ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

zo 14. septembra 2011

Vec F‑47/10

André Hecq

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Choroba z povolania – Články 73 a 78 služobného poriadku – Platnosť stanoviska lekárskej komisie – Odmietnutie uznať čiastočnú trvalú invaliditu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Hecq v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu zo 7. septembra 2009 zamietajúceho jeho žiadosť o uznanie miery čiastočnej trvalej invalidity z dôvodu jeho choroby z povolania

Rozhodnutie:      Konanie o návrhoch smerujúcich k zrušeniu rozhodnutí Komisie zo 7. septembra 2009 v rozsahu, v akom ukladajú žalobcovi povinnosť nahradiť výdavky a odmeny lekára, ktorého určil na účely svojho zastupovania v rámci lekárskej komisie, ako aj polovicu výdavkov a odmien tretieho lekára lekárskej komisie určeného po vzájomnej dohode, sa zastavuje. Návrhy smerujúce k zrušeniu rozhodnutí zo 7. septembra 2009 v rozsahu, v akom sa nimi žalobcovi odmieta uznať miera trvalej invalidity, sa zamietajú ako nedôvodné. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Miera voľnej úvahy lekárskej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 23)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekárska komisia – Zásada kolegiálneho fungovania komisie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 23)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Trvalá invalidita v zmysle článkov 73 a 78 služobného poriadku – Odlišné pojmy

(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)

4.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Povinnosť odôvodnenia prináležiaca lekárskej komisii – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 23)

5.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Zloženie lekárskej komisie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

1.      Lekárske posúdenia vo vlastnom zmysle slova formulované lekárskou komisiou stanovenou v článku 23 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania sa musia považovať za konečné, ak boli vydané za riadnych podmienok. Súd je oprávnený iba overiť jednak, či uvedená komisia bola riadne zriadená a riadne fungovala, a jednak, či je jej stanovisko riadne, najmä či obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a či preukazuje pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým sa dospelo.

Vzhľadom na obmedzené súdne preskúmanie, ktoré prináleží vykonať Súdu pre verejnú službu, kritika založená na zjavne nesprávnom posúdení, ktorým je postihnuté stanovisko lekárskej komisie, teda nemôže byť úspešná.

Za takýchto podmienok sa prísne súdne preskúmanie konania vedeného lekárskou komisiou zdá byť významnou zárukou práv poistenca.

Hoci procesné záruky poistenca pred touto komisiou musia byť prísne preskúmavané súdom, nič to však nemení na skutočnosti, že toto preskúmanie musí súvisieť so samotnou povahou práce tejto komisie, ktorej cieľom nie je vyriešiť kontradiktórnu diskusiu, ale stanoviť lekárske zistenia.

(pozri body 44 – 47)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. januára 1988, Biedermann/Dvor audítorov, 2/87, bod 16

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, bod 64 a tam citovaná judikatúra a bod 89; 11. mája 2011, J/Komisia, F‑53/09, bod 104

2.      Žiadne výslovné ustanovenie týkajúce sa zásady kolegiality v Spoločných pravidlách poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania neexistuje. Táto zásada, ktorá implikuje, že každý z členov lekárskej komisie musí mať možnosť účinne vyjadriť svoj názor pred ostatnými členmi, je dôsledkom ochrany záujmov úradníka v rámci lekárskej komisie prostredníctvom prítomnosti lekára, ktorý má jeho dôveru, ako aj prostredníctvom určenia tretieho lekára členmi vymenovanými každou stranou po vzájomnej dohode.

Zásada kolegiality neznamená, že lekárska komisia nemôže platne rozhodnúť väčšinou hlasov, ani že hlavná zodpovednosť za vypracovanie správy lekárskej komisie nemôže byť zaistená dvoma lekármi majúcimi v rámci komisie väčšinu.

Pokiaľ teda lekárovi určenému úradníkom bolo umožnené predložiť pripomienky a analýzu spisu dotknutej osoby počas zasadnutia lekárskej komisie, nesúhlas dvoch ďalších lekárov majúcich v rámci tejto komisie väčšinu s týmto lekárom, ktorý sa odchýlil od lekárskej analýzy svojich kolegov po spoločnom vyšetrení dotknutej osoby a preskúmaní jej spisu, nepredstavuje zásah do kolegiality práce lekárskej komisie ani nezrovnalosť, ktorá by mohla viesť k zrušeniu správy vypracovanej v jej mene. Osobitne skutočnosť, že lekárovi určenému úradníkom bola predložená na podpis správa vystavená v mene lekárskej komisie, ktorú vypracovali jeho dvaja kolegovia majúci v rámci komisie väčšinu a ktorá bola predložená už ako hotová, a že za týchto podmienok nemal inú možnosť, ako vypracovať nesúhlasné stanovisko, sama osebe nemôže predstavovať porušenie zásady kolegiality, ktorou sa musí riadiť práca lekárskej komisie.

(pozri body 52, 55, 57 a 58)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. novembra 2000, Camacho‑Fernandes/Komisia, T‑20/00, body 31 a 32

3.      Existuje základný rozdiel medzi trvalou invaliditou v zmysle článku 78 služobného poriadku, čiže pojmom rovnajúcim sa práceneschopnosti, a teda potrebe náhradného príjmu vo forme podpory v invalidite, a trvalou invaliditou v zmysle článku 73 služobného poriadku, ktorá sa rovná telesnému a duševnému poškodeniu.

Hoci úplná invalidita v zmysle článku 73 služobného poriadku vo všeobecnosti spôsobuje úplnú práceneschopnosť, nie vždy platí aj opak, pretože úradník môže byť úplne práceneschopný v zmysle článku 78 a pritom môže trpieť iba veľmi obmedzenou čiastočnou trvalou invaliditou v zmysle uvedeného článku 73.

Okrem toho dávka v invalidite stanovená v článku 73 služobného poriadku sa odlišuje od invalidného dôchodku stanoveného v článku 78 služobného poriadku, ktorý sa poskytuje iba v prípade práceneschopnosti. Naproti tomu dávka stanovená v článku 73 služobného poriadku sa poskytuje dotknutej osobe bez ohľadu na jej schopnosť pokračovať vo výkone jej práce. Čiastočná trvalá invalidita zakladá nárok na dávku, hoci v ničom neovplyvňuje možnosť dotknutej osoby vykonávať jej prácu. Z toho vyplýva, že invalidita v zmysle článku 73 služobného poriadku sa musí vykladať tak, že sa týka telesného alebo duševného poškodenia úradníka bez ohľadu na mieru jeho prípadnej práceneschopnosti.

Z toho vyplýva, že v systéme článkov 73 a 78 služobného poriadku nemožno vylúčiť, že úradníkovi, ktorý je v invalidite na základe článku 78 služobného poriadku v dôsledku choroby z povolania, sa neprizná žiadna miera čiastočnej trvalej invalidity v zmysle ustanovení článku 73 služobného poriadku, Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania a hodnotiacej mierky, ak mu táto choroba nespôsobila žiadne telesné alebo duševné poškodenie v zmysle týchto ustanovení.

(pozri body 73 – 76)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. mája 1998, Lucaccioni/Komisia, T‑165/95, bod 74; 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑47/97, body 73 a 74

4.      Ak lekárska komisia stanovená v článku 23 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania prejednáva otázky komplexnej lekárskej povahy vzťahujúce sa najmä na obťažnú diagnostiku alebo na príčinnú súvislosť medzi ochoreniami, ktorými dotknutá osoba trpí, a výkonom jej povolania v inštitúcii, prináleží jej uviesť vo svojom stanovisku zložky dokumentácie, o ktoré sa opiera, a v prípade značných odchýlok spresniť dôvody, pre ktoré sa odchýlila od niektorých relevantných skorších lekárskych správ priaznivejších pre dotknutú osobu.

Nevyžaduje sa, aby správa lekárskej komisie bola z formálneho hľadiska redakčne upravená na základe vzoru. Vyžaduje sa iba, aby obsahovala odôvodnenie umožňujúce posúdiť, na akých úvahách sú založené závery, ktoré obsahuje, a aby preukazovala pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým lekárska komisia dospela.

Okrem toho, keďže správa lekárskej komisie má vedeckú povahu, požiadavky na koherentnosť a zrozumiteľnosť sa nemajú posudzovať z perspektívy samotného úradníka, ale z perspektívy lekára, ktorý ho v lekárskej komisii zastupuje, pričom úlohou tohto lekára je najmä vysvetliť svojmu pacientovi, pokiaľ je to potrebné, dôvody zamietnutia jeho žiadosti o uznanie choroby z povolania.

(pozri body 80, 86 a 87)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: AE/Komisia, už citovaný, body 64 a 65 a tam citovaná judikatúra; J/Komisia, už citovaný, bod 96

5.      Pokiaľ traja lekári lekárskej komisie stanovenej v článku 23 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania boli vymenovaný osobami oprávnenými takto konať, ochrana záujmov úradníka je riadne zabezpečená prítomnosťou lekára, ktorý má jeho dôveru, a určením tretieho lekára nepochádzajúceho z administratívy. V tejto súvislosti Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania nestanovujú žiadnu osobitnú požiadavku na odbornosť členov lekárskej komisie. Keďže tieto pravidlá ponechávajú úplnú slobodu pri výbere svojho lekára dotknutému úradníkovi, ako aj administratíve, úradníkovi tak nič nebráni určiť odborného lekára, aby ho zastupoval v lekárskej komisii, pokiaľ to považuje za potrebné.

(pozri body 107 a 108)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. júla 1981, Suss/Komisia, 186/80, bod 9

Súd pre verejnú službu: AE/Komisia, už citovaný, body 50 a 51