UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 8. mája 2013

Vec F‑87/12

Geoffroy Alsteens

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Obnovenie zmluvy – Čiastočné zrušenie – Zmena“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou G. Alsteens v podstate navrhuje zrušenie „rozhodnutia [Európskej] komisie z 18. novembra 2011 v rozsahu, v akom skracuje lehotu, o ktorú sa predlžuje [jeho] pracovná zmluva dočasného zamestnanca do 31. marca 2012“

Rozhodnutie:      Žaloba sa odmieta ako zjavne nedôvodná. G. Alsteens znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Dočasní zamestnanci – Dôvody – Žaloba podaná proti rozhodnutiu o obnovení zmluvy na dobu určitú – Žalobný dôvod založený na implicitnom zamietnutí prekvalifikovať zmluvu na zmluvu na dobu neurčitú – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 8 a 46)

2.      Žaloby úradníkov – Predmet – Čiastočné zrušenie – Zmluvy dočasného zamestnanca – Neoddeliteľnosť ustanovenia týkajúceho sa času trvania pracovného pomeru – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Dočasný zamestnanec môže na súde Únie žiadať o zrušenie svojej zmluvy v stanovených lehotách a po skončení predchádzajúceho konania o administratívnej sťažnosti, najmä, ak sa domnieva, že zaradenie tejto zmluvy je nesprávne. Z článku 91 ods. 1 služobného poriadku uplatniteľného na dočasných zamestnancov na základe článku 46 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov totiž vyplýva, že spor vo veciach verejnej služby je sporom týkajúcim sa zákonnosti. V rámci toho súdu, ktorý konštatuje protiprávnosť napadnutého rozhodnutia, prináleží toto rozhodnutie zrušiť.

Tak je to v prípade rozhodnutia o obnovení zmluvy na dobu určitú, ktoré zahŕňa odmietnutie dotknutej inštitúcie ponúknuť dotknutej osobe zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú alebo prinajmenšom na dobu dlhšiu než je doba, ktorá bola priznaná, pričom dotknutá osoba s odkazom na článok 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov tvrdí, že jej zmluva mohla byť výhodnejšia.

(pozri body 10 – 12)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júla 1987, Castagnoli/Komisia, 329/85, body 10 až 12; 23. marca 1988, Giubilini/Komisia, 289/87, body 8 až 12

Súd prvého stupňa: 6. júla 2001, Dubigh a Zaur‑Gora/Komisia, T‑375/00, bod 24

Súd pre verejnú službu: 13. júna 2012, Davids/Komisia, F‑105/11, bod 56

2.      Čiastočné zrušenie právneho aktu Únie je možné len vtedy, ak sú časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, oddeliteľné od ostatných častí aktu. Táto podmienka nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty.

V tejto súvislosti doba trvania zmluvy dočasného zamestnanca je presne takou neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy, pretože určuje jej zaradenie a stanovuje dobu, počas ktorej sú zmluvné strany viazané vzájomnými povinnosťami. Z tohto dôvodu zrušenie časti rozhodnutia inštitúcie o čase trvania pracovného pomeru zmluvného zamestnanca mení zaradenie zmluvy a teda samotnú podstatu tohto rozhodnutia. Takéto návrhy na zrušenie teda v skutočnosti smerujú k zmene tohto rozhodnutia a z tohto dôvodu sú zjavne neprípustné.

(pozri body 14 – 16)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, bod 38; 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, body 256 až 258; 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, C‑244/03, body 12 až 14

Súd prvého stupňa: 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, T‑68/89, T‑77/89 a T‑78/89, bod 320