte vedľajší účastník konania pripomína, že dokument uvedený na strane 76 prílohy A.9 žaloby, ktorý obsahuje zobrazenie predmetnej krycej platne nainštalovanej nad nádrž podlhovastého tvaru, nebol predložený ÚHVT a nemôže byť zohľadnený.
86 Z dôvodov uvedených už v bodoch 63 až 70 vyššie však nemožno tieto tvrdenia prijať.
87 Z toho vyplýva dôvodnosť jediného žalobného dôvodu.
88 Ako však už bolo uvedené v bode 20 vyššie, žalobkyňa vo svojom druhom žalobnom návrhu v podstate navrhuje zmenu napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že odvolanie vedľajšieho účastníka konania pred odvolacím súdom sa zamietne a rozhodnutie výmazového oddelenia, ktorým sa vyhovelo návrhu na výmaz, sa potvrdí prípadne s náhradou odôvodnenia tohto rozhodnutia. Preto je potrebné posúdiť návrhy žalobkyne na zmenu.
O dôvodnosti druhého žalobného návrhu žalobkyne
89 Treba uviesť, že preskúmanie, ktoré vykonáva Všeobecný súd v súlade s článkom 61 nariadenia č. 6/2002, pozostáva z kontroly zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT a že môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, proti ktorému smeruje žaloba, iba ak predmetné rozhodnutie v čase jeho prijatia obsahovalo niektoré dôvody na zrušenie alebo zmenu uvedené v článku 61 ods. 2 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu neznamená, že mu je priznaná právomoc nahradiť posúdenie odvolacieho senátu vlastným posúdením, a tým menej vykonať posúdenie, ku ktorému sa uvedený senát ešte nevyjadril. Výkon právomoci zmeniť rozhodnutie preto v zásade musí byť obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať (pozri analogicky rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb., EU:C:2011:452, body 71 a 72).
90 V prejednávanej veci je pravda, že otázku novosti sporného dizajnu skúmalo tak výmazové oddelenie, ako aj odvolací senát. Ako však už bolo uvedené, skúmanie uskutočnené týmito inštanciami ÚHVT bolo v oboch prípadoch postihnuté vadou: výmazové oddelenie sa nesprávne domnievalo, že po inštalácii odtoku sprchy, ktorý je chránený sporným dizajnom, ostane jeho jediným viditeľným prvkom krycia platňa. Z toho dôvodu porovnalo túto platňu s platňou nachádzajúcou sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie bez zohľadnenia ostatných dôkazov, ktoré pred ním uviedla žalobkyňa. Odvolací senát naopak správne identifikoval chybu, ktorej sa dopustilo výmazové oddelenie, ale namiesto porovnania po inštalácii viditeľných prvkov odtoku sprchy, ktorý je chránený sporným dizajnom, s viditeľnými prvkami iných skorších dizajnov, na ktoré sa odvolala žalobkyňa, vrátane prvku, ktorý je súčasťou krycej platne nachádzajúcej sa v strede uvedeného obrázku, sa odvolací senát nesprávne obmedzil na obyčajné porovnanie sporného dizajnu s poslednou uvedenou platňou.
91 Z toho vyplýva neúplnosť preskúmania novosti sporného dizajnu vzhľadom na skoršie dizajny uvedené žalobkyňou. Preto by preskúmanie novosti sporného dizajnu Všeobecným súdom vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené žalobkyňou pred inštanciami ÚHVT v podstate znamenalo výkon administratívnych funkcií a vyšetrovaní prislúchajúcich ÚHVT a z tohto dôvodu by bolo v rozpore s inštitucionálnou rovnováhou, z ktorej vychádza zásada rozdelenia právomocí medzi ÚHVT a Všeobecným súdom. Z toho vyplýva, že záujmy žalobkyne sú dostatočne zachované zrušením napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Písacie potreby, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2010:190, bod 133; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok VÖLKL, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:T:2011:739, bod 121 a citovanú judikatúru).
92 Druhému žalobnému návrhu žalobkyne sa preto nevyhovuje.
O dôvodnosti druhého návrhu vedľajšieho účastníka konania
93 Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník konania v druhom návrhu žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, ako sú tie uvedené žalobkyňou. Na podporu tohto návrhu uvádza, že odvolací senát porušil podstatné formálne náležitosti, keď prišiel v bode 31 napadnutého rozhodnutia k záveru, že obrázok uvedený v bode 5 vyššie zobrazuje veľmi jednoduchý obdĺžnikový odtok sprchy, ktorý pozostáva z prederavenej krycej platne. Podľa neho je tento záver v rozpore s tvrdeniami účastníkov konania pred ÚHVT a nie je odôvodnený, na základe čoho nie je napadnuté rozhodnutie dostatočne zrozumiteľné.
94 Vedľajší účastník konania v tejto súvislosti vysvetľuje, že obrázok uvedený v bode 5 vyššie zobrazuje len mriežky, ktoré sa môžu použiť na odtokový žľab tekutiny. Tieto mriežky zahŕňajú aj platňu nachádzajúcu sa v strede uvedeného obrázku, ktorej horizontálny povrch je uzatvorený a ktorá umožňuje odtok tekutiny len prostredníctvom svojich bočných drážok.
95 Vedľajší účastník konania však uvádza, že z výňatkov jedného z katalógov Blücher, ktoré on sám predložil inštitúciám ÚHVT, vyplýva, že táto krycia platňa bola určená na priemyselné použitie a nie na použitie v hygienických priestoroch ako časť odtoku sprchy. Predovšetkým obrázok tejto platne v uvedenom katalógu sprevádza piktogram malej dodávky, ktorý ako je vysvetlené na druhej strane toho istého katalógu znamená, že výrobok je určený na priemyselné použitie.
96 Žalobkyňa nenamietala voči týmto tvrdeniam pred odvolacím senátom odôvodnene. Len namietala, navyše nesprávne, že táto okolnosť má vplyv na dôvodnosť jej návrhu na výmaz. Preto je napadnuté rozhodnutie, ktoré označilo predmetný výrobok za odtok sprchy, neodôvodnené a nezrozumiteľné.
97 Vo vyjadrení, ktoré predložila podľa článku 135 ods. 3 rokovacieho poriadku, žalobkyňa uvádza, že „dôvodom vedľajšieho účastníka konania nemožno priznať váhu“, keďže je „prvoradé odpovedať na otázku, či sa mohol odvolací senát správne domnievať, že dokument ‚D1‘ sa netýka[l katalógu] Blücher, ako rozhodlo výmazové oddelenie, ale jedine krycej platne“ nachádzajúcej sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie. Podľa jej názoru sa dôvod vedľajšieho účastníka konania snaží len využiť sémantický zmätok existujúci v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o rozsah „D1“, aby získal porovnanie sporného dizajnu s jedinou vyššie uvedenou krycou platňou. Žalobkyňa preto navrhuje zamietnutie tohto dôvodu.
98 Preto ak vedľajší účastník konania uvádza na podporu svojho druhého návrhu porušenie povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 62 nariadenia č. 6/2002 musia byť rozhodnutia ÚHVT odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má ten istý rozsah, aký má povinnosť, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenia autora aktu musia byť jasné a jednoznačné. Táto povinnosť má dvojaký cieľ, a to jednak oboznámiť dotknuté osoby s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby vykonali podrobný výklad, ktorý by sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal jednotlivo všetkými úvahami vyjadrenými účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania [pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Bell & Ross/ÚHVT – KIN (Puzdro náramkových hodiniek), T‑80/10, Zb., EU:T:2013:214, bod 37 a citovanú judikatúru].
99 Je potrebné tiež pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ tieto dôvody obsahujú chyby, tieto majú vplyv na legálnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie na jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 98 vyššie, EU:T:2013:214, bod 38 a citovanú judikatúru).
100 Z tvrdenia vedľajšieho účastníka konania vyplýva, že sa domnieva, že povaha predmetu nachádzajúceho sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie a predovšetkým otázka, či je určený na použitie ako časť sprchy alebo na priemyselné použitie ako časť odtokového žľabu tekutiny, je vo vzťahu k návrhu žalobkyne na výmaz relevantná. Aj za predpokladu, že by išlo o takýto prípad, je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje v tejto súvislosti dostatočné odôvodnenie, keďže ako uvádza vo svojom bode 31, ide o „odtok sprchy“.
101 V skutočnosti vedľajší účastník konania svojím tvrdením spochybňuje dôvodnosť predmetného konštatovania odvolacieho senátu. Čo možno vyvodiť aj z jeho odvolania na tvrdenie a dokumenty, ktoré predložil inštanciám ÚHVT a ktoré preukazujú, že daný predmet je určený na priemyselné použitie. V podstate sa vedľajší účastník konania domnieva, že vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho senátu je nesprávne, keďže odvolací senát nezohľadnil ani toto tvrdenie a tieto dokumenty, ani absenciu akéhokoľvek spochybnenia žalobkyňou. Takto je potrebné rozumieť aj tvrdeniu vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie v tomto bode „nezrozumiteľné“.
102 Pred overením v danom prípade dôvodnosti predmetného konštatovania odvolacieho senátu je potrebné preskúmať jeho relevantnosť pri posúdení dôvodnosti návrhu žalobkyne na výmaz. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vedľajší účastník konania trvá na správnej identifikácii výrobku nachádzajúceho sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie, keďže sa domnieva, že ak sa preukáže, že tento výrobok sa odlišoval od výrobku (odtok sprchy) chráneného sporným dizajnom, táto okolnosť bude stačiť na zamietnutie návrhu žalobkyne na výmaz (pozri tiež body 30 až 35 vyššie). Preto je potrebné určiť, či je tento posledný uvedený predpoklad správny.
103 Len v takomto prípade môže totiž údajná chyba odvolacieho senátu pri identifikácii výrobku chráneného skorším dizajnom odôvodniť zrušenie jeho rozhodnutia, ktoré navrhuje vedľajší účastník konania vo svojom druhom návrhu.
104 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účastníci konania diskutovali v rámci návrhu na výmaz pred inštanciami ÚHVT o relevantnosti použitia, na ktoré sú určené výrobky chránené jednotlivo skoršími dizajnmi uvedenými žalobkyňou na podporu uvedeného návrhu a sporným dizajnom. V pripomienkach z 22. júna 2010 tak vedľajší účastník konania pred výmazovým oddelením zastával názor, podľa ktorého skoršie dizajny uvedené žalobkyňou, medzi nimi aj tie nachádzajúce sa v katalógoch Blücher, nemôžu spochybniť novosť a osobitý charakter sporného dizajnu, keďže sa týkajú iných výrobkov, t. j. odtokového žľabu tekutiny, ktorý je určený na priemyselné použitie.
105 Vedľajší účastník konania sa na podporu svojho tvrdenia odvolal na výňatky zo spoločných pripomienok vlád krajín Beneluxu, ktoré sa týkajú Protokolu z 20. júna 2002 o zmene jednotného zákona Beneluxu o dizajnoch (ďalej len „ZBD“). Predmetom tejto zmeny bolo prispôsobenie ZBD smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120), ktorej ustanovenia o novosti a osobitom charaktere dizajnu sú formulované v podstate rovnako ako príslušné ustanovenia nariadenia č. 6/2002.
106 Výňatok daných pripomienok uvedených vedľajším účastníkom konania najmä stanovuje:
„Právo dizajnov chráni v súčasnosti nový charakter výrobku s úžitkovou funkciou. Tieto tri pojmy – charakter, výrobok a úžitková hodnota – sú neoddeliteľné, ako to potvrdil Hoge Raad (Najvyšší súd) Holandska vo svojom rozsudku z 10. marca 1995 (NJ 1995, 670, Kinderkapperstoel). Existujúci výrobok s inou úžitkovou hodnotou, ako je hodnota, ktorá bola predmetom jeho prihlášky, môže preto ako dizajn nadobudnúť samostatnú ochranu, hoci nebol podstatne zmenený a obsahuje charakteristické prvky výrobku s novou úžitkovou hodnotou. Hoci smernica nepozná pojem ‚úžitková hodnota‘, výsledok je ten istý, keďže ochrana je prostredníctvom dizajnu a výrobku spojená s predmetom a detská sedačka v kaderníctve je iným predmetom ako hračkárske auto.“
107 Odkaz v tomto výňatku na „detskú sedačku v kaderníctve“, ktorá je „iným predmetom ako hračkárske auto“, sa týka okolností veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) z 10. marca 1995, už citovaného v bode 106 vyššie. Ako vyplýva z kópie tohto rozsudku predloženej vedľajším účastníkom konania v odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu o predloženie dokumentov, uvedená vec sa týkala prihlášky dizajnu chráneného na území krajín Beneluxu, ktorý zodpovedal detskej sedačke v kaderníctve, ktorá obsahovala ako hlavný prvok hračkárske auto, ktoré sa už zjavne nachádzalo na trhu krajín Beneluxu a bolo známe zainteresovaným kruhom. Hoge Raad rozhodol, že je ťažké porozumieť, prečo skutočnosť, že výrobok sa skladá najmä z predmetu s odlišnou pôvodnou úžitkovou hodnotou, ktorý je už známy v relevantných priemyselných a obchodných kruhoch, bráni prísť k záveru, že išlo o výrobok s novým charakterom, ktorý môže požívať ochranu zapísaného dizajnu.
108 V bode 20 svojho rozhodnutia výmazové oddelenie zamietlo toto tvrdenie vedľajšieho účastníka konania ako irelevantné. Podľa neho „použitie výrobku, do ktorého je zapracovaný dizajn, nemá zjavné vlastnosti, a preto nemá tento rozdiel žiadny vplyv na porovnanie dvoch kolidujúcich dizajnov“.
109 Ako bolo uvedené v bode 31 vyššie, vedľajší účastník konania v rámci svojho odvolania pred odvolacím senátom však napriek tomu zopakoval svoje tvrdenie zhrnuté v bodoch 104 až 107 vyššie, domnievajúc sa, že výmazové oddelenie uvedenú argumentáciu nesprávne zamietlo.
110 Vo svojich pripomienkach pred odvolacím senátom z 10. mája 2011 žalobkyňa namietala voči tvrdeniu vedľajšieho účastníka konania, ktoré je zhrnuté v bodoch 104 až 107 vyššie. Tvrdí najmä, že v rozpore s tým, čo stanovujú spoločné pripomienky vlád krajín Beneluxu, uvedené v bode 105 vyššie, predpoklad prijatý Hoge Raad v jeho rozsudku z 10. marca 1995, už citovanom v bode 106 vyššie, sa nemôže uplatniť, pokiaľ ide o výklad ustanovení smernice 98/71 a nariadenia č. 6/2002. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na návrhy generálneho advokáta D. F. W. Verkadeho zo 4. februára 2005 vo veci C 04/27 HR pred Hoge Raad. V odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu na predloženie dokumentov mu žalobkyňa predložila kópiu týchto návrhov. Pokiaľ ide o otázku, či sa predpoklad prijatý vo vyššie uvedenom rozsudku môže uplatniť po prispôsobení ZBD smernici 98/71, mal generálny advokát uviesť, že táto otázka nepredstavuje „acte clair“ a ak sa Hoge Raad domnieva, že je na rozhodnutie spornej veci relevantná, má položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok Court of Appeal (England & Wales) [odvolací súd (Anglicko a Wales)] z 23. apríla 2008, [2008] EWCA Civ 358, ktorý podľa jej názoru tento predpoklad podporuje. Kópiu tohto rozsudku pripojila k svojim pripomienkam.
111 Účastníci konania diskutovali o danej otázke aj vo vyjadrení k odvolaniu a v duplike, ktoré boli predložené odvolaciemu senátu. Tento senát však v napadnutom rozhodnutí neprijal k otázkam položeným účastníkmi konania žiadne stanovisko.
112 Pri určení, či v súlade s nariadením č. 6/2002 môže mať povaha výrobku chráneného dizajnom vplyv na posúdenie jeho novosti a osobitého charakteru, je potrebné uviesť, ako vyplýva z článku 3 písm. a) toho istého nariadenia (pozri bod 38 vyššie), že pojem „dizajn“ používaný v tomto nariadení sa týka vzhľadu výrobku alebo časti výrobku. Z toho vyplýva, že „ochrana dizajnu“ v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 pozostáva z ochrany vzhľadu výrobku [rozsudok z 9. septembra 2014, Biscuits Poult/ÚHVT – Banketbakkerij Merba (Sušienka), už citovaný v bode 37 vyššie, EU:T:2014:757, bod 19].
113 Okrem toho v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 má majiteľ zapísaného dizajnu Spoločenstva, akým je sporný dizajn, výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala, pričom uvedené využívanie sa vzťahuje „najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku na takéto účely“.
114 Je potrebné tiež pripomenúť, že podľa článku 36 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 má prihláška na zapísaný dizajn Spoločenstva obsahovať určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorom má byť použitý. Odsek 6 rovnakého článku však spresňuje, že údaje uvedené v odseku 2 „nemajú vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého“.
115 Vzhľadom najmä na ustanovenie článku 36 ods. 6 nariadenia č. 6/2002 a odkaz v článku 19 ods. 1 druhej vete toho istého nariadenia na „výrobok“ je nutné dospieť k záveru, že majiteľ zapísaného dizajnu Spoločenstva má výlučné právo použiť predmetný dizajn na rôzne výrobky (a nielen na výrobok uvedený na prihláške), ako aj v súlade s článkom 10 toho istého nariadenia právo použiť akýkoľvek dizajn, ktorý v informovanom užívateľovi nevyvoláva odlišný celkový dojem. Majiteľ zapísaného dizajnu Spoločenstva má tiež právo brániť akejkoľvek tretej osobe, aby používala na rôzne výrobky dizajn, ktorého je majiteľom, ako aj akýkoľvek dizajn, ktorý v informovanom užívateľovi nevyvoláva odlišný celkový dojem. Ak by to bolo inak, článok 19 ods. 1 prvá veta by nehovoril o „výrobku“, ale jedine o výrobku či výrobkoch, pre ktoré je dizajn zapísaný.
116 Vzhľadom na tento záver je potrebné sa tiež domnievať, že dizajn Spoločenstva nemožno považovať za nový v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ak bol verejnosti sprístupnený rovnaký dizajn pred dátumami uvedenými v tomto ustanovení, aj keď bol tento skorší dizajn zahrnutý do rozdielneho výrobku alebo sa v rámci neho používal. V opačnom prípade by neskorší zápis tohto dizajnu ako dizajnu, ktorý je určený na zahrnutie do iného výrobku, ako je výrobok, pre ktorý už bol dizajn sprístupnený, alebo na používanie v rámci tohto iného výrobku, umožnil v dôvodov uvedených v bode 115 vyššie majiteľovi tohto neskoršieho dizajnu brániť jeho použitiu pre výrobok týkajúci sa skoršieho sprístupnenia.
117 K odlišnému záveru nemôže viesť ani ustanovenie článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 6/2002.
118 Článok 7 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „na účely uplatnenia článkov 5 a 6 [uvedeného nariadenia], sa dizajn považuje, že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným v článkoch 5 ods. 1 písm. a) a 6 ods. 1 písm. a) alebo v článkoch 5 ods. 1 písm. b) a 6 ods. 1 písm. b) [tohto nariadenia], s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci [Únie]“.
119 Doslovný výklad článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 6/2002 vedie k záveru, podľa ktorého „príslušný sektor“ v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť sektorom, do ktorého patrí výrobok, do ktorého bol sprístupnený dizajn zahrnutý alebo v rámci ktorého sa používa. V súlade s týmto ustanovením sa tak skorší dizajn zahrnutý v určitom výrobku alebo v rámci neho používaný považuje za sprístupnený, okrem situácie, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci Únie.
120 Tento výklad potvrdzujú aj prípravné práce nariadenia č. 6/2002. Znenie článku 7 tohto nariadenia preberá veľmi podobne vypracovaný návrh nachádzajúci sa v bode 3.1.4 stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES C 388, s. 9). Na odôvodnenie tohto návrhu body 3.1.2 a 3.1.3 tohto stanoviska uvádzajú:
„3.1.2. Takto formulovaného ustanovenie [týkajúce sa posúdenie novosti dizajnu Spoločenstva] sa zdá ťažké uplatniť vo viacerých sektoroch a predovšetkým v textilnom priemysle. Predajcovia nelegálnych napodobenín si často zaobstarajú osvedčenia, ktoré nepravdivo preukazujú, že sporný dizajn bol už predtým vytvorený v tretej krajine.
3.1.3. Za týchto podmienok je potrebné sa zamerať na sprístupnenie zainteresovaným kruhom v Európskom spoločenstve pred referenčným dátumom.“
121 Inými slovami sa článok 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 snaží zabrániť možnosti zohľadnenia údajne skoršieho dizajnu na účely uplatnenia článkov 5 a 6 toho istého nariadenia, keď požaduje, aby bolo sprístupnenie skoršieho dizajnu známe v kruhoch, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci Únie, hoci kruhy špecializujúce sa na príslušný sektor predmetného výrobku (u ktorých sa vo všeobecnosti môže predpokladať širšia znalosť dizajnov, ktoré boli prístupné v čase podania prihlášky sporného dizajnu, v predmetnom sektore v porovnaní s laickou verejnosťou) nepoznajú tento dizajn. Naopak odôvodnenie nachádzajúce sa vo vyššie uvedenom návrhu Hospodárskeho a sociálneho výboru nezahŕňa predpoklad, podľa ktorého bude skorší dizajn známy zainteresovaným kruhom určitého sektora v Únii, ale nie zainteresovaným kruhom iného sektora, do ktorého patria rozdielne výrobky.
122 Z vyššie uvedeného vyplýva, že „príslušný sektor“ v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa neobmedzuje na sektor výrobku, do ktorého je sporný dizajn určený na zahrnutie alebo v rámci ktorého je určený na používanie.
123 Z toho vyplýva, že skorší dizajn zahrnutý alebo používaný v inom výrobku, ako je výrobok chránený neskorším dizajnom, je v zásade relevantný na účely posúdenia novosti neskoršieho dizajnu v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002. Znenie tohto článku totiž vylučuje, aby bol dizajn považovaný za nový, ak bol verejnosti už predtým sprístupnený rovnaký dizajn bez ohľadu na výrobok, do ktorého bol skorší dizajn určený na zahrnutie alebo v rámci ktorého bol určený na používanie.
124 Sektor týkajúci sa skoršieho dizajnu však môže mať v danom prípade určitú relevantnosť na účely posúdenia osobitého charakteru dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.
125 Článok 6 nariadenia č. 6/2002 totiž znie:
„Článok 6
Osobitý charakter
1. O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:
a) v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;
b) v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
2. Pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“
126 Z článku 6 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že osobitý charakter dizajnu sa posudzuje v súlade s celkovým dojmom, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa.
127 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem informovaný užívateľ sa má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva kolidujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Hoci informovaný užívateľ nie je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborník, ani majster vo svojom odbore, schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať [pozri rozsudok z 21. novembra 2013, El Hogar Perfecto del Siglo XXI/ÚHVT – Wenf International Advisers (Vývrtka), T‑337/12, Zb., EU:T:2013:601, body 21 a 22 a citovanú judikatúru].
128 Judikatúra tiež zdôrazňuje, že postavenie „užívateľa“ predpokladá, že dotknutá osoba používa výrobok, ktorý je predmetom dizajnu, v súlade s jeho účelom. Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (pozri rozsudok Vývrtka, už citovaný v bode 127 vyššie, EU:T:2013:601, bod 23 a citovanú judikatúru).
129 Z toho vyplýva, že používateľom, ktorý musí byť zohľadnený na účely posúdenia osobitého charakteru dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, je používateľ výrobku, v rámci ktorého sa tento dizajn používa alebo v ktorom je zahrnutý.
130 V tejto súvislosti je potrebné tiež pripomenúť znenie odôvodnenia 14 nariadenia č. 6/2002, podľa ktorého „posúdenie, či dizajn má osobitý charakter, by malo vychádzať z toho, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne z existujúceho dizajnu, pričom sa zohľadní povaha výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí, a miera tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu“. Preto je tiež potrebné pri posúdení osobitého charakteru predmetného dizajnu zohľadniť povahu výrobku chráneného dizajnom a priemyselný sektor, do ktorého tento výrobok patrí.
131 V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že informovaný užívateľ výrobku, v rámci ktorého sa určitý dizajn používa alebo v ktorom je zahrnutý, má tiež vedomosť dizajnoch týkajúcich sa iných výrobkov, pričom takúto vedomosť tiež nemožno automaticky predpokladať.
132 Z toho vyplýva, že identifikácia výrobku, v rámci ktorého sa používa alebo do ktorého je zahrnutý skorší dizajn, uvedená v súvislosti s namietaním osobitého charakteru neskoršieho dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, je pri tomto posúdení relevantná. Práve identifikácia dotknutého výrobku umožňuje totiž určiť, či informovaný užívateľ výrobku, v rámci ktorého sa používa alebo do ktorého je zahrnutý neskorší dizajn, pozná skorší dizajn. Len v prípade splnenia tejto poslednej podmienky môže skorší dizajn predstavovať prekážku uznania osobitého charakteru neskoršieho dizajnu.
133 Pri uplatnení na prejednávanú vec vedie vyššie uvedené odôvodnenie k záveru, podľa ktorého, hoci nebola identifikácia konkrétneho výrobku, do ktorého bol zahrnutý neskorší dizajn uvedený na podporu návrhu na výmaz, na účely posúdenia novosti sporného dizajnu v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002 relevantná, v každom prípade bola podstatná pri posúdení osobitého charakteru tohto dizajnu v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia.
134 Je však potrebné pripomenúť, že odvolací senát napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia a vrátil mu vec na opätovné konanie, „aby rozhodlo o návrhu na výmaz podľa článku 25 ods. 1 písm. b) v spojení s [článkom 4 ods. 1 a článkom 6]“ nariadenia č. 6/2002 (bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia) alebo inými slovami na posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu. Následne, keďže sa odvolací senát rozhodol, že sám rozhodne o povahe výrobku, do ktorého bol zahrnutý skorší dizajn, a nenechá posúdenie tejto otázky na výmazové oddelenie, musí odôvodniť svoj záver správnym posúdením príslušných dôkazov, ktoré mu boli predložené účastníkmi konania. Je potrebné preto preskúmať dôvodnosť tohto posúdenia, ako to v podstate žiada vedľajší účastník konania.
135 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nič v spise ÚHVT neumožňuje označiť kryciu platňu nachádzajúcu sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie za „odtok sprchy“ (shower drain) alebo časť tohto odtoku. Ako správne uvádza vedľajší účastník konania, výňatky z katalógov Blücher, ktoré predložila ÚHVT žalobkyňa, zobrazujú odtokové žľaby tekutiny a mriežky (vrátane vyššie uvedenej platne), ktoré možno použiť v kombinácii s nimi. Takéto žľaby sa so svojimi mriežkami alebo krycími platňami vo všeobecnosti môžu použiť na viacerých odlišných miestach.
136 Ako správne uvádza vedľajší účastník konania, zobrazenie krycej platne nachádzajúce sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie sprevádza v katalógoch Blücher piktogram malej dodávky. Z výňatkov uvedených katalógov, ktoré pripojil ako prílohu 9 k svojim vyjadreniam z 22. júna 2010 pred výmazovým oddelením samotný vedľajší účastník konania, vyplýva, že piktogram malej dodávky označuje „záťažovú triedu“ každej mriežky (alebo platne) navrhovanú týmito katalógmi. Inými slovami, ide o odkaz na maximálne zaťaženie, ktoré môže predmetná mriežka alebo platňa zvládnuť.
137 Celkovo existuje v katalógoch Blücher päť „záťažových tried“: jedna pre „zóny používané naboso“ (kúpeľne, atď.), jedna pre „pešie zóny“ (obchodné centrá, atď.), jedna pre „paletové vozíky a káry“ (ľahký priemysel), jedna pre „dodávky a nákladné autá“ (priemysel, továrne) a jedna pre „veľké výťahy“ (ťažký priemysel, atď.). „Záťažová trieda“ označená piktogramom malej dodávky tak zodpovedá druhému maximálnemu zaťaženiu, ktoré môže predmetná mriežka alebo platňa zniesť. Predmety patriace do tejto „záťažovej triedy“ sú podľa poskytnutých vysvetlení vhodné na priemyselné použitie, napríklad v továrni, a môžu zniesť zaťaženie, ktoré takéto použitie vyžaduje. V rozpore s tým, čo sa zdá, že predpokladá vedľajší účastník konania, to však neznamená, že sa nemôžu použiť aj na iných miestach, najmä v sprche, kde musia bežne znášať oveľa menšie zaťaženie.
138 Je pravda, že vzhľadom na skutočnosť, že sa nikde v spise neuvádza, že krycia platňa nachádzajúca sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie je určená výlučne a zásadne len na použitie ako časť odtoku sprchy, odvolací senát ju v bode 31 napadnutého rozhodnutia nesprávne označil za „odtok sprchy“. Odvolací senát mal v tejto súvislosti použiť všeobecnejší opis, ktorý je v súlade s pojmami vyplývajúcimi z katalógov Blücher, a označiť ju napríklad za kryciu platňu odtokového žľabu tekutiny.
139 Tvrdeniu vedľajšieho účastníka konania, ktorého cieľom je spochybniť dôvodnosť konštatovania odvolacieho senátu, podľa ktorého predstavuje predmet nachádzajúci sa v strede obrázku uvedeného v bode 5 vyššie odtok sprchy, sa musí vyhovieť.
140 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak jediný žalobný dôvod žalobkyne, ako aj incidenčný dôvod vedľajšieho účastníka konania sú dôvodné. Preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako to navrhuje žalobkyňa aj vedľajší účastník konania. Naopak, ako bolo uvedené v bode 92 vyššie, návrh žalobkyne na zmenu napadnutého rozhodnutia sa musí zamietnuť.
O trovách
141 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
142 V prejednávanej veci nemal ÚHVT úspech vo svojich návrhoch, a tak žalobkyňa, ako aj vedľajší účastník konania navrhli uložiť mu povinnosť náhrady trov konania. Keďže bol návrh žalobkyne týkajúci sa trov konania predložený až po podaní žaloby, je potrebné uviesť, že podľa judikatúry majú účastníci konania možnosť predložiť návrhy týkajúce sa trov konania neskôr, aj na pojednávaní, napriek tomu, že tak neurobili pri podaní žaloby [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO v ráme a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb., EU:T:2006:397, bod 116 a citovanú judikatúru]. Preto je tento návrh žalobkyne prípustný.
143 Preto je potrebné uložiť ÚHVT povinnosť nahradiť žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania trovy konania, ako to v tomto zmysle navrhli.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 4. októbra 2012 (vec R 2004/2010‑3) sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam Group Nivelles a Easy Sanitairy Solutions BV.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2015.
Podpisy