UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 29. apríla 2008

Vec F‑133/07

André Hecq

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Dĺžka konania na posúdenie zdravotného stavu – Žaloba o náhradu škody – Nepodanie sťažnosti – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Hecq navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Komisie z 12. júla 2007, ktorým sa rozhodlo o jeho sťažnosti, v rozsahu, v akom Komisia týmto rozhodnutím zamietla jeho žiadosť, ktorou sa domáhal jednak priznania úrokov z omeškania zo súm, ktoré mu mohli byť priznané podľa článku 73 služobného poriadku, a jednak zaplatenia sumy 2 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprípustných prieťahov v konaní administratívy pri vybavovaní jeho záležitosti

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody podaná bez uskutočnenia konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc

(Služobný poriadok úradníkov, články 73, 90 a 91)

1.      Návrhy na zrušenie rozhodnutia zamietajúceho sťažnosť, ktorých jediným cieľom je získať náhradu škody, ktorej priznanie bolo uvedeným rozhodnutím žalobcovi zamietnuté, splývajú s návrhmi na náhradu škody, takže v rámci režimu opravných prostriedkov stanoveného článkami 90 a 91 služobného poriadku sú prípustné, len ak žalobe predchádzalo konanie pred podaním žaloby v súlade s ustanoveniami služobného poriadku. Toto konanie sa líši podľa toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku alebo z postupu administratívy, ktorý nemá rozhodovací charakter. V prvom prípade dotknutá osoba má v stanovených lehotách predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť na predmetný akt. V druhom prípade sa správne konanie musí začať predložením žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku s cieľom získať odškodnenie. Len zamietnutie tejto žiadosti, výslovné alebo implicitné, predstavuje rozhodnutie spôsobujúce ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť, a až po zamietnutí tejto sťažnosti, výslovnom alebo implicitnom, je možné podať žalobu o náhradu škody na súd Spoločenstva.

Hoci žalobu o náhradu škody možno riadne podať ešte v štádiu konania o sťažnosti, a preto nie je nevyhnutné, aby jej predchádzala žiadosť podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, platí to len vtedy, ak sa táto žaloba o náhradu škody zakladá na nezákonnosti aktu, proti ktorému bola uvedená sťažnosť podaná. V takom prípade existuje priama súvislosť medzi žalobou o neplatnosť a žalobou o náhradu škody, takže žaloba o náhradu škody bude ako vedľajšia žaloba k žalobe o neplatnosť prípustná bez toho, aby jej muselo nevyhnutne predchádzať predloženie menovaciemu orgánu žiadosti na náhradu údajne vzniknutej škody. Naopak, ak nie je žaloba o náhradu škody založená na napadnutí platnosti aktu spôsobujúceho ujmu, je úplne nezávislá od žaloby o neplatnosť, pričom žaloba o náhradu škody nemôže byť podaná bez predchádzajúceho napadnutia sporného rozhodnutia o zamietnutí na administratíve.

(pozri body 18, 23 a 24)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. februára 1992, Marcato/Komisia, T‑64/91, Zb. s. II‑243, body 31 až 33, a tam citovaná judikatúra; 13. júla 1995, Saby/Komisia, T‑44/93, Zb. VS s. I‑A‑175, II‑541, bod 31; 12. mája 1998, O’Casey/Komisia, T‑184/94, Zb. VS s. I‑A‑183, II‑565, bod 98; 28. januára 2003, F/Dvor audítorov, T‑138/01, Zb. VS s. I‑A‑25, II‑137, bod 57

2.      Hoci platí, že súd Spoločenstva môže aj bez návrhu priznať v rámci žaloby o neplatnosť náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcom z dôvodu neprimerane dlhého trvania konania na posúdenie zdravotného stavu podľa článku 73 služobného poriadku, a to aj napriek tomu, že dotknutá osoba nežiadala o náhradu škody podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku, a ani procesné podmienky stanovené týmito článkami neboli vo svojej podstate splnené, návrh smerujúci k takému zaviazaniu administratívy je neprípustný, ak žaloba o náhradu škody, ktorú predložil úradník, nebola predmetom riadneho konania pred podaním žaloby v súlade s ustanoveniami služobného poriadku, a ak sa konanie na posúdenie zdravotného stavu ešte neskončilo.

Súd Spoločenstva totiž môže využívať svoje súdne výsady, najmä svoju neobmedzenú právomoc v sporoch finančného charakteru, len v prípade, že mu bol spor riadne predložený. Okrem toho skutočnosť, že výsledok konania podľa článku 73 je neznámy, bráni súdu v posúdení toho, či vznikla údajná nemajetková ujma a aký je jej rozsah. Napokon za každých okolností možno takú náhradu ujmy priznať aj bez návrhu len v prípade nevyhnutnosti zabezpečiť potrebný účinok konštatovania o neprimeranej dĺžke trvania konania na posúdenie zdravotného stavu, ak v rámci žaloby o neplatnosť by také porušenie neodôvodňovalo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

(pozri body 26 a 28 – 30)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑95, II‑A‑2‑441, body 162 až 167

Súd pre verejnú službu: 1. februára 2008, Labate/Komisia, F‑77/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 20 až 22