ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

zo 16. decembra 2020 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Náhrada liečebných nákladov – Maximálna výška náhrady za prístroje na spánkové apnoe – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia výlučne potvrdzujúceho aktu – Záujem na konaní – Prípustnosť – Spoločné pravidlá pre zdravotné poistenie úradníkov – Všeobecné vykonávacie ustanovenia“

Vo veci T‑736/19,

HA, v zastúpení: S. Kreicher, advokátka,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Bohr, A.‑C. Simon a M. Brauhoff, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovuje maximálna výška náhrady vo výške 3 100 eur na prenájom zdravotníckeho prístroja v období od 1. marca 2019 do 29. februára 2024,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise a P. Nihoul,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 72 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v znení uplatniteľnom na spor (ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:

„1.      Úradník, jeho manžel/manželka, ak tento manžel/manželka nemá nárok na dávky rovnakého druhu a v rovnakej výške podľa iného právneho ustanovenia alebo právnych predpisov, jeho deti a ostatné závislé osoby v zmysle článku 2 prílohy VII, sú zdravotne poistení do výšky 80 % výdavkov, ktoré im vzniknú v súlade s predpismi vypracovanými na základe spoločnej dohody medzi menovacími orgánmi každej inštitúcie Únie, po porade s Výborom pre služobný poriadok. …

2.      Úradník, ktorý zostal v službách Únie až do veku odchodu do dôchodku alebo ktorý poberá podporu v invalidite, má po odchode zo služby nárok na dávky stanovené v odseku 1. …“

2        Podľa článku 20 Spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „spoločné pravidlá“), nazvaného „Všeobecné pravidlá pre náhrady“:

„1.      S cieľom zachovať finančnú rovnováhu spoločného systému zdravotného poistenia a v súlade so zásadou sociálneho zabezpečenia, ktorá je základom článku 72 služobného poriadku, maximálna výška náhrady niektorých plnení môže byť určená vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach.

2.      Za plnenia, v prípade ktorých nie je určená žiadna maximálna výška náhrady, nebude časť výdavkov, ktorá je považovaná ako nadmerná vzhľadom na normálne náklady v štáte, v ktorom výdavky vznikli, uhradená. Časť výdavkov, ktoré sa považujú za nadmerné, sa určuje od prípadu k prípadu Úradom pre plnenie nárokov po konzultácii s povereným lekárom.

… [neoficiálny preklad]“

3        Článok 35 ods. 2 spoločných pravidiel stanovuje:

„Pred prijatím rozhodnutia o sťažnosti predloženej na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, musí menovací orgán, alebo v závislosti od konkrétneho prípadu správna rada požiadať o stanovisko riadiaci výbor.

… [neoficiálny preklad]“

4        Článok 52 spoločných pravidiel, nazvaný „Stanovenie a aktualizácia pravidiel upravujúcich náhradu nákladov“, stanovuje:

„1.      Podľa článku 72 ods. 1 tretieho pododseku služobného poriadku inštitúcie delegujú na [Európsku] komisiu právomoc stanoviť prostredníctvom všeobecných vykonávacích ustanovení pravidlá upravujúce náhradu nákladov s cieľom zachovať finančnú rovnováhu systému a v súlade so zásadou sociálneho zabezpečenia, z ktorej vychádza článok 72 ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku.

2.      Všeobecné vykonávacie ustanovenia sa vypracujú po vydaní stanoviska riadiaceho výboru a konzultácii s výborom pre služobný poriadok [neoficiálny preklad].“

5        V časti „Všeobecné vymedzenie pojmov“ rozhodnutia Európskej komisie z 2. júla 2007, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa náhrady liečebných nákladov (ďalej len „VVU“) sa uvádza:

„…

Na to, aby boli nahradené, niektoré plnenia stanovené týmito VVU podliehajú predchádzajúcemu povoleniu, to znamená postupu potrebnému na priznanie náhrady. Žiadosť o predchádzajúce povolenie musí poistenec podať na úrad pre plnenie nárokov pred začatím starostlivosti alebo plnenia s výnimkou naliehavých prípadov, a to na formulári, ktorý je na tento účel stanovený, spolu s podrobným lekárskym predpisom alebo, v závislosti od výkonov, s úplnou lekárskou správou. Rozhodnutie o žiadosti sa prijme po získaní stanoviska povereného lekára, ktorý sa vyjadrí k lekárskej koherencii plnenia.

Podľa článku 20 spoločných pravidiel, ak nie je stanovená horná hranica náhrady, a to ani v prípade vážnej choroby, časť nákladov, ktoré výrazne presahujú obvyklé ceny uplatňované v krajine, v ktorej sa plnenia poskytli, môže byť vylúčená z náhrady.

Časť neprimeraných nákladov určí v každom jednotlivom prípade úrad pre plnenie nárokov na základe stanoviska povereného lekára. Poverený lekár rozhoduje o presnej povahe lekárskeho výkonu s cieľom umožniť úradu pre plnenie nárokov porovnanie medzi uplatňovanými sadzbami.

… [neoficiálny preklad]“

6        Hlava II VVU s názvom „Pravidlá náhrady nákladov“ obsahuje kapitolu 11, nazvanú „Protézy, ortopedické prístroje a iné zdravot[nícke] pomôcky“, ktorá obsahuje bod 3 s názvom „Ortopedické prístroje, bandáže a iné zdravot[nícke] pomôcky“. V uvedenom bode 3 sa uvádza:

„3.1.      Náklady na nadobudnutie, prenájom alebo opravu položiek alebo materiálu uvedených v prílohe II sa uhradia vo výške 85 % alebo v prípade vážnej choroby vo výške 100 % v rámci podmienok stanovených pre každý z nich a uvedených v tabuľke.

3.4.      Predchádzajúce povolenie sa vyžaduje na prenájom ortopedických prístrojov alebo zariadení na dobu používania v dĺžke troch mesiacov, alebo na dobu presahujúcu tri po sebe nasledujúce mesiace.

… [neoficiálny preklad]“

7        Príloha II VVU je nazvaná „Ortopedické prístroje, bandáže a iné zdravot[nícke] pomôcky nahrádzané vo výške 85 % alebo v prípade ťažkej choroby vo výške 100 %“. Pozostáva z tabuľky, ktorá je vyobrazená nižšie:

Výrobky

LP: Lekársky predpis

PP: Predbežné povolenie (vyžaduje sa podrobná lekárska správa a predpo-kladaný rozpočet)

Doba/ lehota

Bežná sadzba náhrady

Maximálna suma, ktorá sa môže nahradiť vo výške 85 % (EUR)

Maximálna suma, ktorá sa môže nahradiť vo výške 100 % (EUR)

Poznámky

Materiál súvisiaci so stavom odkázanosti

1

Kompresné materiály, elastické bandáže…

LP:

NIE


85 %






Pančuchový pár na kŕčové žily

LP:

NIE


85 %



3 páry ročne


2

Kúpa alebo zmena ortopedických vložiek (na jednu vložku)

LP:

NIE


85 %

65

65

4 kusy za rok



Oprava podrážky

Nenahrádza sa


0 %





3

Barly a paličky










Kúpa

LP

NIE


85 %






Prenájom

LP

NIE


85 %






Náhrada

Nenahrádza sa






4

Vonkajšie prsníkové protézy

LP

NIE


85 %



2 kusy na jednu stranu za rok



Podprsenky alebo plavky vhodné pre protézy

Nenahrádza sa


0 %





5

Mechanické invalidné vozíky









Kúpa

LP

PP

5 rokov

85 %

650





Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP

5 rokov

85 %

650





Náhrada

PP


85 %






Údržba (pneumatiky, atď.)

Nenahrádza sa


0 %





6

Chodítko: 2 kolesá a sedadlo









Kúpa

LP

PP


85 %

140

140

Povolenie, ktoré nemožno obnoviť



Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %






Opravy

Nenahrádza sa


0 %





7

Toaletná stolička, stolička do sprchy (doma)









Kúpa

LP

PP


85 %

100

100

Povolenie, ktoré nemožno obnoviť



Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %






Opravy

Nenahrádza sa


0 %





8

Posteľ nemocničného typu (doma)









Kúpa

LP

PP


85 %

1 000

1 000

Povolenie, ktoré nemožno obnoviť



Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %






Oprava alebo používanie v liečebnom zariadení

Nenahrádza sa


0 %





9

Matrace proti preležaninám, vrátane kompresora









Nadobudnutie

LP

PP

3 roky

85 %

500

500




Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %





10

Prístroj na spánkové apnoe (CPAP), vrátane zvlhčovača










Kúpa

LP

PP

5 rokov

85 %

1 700

1 700




Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %






Príslušenstvo a údržba CPAP mimo roka kúpy

LP

PP

1 rok

85 %

350




11

Tlakomer

LP

PP

5 rokov

85 %

125

125




Oprava

Nenahrádza sa


0 %





12

Inhalátor










Kúpa

LP

PP

5 rokov

85 %

125

125




Prenájom

LP

NIE


85 %






Prenájom menej ako 3 mesiace

LP

PP


85 %






Oprava

Nenahrádza sa


0 %





13

Materiál na monitorovanie a liečbu diabetu liečeného inzulínom










Glukometer

LP

PP

3 roky

100 %


75




Testovacie prúžky, inzulínové ihly, lancety

LP

PP


100 %



LP iba na 1. kúpu


14

Materiál na monitorovanie a liečbu diabetu…










Glukometer

LP

PP

3 roky

85 %

75





Hroty

LP

PP


85 %

500


Maximálna suma, ktorú je možné nahradiť za rok


15

Materiál na inkontinenciu

LP

PP

1 rok

85 %

600

600


16

Materiál na stómiu

LP

NIE


85 %





17

Vlasová náhrada – parochňa

LP

PP

1 rok

85 %

750

750



18

Pár korektívnej ortopedickej obuvi na mieru










Kúpa v prípade patologického stavu chodidla mimo rámca náhrad 100 %

LP

PP


85 %

720

Neuplatňuje sa

2 páry ročne



Kúpa v prípade patologického stavu chodidla v rámci náhrad 100 %

LP

PP


100 %

Neuplatňuje sa

1 440

2 páry ročne



Kúpa v prípade vážnej choroby chodidla

LP

PP


100 %

Neuplatňuje sa


2 páry ročne



Oprava na základe faktúry

NIE

NIE


85 %





19

Články, segmenty článkov, kĺbové ortézy










Nadobudnutie

LP

PP

Individuálne definovať, požaduje sa predpokladaný rozpočet



Oprava na základe faktúry

LP

PP

Individuálne definovať


20

Iné prístroje s odhadovanými nákladmi vyššími ako 2000 EUR

LP

PP

Individuálne definovať, požaduje sa predpokladaný rozpočet



alebo špecifické, elektrické, elektronické zariadenia a/alebo zariadenia na mieru v prípade vážnej choroby (nadobudnutie)

LP

PP

Individuálne definovať, požaduje sa predpokladaný rozpočet

21

Zvlhčovače a teplomery

Nenahrádza sa


0 %





22

Vákuové systémy na liečbu impotencie

LP

PP



200

200



23

Prístroj na meranie času koagulácie

LP

PP





Kritériá: v prípade doživotnej antikoagu-lácie


24

Injekčné striekačky

LP

PP





Kritériá: v prípade diabetu (pozri 13)…


25

Fixné náklady na zariadenie v obydlí alebo vozidle, domotické príslušenstvo, …

Nenahrádza sa


0 %




 Okolnosti predchádzajúce sporu

8        Žalobkyňa, bývalá úradníčka Komisie, je poistená v rámci spoločného systému zdravotného poistenia inštitúcií Európskych spoločenstiev (SSZP).

9        Od roku 2012 využíva pomocný respiračný prístroj s kontinuálnym pozitívnym pretlakom v dýchacích cestách na účely liečby spánkového apnoe (ďalej len „prístroj CPAP“).

10      Žalobkyňa dostala od úradu pre plnenie nárokov v Ispre (Taliansko) predbežné povolenia na prenájom prístroja CPAP v období od 1. marca 2012 do 28. februára 2014.

11      Žalobkyňa podala 10. februára 2014 novú žiadosť o predchádzajúce povolenie na prenájom prístroja CPAP.

12      V odpovedi na túto žiadosť úrad pre plnenie nárokov vydal 24. februára 2014 predchádzajúce povolenie na kúpu prístroja CPAP na obdobie od 1. marca 2014 do 28. februára 2019. V tomto povolení bolo uvedené:

„Vzhľadom na dlhodobú liečbu a jej účinnosť je odôvodnená zo zdravotného hľadiska len kúpa [prístroja] CPAP a nie prenájom. Prístroj je možné znovu zakúpiť každých päť rokov ako sa uvádza vo VVU s údržbou od druhého roku.“

13      Dňa 8. novembra 2014 žalobkyňa podala žiadosť o náhradu týkajúcu sa nákladov na prenájom jej prístroja CPAP vynaložených od 1. marca 2014.

14      Rozhodnutím z 22. decembra 2014 úrad pre plnenie nárokov udelil žalobkyni povolenie na prenájom prístroja CPAP na obdobie od 1. marca 2014 do 28. februára 2019 (ďalej len „rozhodnutie z 22. decembra 2014“). V tomto rozhodnutí bola stanovená maximálna výška náhrady 1 700 eur zodpovedajúca tej, ktorú stanovujú VVU na kúpu prístroja CPAP (pozri riadok 10 tabuľky uvedenej v bode 7 vyššie).

15      Listom z 22. februára 2015 žalobkyňa podala sťažnosť proti rozhodnutiu z 22. decembra 2014.

16      Rozhodnutím z 25. júna 2015 menovací orgán (ďalej len „MO“) rozhodol, že horná hranica 1 700 eur sa má zvýšiť o sumu 1 400 eur, a teda celková suma náhrady bola stanovená na 3 100 eur. Toto zvýšenie zodpovedalo náhrade nákladov počas štyroch rokov na údržbu a kúpu príslušenstva, vynaložených po prvom roku po kúpe prístroja CPAP (pozri riadok 10 tabuľky uvedenej v bode 7 vyššie).

17      Úrad pre plnenie nárokov teda prijal nové rozhodnutie z 5. októbra 2015, ktorým udelil žalobkyni povolenie na prenájom prístroja CPAP na obdobie od 1. marca 2014 do 28. februára 2019 (ďalej len „rozhodnutie z 5. októbra 2015“). V tomto rozhodnutí bola stanovená maximálna výška náhrady 3 100 eur.

18      Listom z 20. decembra 2018 žalobkyňa požiadala o predĺženie predchádzajúceho povolenia na prenájom prístroja CPAP.

19      V odpovedi na túto žiadosť úrad pre plnenie nárokov rozhodnutím zo 17. januára 2019 povolil prenájom prístroja CPAP na obdobie od 1. marca 2019 do 29. februára 2024, pričom stanovil hornú hranicu náhrady vo výške 3 100 eur (ďalej len „rozhodnutie zo 17. januára 2019“).

20      Žalobkyňa napadla rozhodnutie zo 17. januára 2019 listom z 1. februára 2019 zaslaným úradu pre plnenie nárokov.

21      Rozhodnutie zo 17. januára 2019 potvrdil úrad pre plnenie nárokov 12. apríla 2019.

22      Listom zo 14. apríla 2019 žalobkyňa podala sťažnosť proti rozhodnutiu zo 17. januára 2019. Vo svojej sťažnosti sa odvolávala najmä na skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravou. Okrem toho sa odvolávala na to, že je lepšie využiť vo Francúzsku, teda v krajine, v ktorej mala bydlisko, prenájom prístroja CPAP, a nie jeho kúpu.

23      Riadiaci výbor stanoviskom z 12. júla 2019 uviedol, že je potrebné potvrdiť rozhodnutie zo 17. januára 2019.

24      MO zamietol sťažnosť žalobkyne rozhodnutím z 13. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie z 13. augusta 2019“). Vychádzal najmä z toho, že podľa jeho názoru skutočnosti týkajúce sa francúzskeho systému zdravotného poistenia nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia zo 17. januára 2019.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

25      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. novembra 2019 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

26      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niektoré písomné otázky. Účastníci konania vyhoveli opatreniam na zabezpečenie priebehu konania v stanovenej lehote.

27      Keďže žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, Všeobecný súd, ktorý sa domnieval, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodol, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania.

28      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie z 13. augusta 2019,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

29      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        žalobu zamietol,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

30      Na úvod treba spresniť predmet tohto sporu.

 O predmete sporu

31      Komisia uvádza, že táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu z 13. augusta 2019, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná proti rozhodnutiu zo 17. januára 2019, a nie proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu. Podľa nej je však cieľom žaloby zrušenie rozhodnutia zo 17. januára 2019, čo žalobkyňa potvrdila vo svojej replike.

32      Podľa ustálenej judikatúry administratívna sťažnosť, ako je uvedená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a jej výslovné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smeruje proti zamietnutiu sťažnosti, za následok, že súdu je na posúdenie predložený akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému bola podaná sťažnosť (rozsudky zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, bod 8, a z 13. decembra 2018, CH/Parlament, T‑83/18, EU:T:2018:935, bod 56), s výnimkou prípadu, keď má zamietnutie sťažnosti iný dosah ako akt, proti ktorému bola táto sťažnosť podaná (rozsudky z 25. októbra 2006, Staboli/Komisia, T‑281/04, EU:T:2006:334, bod 26, a z 28. mája 2020, Cerafogli/ECB, T‑483/16 RENV, EU:T:2020:225, bod 70).

33      Hoci v prejednávanej veci rozhodnutie z 13. augusta 2019, ktorým sa zamieta sťažnosť žalobkyne, obsahuje právne a skutkové odôvodnenie, ktoré je podrobnejšie ako údaje uvedené v liste, ktorý obsahuje rozhodnutie zo 17. januára 2019, má rovnaký dopad ako toto posledné uvedené rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2006, Staboli/Komisia, T‑281/04, EU:T:2006:334, bod 27).

34      V dôsledku toho treba túto žalobu považovať za žalobu smerujúcu proti pôvodnému rozhodnutiu spôsobujúcemu ujmu, t. j. rozhodnutiu zo 17. januára 2019.

35      Okrem toho vzhľadom na to, že v systéme služobného poriadku musí dotknutá osoba podať sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré napáda, a podať žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí tejto sťažnosti, Súdny dvor rozhodol, že žaloba je prípustná bez ohľadu na to, či smeruje iba proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom sťažnosti, proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti alebo proti obom týmto rozhodnutiam spoločne, pokiaľ sťažnosť a žaloba boli podané v lehotách stanovených uplatniteľnými ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, EU:C:1989:38, bod 7). V súlade so zásadou hospodárnosti konania však môže súd rozhodnúť, že nie je potrebné osobitne rozhodnúť o návrhoch smerujúcich proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, ak dospeje k záveru, že návrhy nemajú samostatný obsah a v skutočnosti sa prelínajú s návrhmi smerujúcimi proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou (pozri rozsudok z 21. februára 2018, LL/Parlament, C‑326/16 P, EU:C:2018:83, bod 38 a citovanú judikatúru; rozsudok z 28. mája 2020, Cerafogli/ECB, T‑483/16 RENV, neuverejnený, EU:T:2020:225, bod 72).

36      V prejednávanej veci nie je potrebné osobitne rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutia z 13. augusta 2019 o zamietnutí sťažnosti, keďže návrhy, ktoré boli proti nemu podané, nemajú samostatný obsah a v skutočnosti sa prelínajú s návrhmi smerujúcimi proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou (pozri bod 33 vyššie).

 O prípustnosti žaloby

37      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza prvú námietku neprípustnosti založenú na potvrdzujúcej povahe rozhodnutia zo 17. januára 2019. Okrem toho v duplike uvádza druhú námietku neprípustnosti založenú na nedostatku záujmu žalobkyne na konaní. Hoci je námietka neprípustnosti založená na verejnom záujme a môže byť preskúmaná súdom Únie v ktoromkoľvek štádiu konania, treba v tejto súvislosti uviesť, že Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré čakala až na dupliku, aby vzniesla túto druhú námietku neprípustnosti, hoci mala k dispozícii dostatok informácií na to, aby tak urobila vo svojom vyjadrení k žalobe.

 O prvej námietke neprípustnosti založenej na potvrdzujúcej povahe rozhodnutia zo 17. januára 2019

38      Komisia tvrdí, že rozhodnutie zo 17. januára 2019 len potvrdzuje rozhodnutie z 5. októbra 2015, ktoré vzhľadom na to, že ho žalobkyňa v stanovenej lehote nijako nenapadla, nadobudlo právoplatnosť.

39      Komisia dodáva, že iba existencia nových a podstatných skutočností môže odôvodniť opätovné preskúmanie skoršieho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným. Spresňuje, že skutočnosť sa považuje za podstatnú, keď mení podmienky, ktorými sa riadil skorší akt. V prejednávanej veci sa však žalobkyňa nemôže odvolávať na žiadnu podstatnú skutočnosť, keďže obe rozhodnutia uvedené v bode 38 vyššie majú rovnaký predmet, uplatňujú rovnaké pravidlá, týkajú sa tej istej osoby a stanovujú rovnakú maximálnu výšku náhrady. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma rozhodnutiami sa týka obdobia uplatňovania povolenia, ktoré tieto rozhodnutia priznávajú. Tento rozdiel však nemá nijaký vplyv na potvrdzujúcu povahu rozhodnutia zo 17. januára 2019.

40      Komisia okrem toho uvádza, že žalobkyňa sa obmedzila na žiadosť o predĺženie skôr udeleného predchádzajúceho povolenia.

41      Žalobkyňa tvrdí, že jej žaloba je prípustná a že tvrdenie Komisie, podľa ktorého rozhodnutie zo 17. januára 2019 iba potvrdzuje rozhodnutie z 5. októbra 2015, je nesprávne. Konkrétne podľa žalobkyne vzhľadom na to, že rozhodnutie z 5. októbra 2015 bolo platné len do 28. februára 2019, skončenie jeho platnosti si vyžadovalo prijatie nového rozhodnutia na nasledujúce obdobie.

42      Žalobkyňa dodáva, že rozhodnutie zo 17. januára 2019 nie je len predĺžením predtým udeleného povolenia, ale predstavuje skutočné rozhodnutie, keďže udelenie predchádzajúceho povolenia nie je determinované skoršími rozhodnutiami o povolení.

43      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že akt sa považuje za akt čisto potvrdzujúci skorší akt, ak predmetný akt neobsahuje oproti skoršiemu aktu žiadnu novú skutočnosť a jeho vydaniu nepredchádzalo opätovné preskúmanie postavenia adresáta tohto posledného uvedeného aktu (rozsudok z 13. novembra 2014, Španielsko/Komisia, T‑481/11, EU:T:2014:945, bod 28; pozri takisto rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 63 a citovanú judikatúru).

44      Je zjavné, že otázka existencie potvrdzujúceho aktu ani nevzniká v situácii, v ktorej je obsah neskoršieho aktu odlišný od obsahu skoršieho aktu (rozsudok z 13. novembra 2014, Španielsko/Komisia, T‑481/11, EU:T:2014:945, bod 30).

45      V tomto prípade je to tak. Rozhodnutie zo 17. januára 2019 totiž nemá rovnaký predmet ako rozhodnutie z 5. októbra 2015: kým posledné uvedené rozhodnutie povoľovalo žalobkyni prenájom prístroja CPAP na obdobie od 1. marca 2014 do 28. februára 2019 (pozri bod 17 vyššie), rozhodnutie zo 17. januára 2019 žalobkyni povolilo prenájom takéhoto prístroja v období od 1. marca 2019 do 29. februára 2024 (pozri bod 19 vyššie).

46      Vzhľadom na to, že účinky rozhodnutia z 5. októbra 2015 boli časovo obmedzené, žalobkyňa by v prípade neprijatia nového rozhodnutia nemohla získať náhradu nákladov na prenájom prístroja CPAP, ktoré by jej vznikli od 1. marca 2019. Práve rozhodnutie zo 17. januára 2019 malo za následok práve to, že žalobkyni bolo povolené uskutočniť takýto prenájom, čím jej bola poskytnutá možnosť získať náhradu týchto nákladov.

47      Rozhodnutie zo 17. januára 2019 je teda novým rozhodnutím, ktoré preto nemožno považovať za rozhodnutie výlučne potvrdzujúce rozhodnutie z 5. októbra 2015.

48      Treba dodať, že okolnosť, že rozhodnutie zo 17. januára 2019 uplatňuje rovnakú hornú hranicu náhrady ako rozhodnutie z 5. októbra 2015, nemôže mať za následok, že toto rozhodnutie len potvrdzuje toto posledné uvedené rozhodnutie. Časová pôsobnosť rozhodnutia z 5. októbra 2015, ktorá bola obmedzená, pokiaľ ide o povolenie, ktoré udeľovalo (pozri bod 46 vyššie), bola nevyhnutne obmedzená, aj pokiaľ ide o maximálnu výšku náhrady, ktorú stanovovalo, keďže táto maximálna výška má akcesorickú povahu vo vzťahu k povoleniu prenájmu, na ktoré sa uplatňuje.

49      Okrem toho je irelevantná okolnosť, že na jednej strane formulár predchádzajúceho povolenia rozlišuje medzi žiadosťami o „povolenie“ a žiadosťami o „predĺženie povolenia“, a na druhej strane, že žalobkyňa sa domnievala, že jej žiadosť patrila do tejto poslednej kategórie, keďže práve podstata napadnutého aktu umožňuje určiť, či ide o akt spôsobujúci ujmu, a nie označenie, ktoré aktu dal správny orgán (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. januára 2009, Braun‑Neumann/Parlament, T‑306/08 P, EU:T:2009:6, bod 32) alebo osoba, ktorej je určené.

50      Prvá námietka neprípustnosti vznesená Komisiou musí byť teda zamietnutá.

 O druhej námietke neprípustnosti založenej na údajnom nedostatku záujmu žalobkyne na konaní

51      Komisia tvrdí, že žalobkyňa neuvádza žiadny číselný údaj týkajúci sa nákladov na prenájom prístroja CPAP, ktorého náhradu požaduje. Preto sa domnieva, že nemôže posúdiť záujem žalobkyne na konaní.

52      Podľa ustálenej judikatúry prípustnosť žaloby podlieha podmienke, že žalobca má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie tohto aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55, a z 24. septembra 2019, VF/BCE, T‑39/18, neuverejnený, EU:T:2019:683, bod 139).

53      Navyše, ak rozhodnutie neposkytuje navrhovateľovi úplné uspokojenie, musí mu byť priznaný záujem na konaní, aby súd Únie overil zákonnosť tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia, T‑354/05, EU:T:2009:66, body 85 a 86).

54      V predmetnom prípade rozhodnutím zo 17. januára 2019, prijatým v odpovedi na žiadosť o predchádzajúce povolenie z 20. decembra 2018 (pozri bod 18 vyššie), úrad pre plnenie nárokov stanovil žalobkyni maximálnu výšku pre náhradu nákladov na prenájom prístroja CPAP, ktoré jej vzniknú.

55      Je jasné, že zrušenie takejto maximálnej výšky, ktoré by mohlo vyplývať z prípadného zrušenia rozhodnutia zo 17. januára 2019 a rozhodnutia z 13. augusta 2019, by žalobkyni poskytlo prospech.

56      Okrem toho žalobkyni neprináleží, aby na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, predložila číselné údaje umožňujúce posúdiť tento prospech, keďže prípadne takéto posúdenie spadá do vecnej stránky, a nie do rámca prípustnosti žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2009, Staboli/Komisia, T‑354/05, EU:T:2009:66, bod 86).

57      Je teda potrebné zamietnuť aj druhú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou.

 O veci samej

58      Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že žiadne z uplatniteľných ustanovení nestanovuje maximálnu výšku náhrady na prenájom prístroja CPAP. Rozhodnutie zo 17. januára 2019, pokiaľ uplatňuje takúto hornú hranicu, podľa nej porušuje uvedené ustanovenia a v dôsledku toho je nezákonné.

59      Okrem toho žalobkyňa uvádza, že Komisia nepredložila nijaký objektívny dôkaz umožňujúci konštatovať, že cena prenájmu prístrojov CPAP uplatňovaná vo Francúzsku je nadmerná.

60      Žalobkyňa tiež zdôrazňuje, že Komisia nepreukázala, že kúpa prístroja CPAP je nevyhnutná na dlhodobé používanie.

61      Žalobkyňa okrem toho uvádza výhody využívania prenájmu prístroja CPAP v porovnaní s kúpou takého prístroja.

62      Žalobkyňa napokon spochybňuje existenciu diskriminácie medzi poistencami, ktorí si prenajímajú CPAP, a tými, ktorí si ho kúpia.

63      Komisia nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne.

64      Na úvod treba pripomenúť, že v prejednávanej veci úrad pre plnenie nárokov pri prijímaní rozhodnutia zo 17. januára 2019 stanovil maximálnu výšku náhrady (pozri bod 19 vyššie). Komisia to navyše potvrdila v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd (pozri bod 26 vyššie), keď spresnila, že obmedzenie náhrady na 3 100 eur, požadovanej žalobkyňou, nebolo založené na článku 20 ods. 2 spoločných pravidiel, ktorý podľa Komisie nebol v prejednávanej veci uplatniteľný.

65      Ďalej treba zdôrazniť, že článok 20 spoločných pravidiel, ktorý odkazuje na cieľ zachovania finančnej rovnováhy SSZP, vo svojom odseku 1 stanovuje, že VVU stanovujú horné hranice náhrady za niektoré plnenia. Vo svojom odseku 2 tiež stanovuje možnosť úradu pre plnenie nárokov nenahradiť časť nákladov považovaných za neprimerané vzhľadom na bežné náklady v krajine, v ktorej boli tieto náklady vynaložené, ak nie je stanovená žiadna maximálna výška náhrady (pozri bod 2 vyššie).

66      Spoločné pravidlá teda výslovne zavádzajú možnosť, že VVU nestanovia maximálnu výšku náhrady. V takom prípade je dokonca stanovené osobitné konanie s cieľom zachovať finančnú rovnováhu SSZP.

67      VVU spresňujú postup, ktorý sa uplatňuje v prípade, keď nebola stanovená maximálna výška náhrady. V časti „Všeobecné vymedzenie pojmov“ VVU sa uvádza, že časť nákladov považovaných za neprimerané je určená v každom jednotlivom prípade úradom pre plnenie nárokov na základe stanoviska povereného lekára, ktorý rozhoduje o presnej povahe lekárskeho výkonu, aby úrad pre plnenie nárokov mohol porovnať uplatňované tarify (pozri bod 5 vyššie).

68      Zo štruktúry relevantných ustanovení spoločných pravidiel a VVU, ako vyplýva z bodov 65 až 67 vyššie, teda vyplýva, že prináleží Komisii, orgánu príslušnému na prijatie VVU, aby v prípade, že chce zaviesť maximálnu výšku náhrady za určité plnenie, výslovne uviedla túto maximálnu výšku v týchto ustanoveniach.

69      V dôsledku toho v prípade, že vo VVU nie je výslovne uvedená žiadna maximálna výška pre plnenie, nemožno uvedené VVU na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, vykladať tak, že implicitne zavádzajú takúto maximálnu výšku. Práve osobitný postup uvedený v bode 66 vyššie má teda zabezpečiť finančnú rovnováhu SSZP.

70      Treba konštatovať, ako vyplýva z tabuľky uvedenej v bode 7 vyššie, že VVU nestanovujú maximálnu výšku náhrady pre prenájom prístroja CPAP.

71      V tejto tabuľke sa totiž nachádza stĺpec osobitne venovaný maximálnej sume, na ktorú sa uplatňuje sadzba náhrady a žiadna suma nie je uvedená v prípade riadkov týkajúcich sa prenájmu prístrojov CPAP, či už počas obdobia kratšieho ako tri mesiace, alebo viac ako tri mesiace.

72      Preskúmanie znenia uplatniteľných ustanovení, ktoré je úplne jednoznačné, tak umožňuje dospieť k záveru, že neexistuje horná hranica náhrady, pokiaľ ide o prenájom prístroja CPAP.

73      Riadiaci výbor ďalej uvádza vo svojom stanovisku z 12. júla 2018 (pozri bod 23 vyššie), že VVU stanovujú takúto maximálnu výšku náhrady len na kúpu prístroja CPAP.

74      Okrem toho tabuľka uvedená v bode 7 vyššie uvádza maximálnu výšku náhrady nákladov na prenájom invalidných vozíkov, pričom táto maximálna výška sa uplatňuje na prenájom na dobu určitú, ktorá je tiež stanovená v uvedenej tabuľke. Okolnosť, že v tej istej tabuľke je stanovená maximálna výška náhrady za prenájom zdravotníckej pomôcky, zatiaľ čo takáto maximálna výška sa neobjavuje pri prenájme inej pomôcky, potvrdzuje, že pri prenájme tejto pomôcky nebola stanovená žiadna, ani len implicitná maximálna výška náhrady.

75      Záver uvedený v bode 72 vyššie nemožno spochybniť ostatnými tvrdeniami Komisie.

76      V prvom rade podľa Komisie VVU vychádzajú z predpokladu, že v prípade dlhodobého používania prístroja CPAP je potrebná kúpa prístroja tak zo zdravotných, ako aj rozpočtových dôvodov. To vysvetľuje, prečo sa vo VVU nepovažovalo za potrebné stanoviť maximálnu výšku náhrady nájomného, ktorý trvá niekoľko rokov, keďže takýto prípad by nemal vzniknúť.

77      Výklad VVU, ktorý navrhuje Komisia, však zo znenia týchto VVU nevyplýva. Ich ustanovenia sa totiž obmedzujú na rozlišovanie prenájmu prístrojov CPAP na menej ako tri mesiace, na ktoré nie je potrebné predchádzajúce povolenie, od prenájmu s dlhšou dobou, v prípade ktorého je takéto povolenie povinné, bez toho, aby pre tento posledný uvedený prenájom stanovili čo i len najmenšiu časovú hranicu.

78      Navyše v stĺpci „Poznámky“, ktorý sa venuje spresneniam potrebným na výklad tabuľky uvedenej v bode 7 vyššie, sa neuvádza, že kúpa prístroja CPAP by bola nevyhnutná v prípade dlhodobého používania. Inak nemusela byť možnosť prenajať si prístroj CPAP na obdobie dlhšie ako tri mesiace stanovená v uvedenej tabuľke.

79      Napokon okolnosť, aj keby bola preukázaná, že zdravotné dôvody môžu vyžadovať kúpu prístroja CPAP namiesto prenájmu v prípade dlhodobého používania, neodôvodňuje neexistenciu akejkoľvek zmienky v tejto súvislosti vo VVU, ktoré majú poistenci pochopiť a rozumieť im. Komisia navyše neuviedla zdravotné dôvody, ktoré by mali viesť k uprednostneniu kúpy prístroja CPAP pred jeho prenájmom.

80      V druhom rade okolnosť, že prenájom prístroja CPAP na obdobie presahujúce tri mesiace podlieha predchádzajúcemu povoleniu rovnako ako kúpa takého prístroja, neznamená, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, že maximálna výška náhrady stanovená vo VVU na kúpu takého prístroja sa uplatňuje aj na dlhodobý prenájom tohto prístroja.

81      Existencia predchádzajúceho povolenia totiž nevyhnutne neznamená uplatnenie maximálnej výšky náhrady, ako to vyplýva z riadkov tabuľky uvedenej v bode 7 vyššie týkajúcich sa prenájmu na obdobie dlhšie ako tri mesiace v prípade chodítok, toaletných stoličiek, postelí nemocničného typu, matracov proti preležaninám a inhalátorov.

82      Okrem toho Komisia neuvádza žiadne ustanovenie, ktoré by spájalo povinnosť predchádzajúceho povolenia s existenciou maximálnej výšky náhrady.

83      V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa VVU majú na to, aby boli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania medzi poistencami, vykladať tak, že zavádzajú maximálnu výšku pre dlhodobý prenájom prístrojov CPAP, treba uviesť, že neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie medzi poistencami, ktorí si kúpia prístroj CPAP, a osobami, ktoré si prenajímajú ten istý prístroj na dlhé obdobie, aj keby sa preukázalo, nemôže viesť na účely dodržania zásady rovnosti zaobchádzania k výkladu VVU, ktorý by bol v rozpore s ich znením, ako aj systémom relevantných ustanovení spoločných pravidiel a VVU (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. júla 2015, EEB/Komisia, T‑685/14, neuverejnené, EU:T:2015:560, bod 31 a citovanú judikatúru). To isté platí, pokiaľ ide o existenciu rizika obchádzania maximálnej výšky náhrady stanovenej na kúpu prístroja CPAP alebo rizika narušenia finančnej rovnováhy SSZP. Okrem toho spoločné pravidlá stanovujú, ako vyplýva najmä z ich článku 20 ods. 2, mechanizmy umožňujúce vyhnúť sa náhrade určitých nadmerných výdavkov zo strany SSZP.

84      V každom prípade existencia rozdielu medzi výškou nákladov na prenájom prístrojov CPAP a sumami na kúpu takýchto prístrojov, ktorá by bola dostatočne systematická a podstatná na to, aby zakladala diskrimináciu, nie je podopretá žiadnym dôkazom. Rovnako nie je podložená ani existencia praktík obchádzania maximálnej výšky uplatniteľnej na kúpu prístroja CPAP. Napokon existencia rizika narušenia finančnej rovnováhy SSZP, ktoré by vyplývalo z neexistencie maximálnej výšky náhrady za prenájom prístrojov CPAP, nie je preukázaná.

85      Aj za predpokladu, že by bol možný konštruktívny výklad VVU, hoci, ako Komisia správne uvádza, podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia práva Únie, ktoré zakladajú právo na finančné dávky, musia vykladať reštriktívne (pozri rozsudok z 18. septembra 2003, Lebedef a i./Komisia, T‑221/02, EU:T:2003:239, bod 38 a citovanú judikatúru), žiadny z dôvodov, ktoré uvádza, nemôže odôvodniť takýto výklad (pozri bod 84 vyššie).

86      Vo štvrtom rade Komisia spochybňuje rôzne tvrdenia, ktoré podľa nej uvádza žalobkyňa. Uvádza tak, že neodmieta nahradiť výdavky na prenájom prístroja CPAP. Tvrdí, že výhrada založená na nedostatku odôvodnenia, na ktorý poukazuje žalobkyňa, je neprípustná. Pripomína, že SSZP predstavuje samostatný systém a že úrad pre plnenie nárokov je povinný uplatniť spoločné pravidlá a VVU. Uvádza, že žalobkyňa neuvádza nijaký číselný údaj týkajúci sa nákladov na prenájom prístroja CPAP. Spochybňuje existenciu diskriminácie medzi poistencami podľa miesta ich bydliska. Uvádza, že úrad pre plnenie nárokov, ktorý vyzval žalobkyňu na zaslanie lekárskeho potvrdenia preukazujúceho nemožnosť kúpy prístroja CPAP, bol ochotný vziať do úvahy dodatočné informácie, ktoré však žalobkyňa neoznámila. Napokon zdôrazňuje, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla tvrdenie týkajúce sa skutočnosti, že systém náhrady nákladov na prístroje CPAP vo Francúzsku uprednostňuje ich prenájom, a dodáva, že takéto tvrdenie nie je v žiadnom prípade preukázané.

87      Stačí uviesť, že tvrdenia žalobkyne, ktoré Komisia takto kritizuje, nesúvisia s otázkou existencie maximálnej výšky náhrady vo VVU. V dôsledku toho aj za predpokladu, že by tieto tvrdenia boli dôvodné, nemajú vplyv na záver uvedený v bode 72 vyššie.

88      Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 64 až 87 vyššie treba dospieť k záveru, že úrad pre plnenie nárokov tým, že vo svojej odpovedi na žiadosť o predchádzajúce povolenie predloženú žalobkyňou stanovil maximálnu výšku náhrady, porušil VVU.

89      Keďže inštitúcie, bez ohľadu na to, o akú inštitúciu ide, slúžia Únii práva, nesmú sa odchýliť od pravidiel, ktoré sa na ne vzťahujú (rozsudok z 10. apríla 2019, Gamaa Islamya Egypt/Rada, T‑643/16, EU:T:2019:238, bod 228).

90      Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalobnému dôvodu uvedenému žalobkyňou treba vyhovieť a v dôsledku toho zrušiť rozhodnutie zo 17. januára 2019, ako aj rozhodnutie z 13. augusta 2019.

 O trovách

91      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskej komisie zo 17. januára 2019, ktorým sa stanovuje maximálna výška náhrady 3 100 eur na prenájom zdravotníckeho prístroja v období od 1. marca 2019 do 29. februára 2024 a rozhodnutie Komisie z 13. augusta 2019, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná proti tomuto rozhodnutiu, sa zrušujú.

2.      Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Gervasoni

Madise

Nihoul

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2020.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.