ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 19. septembra 2013

Vec F‑83/08

Johan Gheysens

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Pomocný zmluvný zamestnanec – Podmienky zamestnávania – Funkčná skupina – Typy povinností zodpovedajúce funkčnej skupine – Čas trvania pracovného pomeru“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Gheysens navrhuje zrušiť rozhodnutie, ktorým orgán Rady Európskej únie oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) stanovil jeho zaradenie do funkčnej skupiny III, platovej triedy 11, platového stupňa 1, a ohraničil dobu platnosti jeho zmluvy na dva roky

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Rady Európskej únie zamestnať J. Gheysensa sa ruší v rozsahu, v akom stanovuje jeho zaradenie do funkčnej skupiny III. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli J. Gheysensovi. J. Gheysens znáša jednu štvrtinu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Hodnotenie úloh patriacich do rôznych funkčných skupín – Voľná úvaha orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 80 ods. 2)

2.      Úradníci – Pomocní zamestnanci a zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Uzavretie zmluvy na účely dočasného obsadenia trvalého pracovného miesta – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1a ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 2 až 5, 51, 53 a 88)

1.      Článok 80 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje, že zmluvní zamestnanci sa rozdeľujú do štyroch funkčných skupín, ktoré zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú vykonávať. Odsek 2 tohto článku uvádza typy povinností patriace do funkčných skupín. Údaje v článku 80 ods. 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov majú pre orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy kogentnú povahu, ale toto ustanovenie inštitúciám vyhradilo širokú mieru voľnej úvahy. Na vymedzenie rámca tejto voľnej úvahy článok 80 ods. 3 týchto podmienok stanovuje, že každá inštitúcia alebo orgán uvedený v článku 3a vymedzí na základe tejto tabuľky po prerokovaní s výborom pre služobný poriadok právomoci spojené s každým typom povinností. Berúc do úvahy širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie, orgány alebo agentúry Únie pri hodnotení úloh patriacich do rôznych funkčných skupín uvedených v článku 80 ods. 2 týchto podmienok, sa preskúmanie Súdom prvého stupňa týkajúce sa rozdelenia týchto úloh do uvedených funkčných skupín musí obmedziť na otázku, či orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy konal v primeraných medziach a nepoužil svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávnym spôsobom. V tomto kontexte preukázanie, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia prijatého na základe tohto hodnotenia, predpokladá, že dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, sú dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné.

V tejto súvislosti na rozhodnutie, či vzhľadom na úlohy, ktoré má zamestnanec vykonávať, sa orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, že stanovil jeho zaradenie do určitej funkčnej skupiny, treba určiť, či tieto úlohy sú úlohy patriace do dotknutej funkčnej skupiny. Keďže zmluvný zamestnanec bol zaradený v okamihu podpísania zmluvy, v prípade, že mu inštitúcia, s ktorou uzavrel zmluvu, z akéhokoľvek dôvodu nezverila určité úlohy počas platnosti zmluvy, treba zohľadniť celú škálu úloh, ktoré má podľa svojej zmluvy vykonávať, a nie iba úlohy, ktoré vykonával.

(pozri body 29 – 31 a 33 – 35)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 4. októbra 2007, de la Cruz a i./OSHA, F‑32/06, bod 64; 24. apríla 2008, Dalmasso/Komisia, F‑61/05, bod 53; 13. júna 2012, Macchia/Komisia, F‑63/11, bod 49 a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑368/12 P

2.      Z článku 1a ods. 1 služobného poriadku v spojení s článkami 2 až 5 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že trvalé pracovné miesta inštitúcií majú byť v zásade obsadzované úradníkmi, a teda že ostatní zamestnanci môžu takéto miesta obsadiť len výnimočne. Článok 2 písm. b) a d) uvedených podmienok teda síce výslovne stanovuje, že dočasní zamestnanci môžu byť zaradení na trvalé pracovné miesto, ale zároveň stanovuje, že to tak môže byť len dočasne. Okrem toho článok 3 písm. b) a článok 3b prvý odsek písm. b) týchto podmienok stanovujú, že administratíva môže pomocných zamestnancov a pomocných zmluvných zamestnancov prijať na nahradenie niektorých úradníkov alebo dočasných zamestnancov zaradených na trvalé pracovné miesto po preskúmaní možností dočasného umiestnenia úradníkov v rámci inštitúcie. Články 51 a 53 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na jednej strane a článok 88 týchto podmienok na druhej strane však spresňujú, že ich pracovná zmluva sa musí uzatvoriť na dobu určitú, a obmedzujú tak možnosti obnovenia pracovnej zmluvy, ako aj možnú skutočnú dĺžku takéhoto zamestnania. Z tohto dôvodu má zamestnanie takých zamestnancov neistú povahu, ktorá zodpovedá jeho účelu, a to zastúpiť úradníka, ktorý dočasne nemôže vykonávať svoje funkcie. Pracovné miesto uvedené v zozname pracovných miest priloženom ku kapitole rozpočtu, ktoré nemá dočasnú povahu, totiž môže trvalo zastávať len úradník.

(pozri body 61 – 64)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P (ďalej len „rozsudok Adjemian II“), body 78 až 80