ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 30. novembra 2009
Vec F‑80/08
Fritz Harald Wenig
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne konanie – Pozastavenie výkonu funkcie – Zrážka z odmeny – Obvinenie z vážneho priestupku – Právo na obranu – Právomoc – Neuverejnenie prenesenia právomoci – Nedostatok právomoci autora napadnutého aktu“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou F. H. Wenig navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. septembra 2008 prijaté na základe článkov 23 a 24 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, ktorým bol pozastavený výkon jeho funkcie na neurčitú dobu a bola nariadená zrážka z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne po dobu maximálne šiestich mesiacov. Žalobca navyše samostatným podaním navrhol odloženie výkonu sporného rozhodnutia
Rozhodnutie: Rozhodnutie z 18. septembra 2008, ktorým Komisia v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku pozastavila žalobcovi výkon funkcie na neurčitú dobu a nariadila zrážku z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne po dobu maximálne šiestich mesiacov, sa zrušuje. Komisia je povinná nahradiť trovy konania vo veci samej. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania o nariadení predbežného opatrenia.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Úradník, ktorý odišiel do dôchodku
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 24 ods. 2)
2. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
3. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Pozastavenie výkonu funkcie
4. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku
5. Úradníci – Menovací orgán – Rozhodnutie týkajúce sa výkonu právomocí zverených danému orgánu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 2)
1. Keďže rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi pozastavený výkon funkcie na neurčité obdobie a ktorým bola nariadená zrážka z jeho odmeny po dobu maximálne šiestich mesiacov, malo účinky nielen na jeho materiálnu situáciu, ale aj na jeho česť, nestane sa predmet žaloby bezpredmetným ani nezanikne záujem žalobcu na zrušení sporného rozhodnutia v celom rozsahu len na základe tej skutočnosti, že sa dané rozhodnutie stalo síce implicitne, ale zato nevyhnutne nevykonateľné, lebo žalobca odišiel do dôchodku, a že ešte pred samotným podaním žaloby sa stalo uvedené rozhodnutie neplatným v rozsahu, v akom nariaďovalo zrážku z odmeny žalobcu, keďže táto zrážka podľa článku 24 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku bola obmedzená na obdobie šiestich mesiacov.
(pozri body 33 – 35)
Odkaz:
Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, Zb. s. I‑10701, body 44 a 45
2. Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Konanie o pozastavení výkonu funkcie a zrážke z odmeny však nie je konanie súdne, ale správne, takže Komisia nemôže byť považovaná za „súd“ v zmysle článku 6 uvedeného dohovoru. Dodržiavanie povinností, ktoré tento článok ukladá „súdu“, teda nemožno požadovať od Komisie, keď pristúpi k pozastaveniu úradníkovi výkonu funkcie a k zrážkam z jeho odmeny.
(pozri body 57 – 59)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. júla 1998, N/Komisia, C‑252/97 P, Zb. s. I‑4871, bod 52
Súd prvého stupňa: 17. októbra 1991, de Compte/Parlament, T‑26/89, Zb. s. II‑781, bod 94; 21 novembra 2000, A/Komisia, T‑23/00, Zb. VS s. I‑A‑263, II‑1211, bod 24
3. Súdne preskúmanie v oblasti opodstatnenosti pozastavenia výkonu služby môže byť iba veľmi obmedzené, a to vzhľadom na dočasnú povahu takéhoto opatrenia. Súd sa teda musí obmedziť na preskúmanie toho, či sú obvinenia z vážneho priestupku dostatočne dôveryhodné a či nie sú zjavne neopodstatnené.
(pozri bod 67)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 10. februára 1999, Willeme/Komisia, T‑211/98 R, Zb. VS s. I‑A‑15, II 57, bod 30
4. Žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu, je žalobným dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorého preskúmanie ex offo prináleží v každom prípade súdu Spoločenstva.
(pozri bod 83)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C‑210/98 P, Zb. s. I‑5843, bod 56
Súd prvého stupňa: 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑155, II‑A‑2‑735, bod 30
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, F‑17/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑149, II‑A‑1‑577, bod 51; 18. septembra 2007, Botos/Komisia, F‑10/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 78
5. Rozhodnutia, ktorými sa stanovuje rozdelenie právomocí zverených menovaciemu orgánu, sú vnútornými organizačnými predpismi inštitúcie. Ani ustanovenia Zmluvy, ani ustanovenia služobného poriadku, a osobitne jeho článok 2, nestanovujú, že by uverejnenie takýchto rozhodnutí bolo podmienkou nadobudnutia ich účinnosti, a teda ich uplatniteľnosti.
Dodržiavanie zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby akt vydaný orgánmi verejnej moci nebol uplatňovaný voči osobám podliehajúcim súdnej právomoci predtým, než mali možnosť oboznámiť sa s ním, prikazuje, hoci to žiadne písomné ustanovenie výslovne nestanovuje, aby rozhodnutia týkajúce sa výkonu právomocí, ktoré služobný poriadok zveruje menovaciemu orgánu a ktoré podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov zverujú orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, boli riadne zverejnené spôsobom a formou, ktorých stanovenie prináleží administratíve.
Sama Komisia v zásade zabezpečuje zverejnenie rozhodnutí týkajúcich sa výkonu právomocí, ktoré služobný poriadok zveruje menovaciemu orgánu a ktoré podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov zverujú orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, keďže tieto rozhodnutia sa obvykle uverejňujú v Administratívnych informáciách. Navyše požiadavka právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Spoločenstva umožnila dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, keďže osoby podliehajúce súdnej právomoci musia jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti. Napokon potreba zabezpečiť primerané uverejnenie rozhodnutí o rozdelení právomocí, ktoré služobný poriadok zveruje menovaciemu orgánu a ktoré podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov zverujú orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, vyplýva aj z pravidiel riadnej správy vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov.
Povinnosť Komisie zabezpečiť primerané uverejnenie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie úradníka sa tým viac vyžaduje v prípade, že taká právomoc sa presunula na jedinú osobu, konkrétne na člena Komisie zodpovedného za personál, hoci predtým patrila do právomocí najvyššieho orgánu Komisie, v danom prípade kolégia komisárov. Opatrenie prijaté jedinou osobou teda poskytuje osobe, ktorej je toto opatrenie určené, nižší stupeň ochrany, než je stupeň ochrany zaručený opatrením pochádzajúcim od kolektívneho orgánu, keďže kolektívny orgán je na základe porady svojich členov schopný zohľadniť väčšie množstvo relevantných informácií.
(pozri body 87, 89 – 91, 93, 94 a 96)
Odkaz:
Súdny dvor: 30. mája 1973, De Greef/Komisia, 46/72, Zb. s. 543, bod 18; 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 15; 25. januára 1979, Weingut Decker, 99/78, Zb. s. 101, bod 3; 21. júna 2007, ROM‑projecten, C‑158/06, Zb. s. I‑5103, bod 25; 11. decembra 2007, Skoma‑Lux, C‑161/06, Zb. s. I‑10841, body 37 a 38
Súd prvého stupňa: 25. marca 1999, Hamptaux/Komisia, T‑76/98, Zb. VS s. I‑A‑59, II‑303, bod 23
Súd pre verejnú službu: 9. júla 2008, Kuchta/ECB, F‑89/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 62