ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

z 11. júla 2019 (*)

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Opatrenia, ktoré vykonalo Francúzsko na podporu letiska Marseille Provence a leteckých spoločností využívajúcich letisko – Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Investičné dotácie – Rozlišovanie letiskových poplatkov uplatniteľných na vnútroštátne lety a na medzinárodné lety – Znížené letiskové poplatky s cieľom podporiť lety z nového terminálu Marseille Provence 2 – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neexistencia podstatného zásahu do konkurenčného postavenia – Neprípustnosť“

Vo veci T‑894/16,

Société Air France, so sídlom v Tremblay‑en‑France (Francúzsko), v zastúpení: R. Sermier, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë, C. Giolito a C. Georgieva‑Kecsmar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Aéroport Marseille Provence SA, so sídlom v Marignane (Francúzsko), v zastúpení: A. Lepièce, advokát,

a

Ryanair DAC, predtým RyanairLtd, so sídlom v Dubline (Írsko),

a

Airport Marketing Services Ltd, so sídlom v Dubline,

v zastúpení: E. Vahida a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1698 z 20. februára 2014 o opatreniach SA.22932 (11/C) (ex NN 37/07), ktoré vykonalo Francúzsko na podporu letiska Marseille Provence a leteckých spoločností využívajúcich letisko (Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas, D. Spielmann (spravodajca), Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei,

tajomník: E. Artemiou, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. januára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Letisko Marseille Provence sa nachádza v departmente Bouches‑du‑Rhône vo Francúzsku. Je jedným z najväčších letísk v krajine. V roku 2012 vybavilo viac ako osem miliónov cestujúcich. V roku 2004 sa v záujme opätovného rozbehnutia svojej dopravy a preorientovania svojho rozvoja na európske destinácie rozhodlo umiestniť vedľa hlavného terminálu (ďalej len „terminál mp1“) nový terminál určený pre „nízkonákladové“ lety (ďalej len „terminál mp2“). Práce sa začali v decembri 2005 a terminál mp2 začal fungovať v septembri 2006.

2        Dňa 27. marca 2007 bola Európskej komisii doručená sťažnosť datovaná 15. marca 2007, ktorú podala žalobkyňa, Société Air France, a v ktorej sa poukazovalo na neoprávnenú pomoc poskytnutú zo strany Conseil général des Bouches‑du‑Rhône (Francúzsko) letisku Marseille Provence, ako aj na neoprávnenú pomoc poskytnutú zo strany tohto letiska spoločnosti Ryanair DAC, predtým Ryanair Ltd, a ďalším leteckým spoločnostiam. Tieto výhody údajne spočívajú predovšetkým v znížených letiskových poplatkoch s cieľom podporiť lety z terminálu mp2.

3        Listom z 27. novembra 2009 predložila žalobkyňa Komisii sťažnosť týkajúcu sa neoprávnenej pomoci, ktorú poskytli viaceré francúzske regionálne a miestne letiská, vrátane letiska Marseille Provence.

4        Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) 7. mája 2008 zrušila schválené sadzby poplatku na cestujúceho, ktoré boli platné na termináli mp2 od 1. júna 2006, ako aj sadzby platné od 1. januára 2007, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia účtovných skutočností, ktoré sa zohľadnili pri výpočte poplatku.

5        V nadväznosti na zrušenie schválených sadzieb poplatku na cestujúceho, ktoré boli platné na termináli mp2 od 1. júna 2006, ako aj sadzieb platných od 1. januára 2007, dalo Generálne riaditeľstvo pre civilné letectvo, pričlenené k ministerstvu pre ekológiu, trvalo udržateľný rozvoj a energiu, vypracovať audítorskej spoločnosti štúdiu, ktorá bola vydaná v novembri 2008 a ktorá sa týkala metód priraďovania nákladov a príjmov, ako aj poplatkov na termináloch mp1 a mp2. Na základe tohto auditu stanovila obchodná a priemyselná komora (CCI) v Marseille Provence (Francúzsko, ďalej len „CCIMP“) nové sadzby poplatku na cestujúceho, a to s retroaktívnou platnosťou.

6        Rozhodnutím z 13. júla 2011, ktoré bolo určené Francúzskej republike, začala Komisia konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a vyzvala dotknuté osoby, aby jej predložili svoje pripomienky k predmetným opatreniam (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

7        Komisii doručili pripomienky Francúzska republika, CCIMP, žalobkyňa, Ryanair a Airport Marketing Services Ltd (ďalej len „AMS“), ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Ryanair.

8        Dňa 20. februára 2014 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2016/1698 o opatreniach SA.22932 (11/C) (ex NN 37/07), ktoré vykonalo Francúzsko na podporu letiska Marseille Provence a leteckých spoločností využívajúcich letisko (Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

9        V napadnutom rozhodnutí Komisia okrem iného usúdila, že letisko Marseille Provence bolo príjemcom investičnej pomoci, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom. Komisia konštatovala, že terminál mp2 a k nemu priľahlá parkovacia plocha pre lietadlá nie sú vyhradené pre žiadnu konkrétnu leteckú spoločnosť. Podľa Komisie je tak uvedený terminál otvorený pre každú spoločnosť, ktorá ho chce využívať, pod podmienkou poskytovania obmedzenej úrovne služieb. Komisia uviedla, že uvedené letisko vydalo výzvu na prejavenie záujmu o využívanie tohto terminálu a že vzhľadom na to, že sa tento terminál nevyužíva v plnej kapacite, je k dispozícii akejkoľvek leteckej spoločnosti, ktorá má oň záujem. Komisia navyše konštatovala, že letecké spoločnosti tiež platia sadzby pokrývajúce aspoň hraničné náklady vyplývajúce z každej zmluvy.

10      Okrem toho Komisia preskúmala sadzby poplatku na cestujúceho, ktoré boli platné na termináli mp2. Predovšetkým konštatovala, že obozretný hospodársky subjekt by s cieľom posúdiť ziskovosť projektu týkajúceho sa terminálu so zjednodušenými službami, ako aj príslušné poplatky, zohľadnil všetky príjmy z leteckej dopravy a príjmy z činností, ktoré nesúvisia s leteckými službami, pričom by vzal do úvahy pružnosť dopytu po leteckej doprave v súvislosti so stanovovaním sadzby príslušného poplatku za leteckú dopravu. Komisia usúdila, že „rozdiel medzi úrovňou sadzby poplatku za odbavenie cestujúcich a prevádzkovými nákladmi na cestujúcich, ktoré sú pokryté príjmami z vonkajších činností spojených s leteckými službami, teda nepredstavuje výhodu udelenú leteckým spoločnostiam, ale je dôsledkom príslušnej optimalizácie prevádzkovateľa, ktorý sa naopak snaží zúročiť svoj investičný projekt“ (odôvodnenie 369 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, že rozhodnutie stanovujúce sadzby na uvedenom termináli je v súlade so zásadou obozretného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve.

11      Komisia napokon preskúmala zmluvu na nákup reklamného priestoru uzavretú 19. mája 2006 medzi CCIMP a AMS (ďalej len „zmluva s AMS“). Táto zmluva bola uzavretá na obdobie piatich rokov s možnosťou jedného predĺženia na rovnaké obdobie, a to bez vyhlásenia hospodárskej súťaže či predchádzajúceho zverejnenia. Jej predmetom bolo zvýšenie publicity letov do Marseille s cieľom prilákať čo najviac cestujúcich.

12      Vychádzajúc zo štúdie ziskovosti, predloženej francúzskou vládou a týkajúcej sa finančných zdrojov vyplývajúcich z letov spoločnosti Ryanair za obdobie rokov 2007 – 2021, o ktorú sa oprela aj samotná CCIMP, keď prijala rozhodnutie týkajúce sa zmluvy s AMS, Komisia konštatovala, že priemerné náklady vyplývajúce z uvedenej zmluvy na cestujúceho tejto leteckej spoločnosti umožňujú stanoviť ziskovosť projektu výstavby terminálu mp2 ako celku. Komisia dospela k záveru, že sadzby uplatňované na letecké spoločnosti, vzhľadom na rôzne uvedené úľavy, ako aj na náklady vyplývajúce z uvedenej zmluvy, pokrývajú aspoň dodatočné náklady spojené s využívaním letiska Marseille Provence uvedenou leteckou spoločnosťou.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

13      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2016 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

14      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. marca 2017 podala Aéroport Marseille Provence SA návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie.

15      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 26. marca 2017 podali spoločnosti Ryanair a AMS návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

16      Uznesením z 29. mája 2017 predseda šiestej komory Všeobecného súdu týmto návrhom vyhovel. Vedľajší účastníci konania podali svoje vyjadrenia a hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

17      Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh šiestej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

18      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku, vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách.

19      Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní z 10. januára 2019.

20      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

21      Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

22      Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania tvrdí, že žaloba je neprípustná v podstate z toho dôvodu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu. Konkrétne tvrdí, že žalobkyňa nie je predmetnými opatreniami priamo a osobne dotknutá a že nevysvetľuje, z akých dôvodov sa jej napadnuté rozhodnutie dotýka na základe určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe.

23      Žalobkyňa uvádza, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, by ju jej postavenie malo individualizovať obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je sporný akt určený. S poukazom na judikatúru sa domnieva, že predpokladom prípustnosti žaloby tretej strany vo vzťahu k príjemcovi pomoci je to, že prvý uvedený subjekt je s druhým uvedeným subjektom v konkurenčnom vzťahu a že pomoc je spôsobilá podstatne zasiahnuť do postavenia tejto tretej strany na trhu. Žalobkyňa tiež poukazuje na rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140), a tvrdí, že Súd prvého stupňa v ňom implicitne potvrdil, že letecké spoločnosti, ktoré sú jej konkurentmi, sú oprávnené napadnúť rozhodnutie Komisie schvaľujúce opatrenie štátnej pomoci, ktorej bola príjemcom.

24      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ upravuje dva prípady, v ktorých sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby o neplatnosť proti aktu Európskej únie, ktorý jej nie je určený. Po prvé takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že sa tento akt danej osoby priamo a osobne týka. Po druhé takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia, pokiaľ sa jej tento akt priamo týka.

25      V prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie určené len Francúzskej republike a týka sa individuálnej pomoci v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je tak aktom s individuálnou pôsobnosťou, nemôže ísť o regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorý zahrňuje všetky akty so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov (pozri rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, T‑57/11, EU:T:2014:1021, bod 23 a citovanú judikatúru). Z uvedeného vyplýva, že keďže žalobkyňa nie je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené, jej žaloba je prípustná len pod podmienkou, že sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka (rozsudok z 22. júna 2016, Whirlpool Europe/Komisia, T‑118/13, EU:T:2016:365, bod 41).

26      Podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sú ním dotknuté na základe určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 15).

27      V rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci upraveného v článku 108 ZFEÚ treba rozlišovať medzi predbežnou fázou zisťovania pomoci podľa odseku 3 tohto článku, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla urobiť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a fázou zisťovania pomoci podľa odseku 2 uvedeného článku. Len v tejto druhej uvedenej fáze, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnosť Komisie poskytnúť účastníkom možnosť predložiť svoje pripomienky (pozri rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 30 a citovanú judikatúru).

28      Ak určitý podnik spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc, prijatého na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo na záver konania vo veci formálneho zisťovania, samotná skutočnosť, že tento podnik možno považovať za príslušnú stranu v zmysle odseku 2 tohto článku, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Takýto podnik teda musí preukázať, že má osobitné postavenie v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17) (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. novembra 2015, Compagnia Trasporti Pubblici a i./Komisia, T‑187/15, neuverejnené, EU:T:2015:846, bod 18). Je to tak najmä vtedy, ak je jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudok z 22. júna 2016, Whirlpool Europe/Komisia, T‑118/13, EU:T:2016:365, bod 44).

29      V tejto súvislosti už boli za subjekty osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa v súvislosti s opatrením pomoci začalo na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, uznané okrem podniku, ktorý bol príjemcom pomoci, aj jeho konkurenčné podniky, ktoré mali aktívnu úlohou v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom rozhodnutia, ktorého zrušenie sa navrhuje. Podnik sa tak nemôže odvolávať iba na svoje postavenie konkurenta vo vzťahu k podniku, ktorý bol príjemcom pomoci, ale, ako už bolo uvedené, musí okrem toho preukázať, že vzhľadom na mieru svojej prípadnej účasti na konaní a význam narušenia jeho postavenia na trhu sa nachádza vo faktickej situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri uznesenie zo 7. marca 2013, UOP/Komisia, T‑198/09, neuverejnené, EU:T:2013:105, body 25 a 26 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, EU:C:1986:42, bod 25, a uznesenie z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia, T‑358/02, EU:T:2004:159, body 33 a 34).

30      Okrem toho treba pripomenúť, že podmienky prípustnosti žaloby sa posudzujú v čase jej podania, teda v čase doručenia návrhu (uznesenie z 15. decembra 2010, Albertini a i. a Donnelly/Parlament, T‑219/09 a T‑326/09, EU:T:2010:519, bod 39, a rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, T‑57/11, EU:T:2014:1021, bod 34).

31      V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa namieta proti určitým opatreniam, ktoré Komisia preskúmala v napadnutom rozhodnutí. Jednak je spochybnená investičná dotácia na výstavbu terminálu mp2 a jednak sú napádané sadzby poplatkov na cestujúceho, ktoré sú pre tento terminál osobitné, ako aj zmluva s AMS, ktoré podľa názoru žalobkyne posudzované ako celok predstavujú štátnu pomoc v prospech spoločnosti AMS. Treba tak preskúmať aktívnu legitimáciu žalobkyne, pokiaľ ide jednak o investičnú dotáciu, a jednak uvedené sadzby a uvedenú zmluvu.

 Pokiaľ ideinvestičnú dotáciu

32      Komisia sa domnieva, že neexistuje žiadny konkurenčný vzťah medzi žalobkyňou a letiskom Marseille Provence, ktoré je príjemcom pomoci, pokiaľ ide o investičnú dotáciu poskytnutú CCIMP na výstavbu terminálu mp2.  Konkrétne tvrdí, že analyzovala oddelene uvedenú dotáciu, ktorá bola poskytnutá CCIMP, a údajnú pomoc na prevádzku poskytnutú zo strany CCIMP leteckým spoločnostiam. Komisia uvádza, že žalobkyňa mala v prejednávanej veci preukázať, že táto dotácia bola v skutočnosti prevedená zo strany CCIMP na spoločnosť Ryanair. Nie je to však tak, keďže rozhodnutie o poskytnutí danej dotácie nestanovovalo CCIMP žiadnu podmienku v tom zmysle, aby uvedenej leteckej spoločnosti poskytla preferenčné podmienky.

33      Nad rámec uvedeného Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že medzi letiskom, ktoré bolo príjemcom pomoci, a žalobkyňou neexistuje konkurenčný vzťah, žalobkyňa nemá záujem na konaní. Konkrétne by jej zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o investičnú dotáciu, neprinieslo žiaden prospech.

34      Žalobkyňa uvádza, že Ryanair bola skutočným príjemcom investičnej dotácie, ktorá bola poskytnutá CCIMP. Tvrdí, že z rozhodnutia o začatí konania jasne vyplýva neoddeliteľné prepojenie existujúce medzi investičnými dotáciami poskytnutými CCIMP a spoločnosťou Ryanair, keďže uvedená dotácia umožnila letisku Marseille Provence povoliť jednému z jej priamych konkurentov umelo nízke ceny. Žalobkyňa osobitne poukazuje na odseky 90, 91 a 275 uvedeného rozhodnutia s cieľom preukázať existenciu neoddeliteľného prepojenia medzi touto dotáciou, ktorú dostala CCIMP na výstavbu terminálu mp2, a výhodou, ktorú získala Ryanair ako užívateľ tohto terminálu. Tvrdí, že v týchto odsekoch sa opisuje mechanizmus, akým CCIMP previedla na Ryanair ekonomickú výhodu spočívajúcu v tejto dotácii a jasne sa v nich vysvetľuje úzke prepojenie medzi predmetnou dotáciou a ekonomickou výhodou, z ktorej mala prospech Ryanair. Podľa názoru žalobkyne na to, aby bola žaloba vyhlásená za prípustnú, stačí preukázať, že z hľadiska uvedeného letiska je žalobkyňa so spoločnosťou Ryanair v konkurenčnom vzťahu.

35      V tejto súvislosti treba konštatovať, že investičná dotácia na výstavbu terminálu mp2 bola poskytnutá jedine CCIMP, čo napokon účastníci konania nespochybňujú. Treba tiež uviesť, že Ryanair v napadnutom rozhodnutí nebola určená ako príjemca investičnej pomoci. Ako vyplýva z viacerých častí uvedeného rozhodnutia, CCIMP bola Komisiou považovaná za jediného príjemcu uvedenej dotácie.

36      Konkrétnejšie, Komisia v prejednávanej veci preskúmala podmienky týkajúce sa existencie ekonomickej činnosti a podniku iba vo vzťahu k CCIMP. Osobitne v bode 6.1 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že CCIMP prevádzkuje letisko Marseille Provence a účtuje poplatky používateľom tejto infraštruktúry.

37      Rovnako aj v bode 6.1.3 napadnutého rozhodnutia bola existencia selektívnej výhody posúdená iba vo vzťahu k CCIMP. Komisia v tejto súvislosti usúdila, že „investičné dotácie zabezpeč[ili] výhodu výlučne v prospech CCIMP v porovnaní s inými prevádzkovateľmi letiska a inými podnikmi v iných odvetviach“.

38      Okrem toho kritérium ovplyvnenia hospodárskej súťaže a obchodu v rámci Spoločenstva bolo posúdené iba vo vzťahu k CCIMP. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že „CCIMP ako prevádzkovateľ letiska Marseille Provence konkuruje iným letiskovým platformám zabezpečujúcim dopravu v rovnakej spádovej oblasti, ktorá predstavuje menej ako 100 km alebo 60 minút“. Komisia tiež dodala, že „medzi prevádzkovateľmi letísk zodpovednými za prevádzku daných letísk existuje hospodárska súťaž“ a že „v dôsledku toho udelenie pomoci v prospech CCIMP môže posilniť jej postavenie na trhu“.

39      S ohľadom na vyššie uvedené tak treba preskúmať, či tak, ako to tvrdí žalobkyňa, a s ohľadom na skutkové okolnosti, na ktoré sa poukázalo v konaní, bola Ryanair nepriamym príjemcom investičnej dotácie na výstavbu terminálu mp2.

40      V tejto súvislosti v prvom rade v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, z rozhodnutia o začatí konania nevyplýva, že medzi investičnými dotáciami poskytnutými CCIMP a spoločnosti Ryanair existovalo neoddeliteľné prepojenie. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o odseky 90 a 91 uvedeného rozhodnutia, Komisia jednoducho iba poukázala na správu pripravenú audítorskou spoločnosťou, bez toho, aby vyvodila svoje vlastné závery. Napokon v odseku 275 tohto rozhodnutia Komisia nekonštatovala, že letecké spoločnosti využívajúce terminál mp2 boli tiež príjemcami investičnej dotácie poskytnutej CCIMP, ale jednoducho sa iba zamyslela nad dôsledkom prípadnej nezlučiteľnosti investičnej pomoci a nad otázkou, či poplatky na cestujúceho uplatňované CCIMP predstavujú pomoc.

41      Z rozhodnutia o začatí konania napokon vyplýva, že neexistovala žiadna prednosť, ktorá by bola poskytnutá spoločnosti Ryanair, pokiaľ ide o prístup k terminálu mp2 a jeho využívanie. Uvedený terminál bol totiž otvorený ktorejkoľvek leteckej spoločnosti, ktorá by o neho mala záujem, a nebol vyhradený pre jednu alebo viacero konkrétnych leteckých spoločností. V tejto súvislosti odsek 31 uvedeného rozhodnutia odkazuje na preambulu pravidiel využívania terminálu mp2 zverejneného na internete 18. júla 2006, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „využívanie [tohto terminálu] je zo zásady otvorené pre všetky letecké spoločnosti, ktoré sa zaviažu dodržiavať všeobecné podmienky využívania tohto terminálu, stanovené v [jeho ustanoveniach]“. Táto skutočnosť je napokon uvedená aj v odôvodnení 291 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia usúdila, že „podľa informácií predložených [Francúzskou republikou], a najmä podľa pravidiel využívania [predmetného] terminálu…, k novej infraštruktúre majú prístup všetci potenciálni používatelia (letecké dopravné podniky), a to rovnakým a nediskriminačným spôsobom“.

42      V druhom rade zo spisu vyplýva, že v nadväznosti na výzvu na predkladanie projektov, ktorú CCIMP vyhlásila pre letecké spoločnosti v roku 2004, žalobkyňa predložila spis uchádzača vo vzťahu k terminálu mp2. Konkrétne mala žalobkyňa záujem o letecké spojenie z letiska Marseille Provence na letisko Paris‑Orly (Francúzsko) a navrhovala 19 letov denne od pondelka do piatka, 14 letov v sobotu a 18 letov v nedeľu. Rokovania medzi žalobkyňou a správcom uvedeného letiska napokon zlyhali, a to predovšetkým z dôvodu obmedzenia prepravy z tohto terminálu na lety z jedného bodu do druhého a na základe toho, že na uvedenom termináli sa mali vybavovať len vnútroštátne lety a lety v Únii. Tiež treba poukázať na to, že vzhľadom na to, že celkový objem ponúk predložených leteckými spoločnosťami, ktoré prejavili záujem, neprekročil plánovanú kapacitu, nebolo potrebné uskutočniť žiaden výber. K predmetnému terminálu tak mala prístup každá letecká spoločnosť, ktorá prejavila záujem. Preto platí, že nielenže využívanie tohto terminálu nebolo vyhradené pre určitú leteckú spoločnosť, a to konkrétne pre spoločnosť Ryanair, ale aj to, že žalobkyňa k nemu tiež mohla mať prístup, ak by rokovania so správcom tohto letiska boli úspešné.

43      V treťom rade v rozpore s tým, čo tvrdí, žalobkyňa, riešenie, ktoré Všeobecný súd zvolil v rozsudku z 10. mája 2006, Air One/Komisia (T‑395/04, EU:T:2006:123), sa na prejednávaný prípad nedá aplikovať. Uvedený rozsudok sa totiž týka nečinnosti Komisie v tom zmysle, že táto neprijala rozhodnutie v rámci fázy predbežného preskúmania pomoci, a žalobkyňa sa podaním žaloby vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, snažila dosiahnuť ochranu svojich procesných práv. Všeobecný súd tak skúmal otázku, či žalobkyňu v uvedenej veci bolo možné považovať za príslušnú stranu v zmysle článku 88 ods. 2 ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ) (rozsudok z 10. mája 2006, Air One/Komisia, T‑395/04, EU:T:2006:123, bod 34). Na druhej strane v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté po skončení formálneho zisťovania a žalobkyňa sa nesnaží o dosiahnutie ochrany svojich procesných práv, ale spochybňuje dôvodnosť uvedeného rozhodnutia.

44      Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že Ryanair bola nepriamym príjemcom investičnej dotácie na výstavbu terminálu mp2. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu konkurenčného vzťahu medzi CCIMP a žalobkyňou nemôže žalobkyňa dôvodne tvrdiť, že je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá, pokiaľ ide o investičnú dotáciu. V dôsledku uvedeného je prejednávaná žaloba v časti, v ktorej sa týka tejto pomoci, neprípustná a nie je potrebné preskúmať tvrdenie Komisie, ktoré táto uviedla nad rámec uvedeného a ktoré je založené na tom, že žalobkyňa v tejto súvislosti nemá záujem na konaní.

 Pokiaľ ideosobitné sadzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a o zmluvuAMS

45      Komisia tvrdí, že situácia žalobkyne sa neodlišuje od situácie ostatných leteckých spoločností využívajúcich letisko Marseille Provence, a že preto sa jej údajná pomoc leteckým spoločnostiam osobne netýka. Komisia uznáva, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou Ryanair existuje hospodárska súťaž, pričom dodáva, že podľa judikatúry existencia takéhoto vzťahu s príjemcom pomoci nie je sama osebe skutočnosťou postačujúcou na to, aby sa daný subjekt považoval za osobne dotknutý. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že žalobkyňa je iba jedným z mnohých konkurentov spoločnosti Ryanair, a konštatuje, že hoci táto letecká spoločnosť obsluhovala 29 zo 41 destinácií ponúkaných na termináli mp2, medzi žalobkyňou a spoločnosťou Ryanair existovala čelná konkurencia iba vo vzťahu k veľmi obmedzenému počtu destinácií a malým ekonomickým významom.

46      Komisia v rámci odpovedí na otázky, ktoré jej boli položené na pojednávaní, uviedla, že Všeobecný súd by mal analyzovať účinok osobitných sadzieb poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvy s AMS na celoeurópsky trh leteckej dopravy, a subsidiárne v rámci spojení z letiska Marseille Provence a na toto letisko.

47      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že je so spoločnosťou Ryanair v konkurenčnom vzťahu a že opatrenia, z ktorých má táto spoločnosť prospech na letisku Marseille Provence, t. j. osobitné sadzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluva s AMS sa jej špecificky týkajú.

48      Konkrétne žalobkyňa tvrdí, že spolu so spoločnosťou Ryanair je jedným z hlavných využívateľov letiska Marseille Provence a že medzi týmito dvomi leteckými spoločnosťami existovala v roku 2017 priama hospodárska súťaž vo vzťahu k trom destináciám s odletom z tohto letiska, ktorými sú konkrétne Brest (Francúzsko), Nantes (Francúzsko) a Ibiza (Španielsko). V odpovedi na otázky jej položené na pojednávaní v tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že v oblasti osobnej leteckej dopravy podľa rozhodovacej praxe orgánov hospodárskej súťaže každá cesta, to znamená každá dvojica „východiskové a cieľové letisko“, predstavuje relevantný trh.

49      Žalobkyňa v replike poukázala na to, že pokiaľ ide o spojenia, pri ktorých bola v rokoch 2014 – 2016 vo vzťahu k spoločnosti Ryanair čelným konkurentom, objem dopravy spoločnosti Ryanair bol 360 000 až 660 000 sedadiel za rok, zatiaľ čo počet cestujúcich, ktorých prepravila žalobkyňa, bol 530 000 až 660 000 cestujúcich za rok. Na pojednávaní žalobkyňa spresnila, že v roku 2018 prepravila do alebo z Marseille (Francúzsko) 2,6 miliónov cestujúcich a že približne 400 000 cestujúcich bolo prepravených na priamych letoch s odletom z letiska Marseille Provence na letisko v Lille (Francúzsko), na letisko v Lyone (Francúzsko) a v menšom rozsahu na letisko v Breste, to znamená do destinácií, ktoré z letiska Marseille Provence ponúka aj Ryanair.

50      Pokiaľ ide o spojenia s odletom z letiska Marseille Provence alebo na toto letisko, žalobkyňa uvádza, že v čase skutkových okolností existovali iba štyri „low cost“ spoločnosti, ktoré využívali terminál mp2 a že Ryanair obsluhovala 29 zo 41 ponúkaných destinácií s odletom z tohto terminálu. Žalobkyňa tvrdí, že Ryanair platila umelo nízke poplatky a že naopak žalobkyňa a jej dcérska spoločnosť HOP! platili zvýšené poplatky v porovnaní s ich skutočnými nákladmi. Žalobkyňa usudzuje, že táto situácia umožnila spoločnosti Ryanair ponúkať nižšie ceny, než boli ceny ponúkané spoločnosťou HOP! za lety uskutočňované v rovnaký deň a s rovnakou destináciou. V tejto súvislosti poskytuje tabuľku, podľa ktorej lístok na let 4. júla 2017 do Brestu ponúkala Ryanair za 63,94 eura a HOP! za 105,25 eura a lístok na let 3. júla 2017 do Nantes ponúkala Ryanair za 30,28 eura a HOP! za 50,51 eura.

51      Žalobkyňa ďalej uvádza, že v rokoch 2013 – 2015 musela ukončiť letecké spojenia s odletom z letiska Marseille Provence a s príletom na letisko v Ríme (Taliansko), letisko v Düsseldorfe (Nemecko) a letisko v Bordeaux (Francúzsko), a to z dôvodu priamej konkurencie so spoločnosťou Ryanair. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že z dôvodu tejto konkurencie obmedzila v roku 2016 svoju prevádzku na sezónnom spojení Marseille‑Brest na šesť týždňov v júli a v auguste. Za pomoci určitého diagramu tvrdí, že s výnimkou leteckých spojení s odletom z letiska Marseille Provence a s príletom na letisko v Paríži (Francúzsko) a letisko v Amsterdame (Holandsko) sa jej činnosť z jedného bodu do druhého v rokoch 2013 – 2017 prepadla o viac ako 50 %.

52      Žalobkyňa na záver uvádza, že možnosť poskytnutá spoločnosti Ryanair, spočívajúca v ponúkaní umelo nízkych cien dopravy z terminálu mp2, z dôvodu dotácií, ktoré dostalo letisko Marseille Provence na financovanie svojho usporiadania, a prevádzkovej pomoci, ktorej príjemcom bola Ryanair, predstavuje skreslenie hospodárskej súťaže, čo má za dôsledok oslabenie jej postavenia na predmetnej letiskovej platforme.

53      Treba tak preskúmať, či je na základe skutočností uvádzaných žalobkyňou možné preukázať, že žalobkyňa bola osobne dotknutá opatreniami prijatými správcom letiska, pokiaľ ide o osobitné sadzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvu s AMS.

54      V prvom rade, pokiaľ ide o relevantný trh, na ktorom treba analyzovať dôsledok predmetných opatrení, treba konštatovať, že hoci sa aj jednak uvedené opatrenia týkajú iba terminálu mp2, a po druhé, že žalobkyňa a Ryanair využívajú na letisku Marseille Provence terminály mp1 a mp2, vo všeobecnosti destinácie obsluhované jednotlivými leteckými spoločnosťami, ktoré využívajú uvedené letisko, nie sú a priori vyhradené len pre niektorý z týchto dvoch terminálov. Preto v rozpore s tým, čo primárne tvrdí Komisia, a ďalej aj žalobkyňa (body 46 a 48 vyššie), sa dôsledok predmetných opatrení musí preskúmať s ohľadom na všetky spojenia prevádzkované z tohto letiska a na toto letisko, a to bez ohľadu na využívaný terminál.

55      Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 29 vyššie, žalobkyňa musí preukázať, že jej konkurenčné postavenie na relevantnom trhu je opatreniami, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, podstatne ovplyvnené.

56      Napokon treba uviesť, že v štádiu skúmania prípustnosti neprináleží Všeobecnému súdu vyjadriť sa s konečnou platnosťou ku konkurenčným vzťahom medzi žalobkyňou a spoločnosťou Ryanair. Je iba úlohou žalobkyne náležite uviesť dôvody, na základe ktorých sú opatrenia, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, spôsobilé poškodiť jej legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňujú jej konkurenčné postavenie na predmetnom trhu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. januára 2011, Vtesse Networks/Komisia, T‑54/07, neuverejnené, EU:T:2011:15, bod 98).

57      V tejto súvislosti je potrebné usudzovať, že pokiaľ ide o podmienku podstatného zásahu do postavenia žalobkyne na relevantnom trhu, medzi účastníkmi konania je nesporné, že Ryanair a žalobkyňa sú konkurenčnými leteckými spoločnosťami.  Avšak aj za predpokladu, že sú hlavnými užívateľmi letiska Marseille Provence, žalobkyňa neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dospieť k záveru, že jej konkurenčné postavenie na uvedenom trhu bolo podstatným spôsobom ovplyvnené osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 alebo zmluvou s AMS.

58      Po prvé totiž z časového harmonogramu letov na letisku Marseille Provence v rokoch 2016 – 2018 vyplýva, že 36 leteckých spoločností, vrátane spoločností Ryanair, Air France a HOP!, obsluhuje spojenia z tohto letiska a na toto letisko, a to konkrétne Germanwings, Aegean Airlines, HOP!, Air Canada, Air France, Air Algérie, Royal Air Maroc, Alitalia, British Airways, Nouvelair, Aer Lingus, Eurowings, Ryanair, Iberia, Meridiana, Air Malta, Lufthansa, El Al Israel Airlines, Mistral Air, Air Madagascar, Pegasus Airlines, XL Airways France, Tassili Airlines, Brussels Airlines, Twin Jet, TUIfly, Turkish Airlines, TAP Portugal, Air Transat, TunisAir, EasyJet, Air Austral, Volotea, Vueling Airlines, Air Corsica a Aigle Azur.

59      Z časového harmonogramu letov na letisku Marseille Provence v rokoch 2016 – 2018 navyše vyplýva, že žalobkyňa a HOP! nie sú jedinými leteckými spoločnosťami, ktoré sú vo vzťahu k spoločnosti Ryanair „čelnými konkurentmi“, to znamená ktoré vykonávajú priame lety bez medzipristátia. Ryanair je totiž čelným konkurentom vo vzťahu k ďalším jedenástim leteckým spoločnostiam, ktorými sú konkrétne Air Malta, Alitalia, British Airways, Brussels Airlines, EasyJet, Iberia, Royal Air Maroc, TAP Portugal, TUIfly, Volotea a Vueling Airlines.

60      Po druhé, ako vyplýva z porovnávacej tabuľky dopravných spojení skupiny leteckých spoločností, do ktorej patrí aj žalobkyňa, a dopravných spojení spoločnosti Ryanair z letiska Marseille Provence, ako aj na toto letisko, v roku 2016, ktorý je rokom, kedy bola podaná táto žaloba, uvedená skupina, zahŕňajúca aj žalobkyňu a spoločnosť HOP!, bola čelným konkurentom spoločnosti Ryanair na troch spojeniach, ktorými sú konkrétne Marseille‑Brest, Marseille‑Nantes a Marseille‑Lille. Medzi účastníkmi konania je tiež nesporné, že žalobkyňa bola na týchto troch spojeniach priamym konkurentom spoločnosti Ryanair.

61      Žalobkyňa, ktorá nebola jedinou leteckou spoločnosťou konkurujúcou spoločnosti Ryanair na uvedených troch spojeniach, však nepreukázala, že pokiaľ ide o osobitné sadzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvu s AMS, bola v situácii, ktorá ju odlišovala od ostatných dotknutých konkurentov. Konkrétne Royal Air Maroc bola konkurentom spoločnosti Ryanair, pokiaľ ide o lety s destináciou Marrákeš (Maroko), Oujda (Maroko) a Rabat (Maroko), a Vueling Airlines bola jej konkurentom, pokiaľ ide o lety s destináciou Malaga (Španielsko), Palma de Mallorca (Španielsko) a Rím. Tieto dve letecké spoločnosti preto boli v rovnakom konkurenčnom postavení vo vzťahu k spoločnosti Ryanair ako žalobkyňa. Okrem toho skupina leteckých spoločností, medzi ktoré patria Vueling Airlines, British Airways a Iberia, boli čelnými konkurentmi spoločnosti Ryanair na piatich spojeniach, ktorými sú konkrétne Londýn (Spojené kráľovstvo), Madrid (Španielsko), Malaga, Palma de Mallorca a Rím, pričom tak Ryanair obsluhovala o dve spojenia viac než skupina leteckých spoločností, ktorej súčasťou je žalobkyňa.

62      Po tretie, pokiaľ ide o hospodársky význam spojení, na ktorých boli Ryanair a žalobkyňa čelnými konkurentmi, zo spisu vyplýva, že spojenie Marseille‑Nantes bolo obsluhované žalobkyňou až trikrát denne. Pokiaľ ide o spojenie Marseille‑Brest, žalobkyňa v roku 2016 obmedzila svoju prevádzku na šesť týždňov v júli a auguste. Okrem žalobkyne bola pritom Ryanair čelným konkurentom ďalších spoločností na iných spojeniach s väčšími mestami, než sú Nantes a Brest. V tejto súvislosti, tak ako uvádza Komisia, čo sa týka Londýna, Ryanair bola konkurentom spoločnosti British Airways, ktorá ponúkala tri lety denne na letisko London‑Heathrow (Spojené kráľovstvo), a spoločnosti EasyJet, ktorá ponúkala až tri lety denne na letisko London‑Gatwick (Spojené kráľovstvo), ako aj tri lety týždenne na letisko London‑Luton (Spojené kráľovstvo).

63      Po štvrté tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sú významné skreslenie hospodárskej súťaže a v podstate podstatný zásah do jej konkurenčného postavenia na relevantnom trhu na základe osobitných sadzieb poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvy s AMS preukázané porovnaním cien ponúkaných spoločnosťami HOP! a Ryanair za lety z letiska Marseille Provence s destináciami Brest a Nantes, sa musí odmietnuť. Hoci totiž uvedené porovnanie cien uskutočnené žalobkyňou 29. marca 2017 preukazuje, že ceny ponúkané spoločnosťou Ryanair boli značne nižšie, než ceny ponúkané žalobkyňou a jej dcérskou spoločnosťou, porovnanie cien predložené Komisiou, pokiaľ ide o 27. júl 2017 a 31. júl 2017, preukazuje opak. V každom prípade za predpokladu, že ceny uplatňované spoločnosťou Ryanair boli celkovo nižšie než tie, ktoré za uvedené spojenia ponúkala žalobkyňa, samým osebe by sa tým nepreukazovalo významné skreslenie hospodárskej súťaže z dôvodu úrovne leteckých poplatkov stanovených správcom uvedeného letiska a uvedenou zmluvou. Ako uvádza Komisia, cenový rozdiel by mohol byť dôsledkom iných faktorov, akými sú vyššie či nižšie prevádzkové náklady každej dotknutej leteckej spoločnosti.

64      Po piate tabuľka, ktorú žalobkyňa predložila bez uvedenia akéhokoľvek zdroja, ilustrujúca vývoj jej činnosti z jedného bodu do druhého z letiska Marseille Provence a svedčiaca o viac než 50 % poklese v rokoch 2013 – 2017, nepreukazuje podstatný zásah do konkurenčného postavenia žalobkyne na relevantnom trhu osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvou s AMS. V prvom rade žalobkyňa neposkytuje podrobné informácie o činnosti dopravy z jedného bodu do druhého, o ktoré sa oprela pri vytváraní tejto tabuľky. Ako pripúšťa samotná žalobkyňa, v týchto odhadoch nezohľadnila údaje týkajúce sa zjavne významných spojení, ktorými sú konkrétne Marseille‑Paríž a Marseille‑Amsterdam. Žalobkyňa napokon neuvádza žiaden konkrétny údaj, pokiaľ ide o vplyv jej čelnej konkurencie so spoločnosťou Ryanair počas zvoleného obdobia na pokles jej činnosti z jedného bodu do druhého.

65      V tejto súvislosti, keďže v prejednávanej veci má relevantný trh nekoncentrovanú štruktúru vyznačujúcu sa prítomnosťou vysokého počtu operátorov, nedá sa jednoducho predpokladať, že k poklesu činnosti žalobkyne z jedného bodu do druhého v rokoch 2013 – 2017, ako údajne vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, došlo výlučne v dôsledku osobitných sadzieb poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvy s AMS, vzhľadom na jej konkurenciu so spoločnosťou Ryanair na uvedenom trhu. Je pravda, že od žalobkyne nemožno vyžadovať, aby preukázala, že príčinou uvedeného poklesu sú výlučne spomínané opatrenia. Jej úlohou však bolo prinajmenšom uviesť skutočnosti na preukázanie toho, že vzhľadom na jej čelnú konkurenciu so spoločnosťou Ryanair na spojeniach Marseille‑Brest, Marseille‑Nantes a Marseille‑Lille mali tieto opatrenia dôsledky na jej konkurenčné postavenie na tomto trhu, no toto neurobila.

66      V tejto súvislosti podľa judikatúry môžu byť možnými ukazovateľmi podstatného zásahu do konkurenčného postavenia na trhu dotknutého konkurenta podstatné zníženie obratu, nezanedbateľné finančné straty, značné zníženie podielu na trhu a ušlý zisk, vo vzťahu ku ktorým musí konkurent preukázať, že vyplývajú z poskytnutia pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 53). V prejednávanej veci žalobkyňa nepredkladá presné, vyčíslené a podrobne opísané odhady, ktoré by preukazovali, že trhové podiely, ktoré na relevantnom trhu údajne získala Ryanair, boli dôsledkom osobitných sadzieb poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvy s AMS. Rovnaké konštatovanie platí, aj pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bola z dôvodu jej konkurencie so spoločnosťou Ryanair nútená v rokoch 2013 – 2015 zrušiť spojenia Marseille‑Rím, Marseille‑Düsseldorf a Marseille‑Bordeaux. Žalobkyňa totiž neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo preukázať, že uzavretie vyššie uvedených spojení bolo dôsledkom jej priamej konkurencie so spoločnosťou Ryanair.

67      Okrem toho treba v tejto súvislosti uviesť, že na pojednávaní Aéroport Marseille Provence uviedla, pričom žalobkyňa proti tomuto tvrdeniu nenamietala, že pokiaľ ide najmä o spojenia Marseille‑Lille a Marseille‑Nantes, nedošlo k poklesu dopravy, ale že žalobkyňa naopak po príchode spoločnosti Ryanair zvýšila počet prepravených cestujúcich na týchto spojeniach.

68      Za týchto okolností tvrdenie žalobkyne spočívajúce v zásahu do jej konkurenčného postavenia na relevantnom trhu osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvou s AMS nie je podložené a neumožňuje konštatovať existenciu osobnej dotknutosti. Konkrétne, hoci aj takéto opatrenia, ako tvrdí žalobkyňa, môžu viesť k obmedzeniu jej činnosti na uvedenom trhu, zo všetkého, čo je uvedené vyššie, vyplýva, že žalobkyňa neuvádza dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že jej situácia sa odlišuje od situácie ostatných subjektov, ktoré sú konkurentmi spoločnosti Ryanair na tomto trhu, tak, že by na ňu mala obdobný vplyv ako na osobu ktorej sú uvedené opatrenia určené.

69      Vzhľadom na vyššie uvedené, za predpokladu, že konkurenčné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu je vzhľadom na jej čelnú konkurenciu so spoločnosťou Ryanair priamo ovplyvnené osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvou s AMS, nebolo preukázané, že takýto zásah bol podstatný. Žalobkyňa teda v zmysle uplatniteľnej judikatúry nie je uvedenými opatreniami osobne dotknutá.

70      Ostatné tvrdenia žalobkyne tento záver nevyvracajú.

71      V prvom rade žalobkyňa poukazuje na svoju aktívnu účasť na konaní, na konci ktorého Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že predložila dve po sebe nasledujúce sťažnosti týkajúce sa opatrení štátnej pomoci realizovaných letiskom Marseille Provence, pričom poukazovala na negatívne dôsledky, ktoré predmetné opatrenia údajne mali na jej postavenie ako užívateľa tohto letiska. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu uvedeného rozhodnutia, zohrala mimoriadne aktívnu úlohu.

72      Platí však pritom, že na to, aby bol žalobca aktívne legitimovaný, nestačí iba samotná jeho účasť na správnom konaní (uznesenie zo 7. marca 2013, UOP/Komisia, T‑198/09, neuverejnené, EU:T:2013:105, bod 27, a rozsudok z 22. júna 2016, Whirlpool Europe/Komisia, T‑118/13, EU:T:2016:365, bod 55), hoci aj tento zohrával v konaní dôležitú úlohu, a to predovšetkým tým, že podal sťažnosť, ktorá viedla k vydaniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, body 94 a 95).

73      V druhom rade žalobkyňa poukazuje na stretnutie s predsedom predstavenstva spoločnosti Ryanair a súčasne jej riaditeľom, na ktorom sa tento hlásil k tomu, že je vo vzťahu k žalobkyni v „konkurenčnom postavení“. Osobné názory štatutárneho orgánu leteckej spoločnosti, ktorá bola príjemcom pomoci, však nemôžu postačovať na preukázanie podstatného zásahu do postavenia jej konkurentov na danom trhu. Z uvedeného stretnutia navyše nevyplýva, že by uvedený predseda predstavenstva, ktorý je súčasne riaditeľom, pripísal žalobkyni osobitné konkurenčné postavenie vo vzťahu k spoločnosti Ryanair. Konkrétne tento výkonný riaditeľ uvádza, že táto spoločnosť má „stále viac a viac konkurentov“ a že „dopravcovia ako [ona], Alitalia, Lufthansa budú musieť nasledovať [trend smerujúci k nízkonákladovým službám]“. Uvedený predseda predstavenstva, ktorý je súčasne riaditeľom, teda považuje žalobkyňu iba za jedného spomedzi ostatných konkurentov svojej leteckej spoločnosti.

74      V treťom rade žalobkyňa predkladá prieskum trhu, ktorý vykonala v septembri 2017. Tento prieskum meral index HHI (Herfindahl‑Hirschman Index), ktorý sa údajne vo všeobecnosti považuje za mieru intenzity konkurencie na trhu. Pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi spoločnosťou Ryanair a žalobkyňou, v uvedenom prieskume sa uvádza, že z dôvodu veľkého počtu dopravných spojení obsluhovaných jednou aj druhou spoločnosťou má rast spoločnosti Ryanair priamy vplyv na skupinu leteckých spoločností, do ktorej patrí žalobkyňa. Podľa tohto prieskumu bola v roku 2016 Ryanair konkurentom uvedenej skupiny na desiatich spojeniach medzi francúzskymi mestami a 37 spojeniach medzi francúzskym mestom a európskym mestom nachádzajúcim sa mimo Francúzska.

75      Hoci je na základe predmetného prieskumu trhu možné preukázať existenciu konkurenčného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Ryanair, nijako sa ním nepreukazuje, že by konkurenčné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu bolo podstatne ovplyvnené osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvou s AMS. Jednak to, že podľa uvedeného prieskumu „veľmi často Ryanair nie je jediným aktérom na cestách, na [ktorých] pôsobí [, a teda že] vyplatené dotácie môžu ovplyvniť hospodársku súťaž“, je tvrdenie všeobecného charakteru, ktoré neindividualizuje postavenie žalobkyne vo vzťahu k postaveniu ostatných konkurentov spoločnosti Ryanair na uvedenom trhu. Po druhé tvrdenie uvedené v správe, podľa ktorého „z dôvodu veľkého počtu dopravných spojení obsluhovaných jednou aj druhou spoločnosťou má rast spoločnosti Ryanair priamy vplyv na [skupinu leteckých spoločností, do ktorej patrí žalobkyňa]“, môže preukázať, že žalobkyňa je priamo ovplyvnená konkurenciu zo strany spoločnosti Ryanair, avšak nemôže preukázať, že je podstatne ovplyvnená vyššie uvedenými opatreniami v zmysle príslušnej judikatúry.

76      Vo štvrtom rade žalobkyňa poukazuje na rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140), v ktorom Súd prvého stupňa podľa jej názoru uznal prípustnosť žalôb podaných okrem iného leteckými spoločnosťami British Airways a Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden proti rozhodnutiu Komisie, ktorým bola po skončení konania vo veci formálneho zisťovania pomoc, ktorá jej bola poskytnutá francúzskymi úradmi, vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

77      V rozsudku z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140), Súd prvého stupňa bez toho, aby výslovne preskúmal prípustnosť žaloby, proti ktorej napokon Komisia nenamietala, zrušil rozhodnutie, proti ktorému smerovala žaloba vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný. Táto vec sa týkala platnosti opatrenia spočívajúceho vo zvýšení základného imania žalobkyne o niekoľko miliárd francúzskych frankov, ktoré bolo spojené s projektom reštrukturalizácie tejto leteckej spoločnosti, s cieľom obnoviť jej ekonomickú a finančnú životaschopnosť.

78      Prejednávaná vec sa však týka osobitných sadzieb poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvy s AMS. Odlišuje sa teda od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140), a to tak pokiaľ ide o príslušné predmety sporných opatrení, ako aj ich rozsah. Uvedený rozsudok sa totiž vo všeobecnosti týka vkladu veľmi vysokej sumy do základného imania leteckej spoločnosti s cieľom vo všeobecnosti zaručiť jej životaschopnosť v odvetví leteckej dopravy, zatiaľ čo prejednávaná vec sa týka výlučne činnosti konkurenčných leteckých spoločností na konkrétnom letisku. V dôsledku uvedeného skutočnosť, že vo vzťahu k štrukturálnej pomoci vo veci, v ktorej bol v roku 1998 vydaný uvedený rozsudok, bola implicitne uznaná prípustnosť, nebráni odlišnému posúdeniu podstatného zásahu do konkurenčného postavenia žalobkyne na relevantnom trhu osobitnými sadzbami poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a zmluvou s AMS.

79      Tento záver nemôže byť vyvrátený tvrdením žalobkyne založeným na tom, že v prípade, že by prejednávaná žaloba mala byť vyhlásená za neprípustnú, Všeobecný súd by v daných dvoch prípadoch uplatnil odlišný štandard prípustnosti, čo by predstavovalo porušenie práva na účinný prostriedok nápravy, zaručeného článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

80      Stačí totiž pripomenúť, že podľa judikatúry sa nemožno od podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť odchýliť z dôvodu výkladu, aký žalobca pripisuje právu na účinnú súdnu ochranu. Pokiaľ teda ide osobitne o oblasť, ktorá je predmetom tejto žaloby, bolo rozhodnuté, že subjekt, ktorého sa rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci priamo a osobne netýka a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené štátnym opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, sa nemôže v súvislosti s týmto rozhodnutím dovolávať práva na súdnu ochranu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C‑260/05 P, EU:C:2007:700, body 64 a 65). Zo skutočností uvedených vyššie pritom vyplýva, že jedna z týchto dvoch podmienok v prejednávanej veci práve chýba, keďže žalobkyňa nepreukázala, že je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. Vzhľadom na to, že prejednávaná vec a vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140), sa netýkajú opatrení rovnakého, ba ani podobného charakteru, žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že by zamietnutie prejednávanej žaloby ako neprípustnej porušilo jej právo na účinnú súdnu ochranu.

81      Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že bola individualizovaná vo vzťahu k ostatným konkurentom spoločnosti Ryanair na relevantnom trhu, a to rovnako pokiaľ ide o osobitné sadzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2, ako aj o zmluvu s AMS.

82      Za týchto okolností sa prejednávaná žaloba musí zamietnuť ako neprípustná.

 O trovách

83      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

84      Okrem toho, podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že vlastné trovy konania znáša aj iný vedľajší účastník konania, než sú vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 uvedeného článku. V prejednávanom prípade vedľajší účastníci konania, ktorí podporili Komisiu, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.      Société Air France znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.      Ryanair DAC a Airport Marketing Services Ltd, ako aj Aéroport Marseille Provence SA znášajú svoje vlastné trovy konania.

Berardis

Papasavvas

Spielmann

Csehi

 

Spineanu‑Matei

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2019.

Podpisy


Obsah


Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

Pokiaľ ide o investičnú dotáciu

Pokiaľ ide o osobitné sa dzby poplatkov na cestujúceho na termináli mp2 a o zmluvu s AMS

O trovách



* Jazyk konania: francúzština.