UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 10. mája 2011

Vec F‑59/10

Yvette Barthel a i.

proti

Súdnemu dvoru Európskej únie

„Verejná služba – Prekážky konania – Námietka neprípustnosti – Oneskorene podaná sťažnosť – Neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Y. Barthel, M. Reiffers a L. Massez navrhujú zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamietla ich žiadosť o priznanie príspevku za prácu na zmeny od 20. decembra 2006, stanoveného v článku l ods. 1 prvej zarážke nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 z 9. februára 1976, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na príspevky za prácu na zmeny, podmienky poskytovania príspevkov a ich sadzby (Ú. v. ES L 38, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 78), ktoré bolo zmenené okrem iného nariadením Rady (ES/Euratom) č. 1873/2006 z 11. decembra 2006

Rozhodnutie: Žaloba sa odmieta ako neprípustná. Súdny dvor znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené žalobcami.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Kogentný charakter

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nenapadnuté v lehote – Neskoršie výslovné rozhodnutie – Potvrdzujúci akt

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Stanovisko vydané po implicitnom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

5.      Konanie – Trovy konania – Znášanie – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 2 a článok 88)

1.      Lehoty na podanie sťažnosti a žaloby upravené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, zavedené na účely zabezpečenia jasnosti a istoty právnych vzťahov a zabráneniu akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti, sú lehoty kogentnej povahy a nie sú dispozitívne pre účastníkov konania alebo súd Únie, ktorý musí overiť, dokonca ex offo, či boli dodržané.

(pozri bod 22)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. júna 2000, Politi/Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, C‑154/99 P, bod 15

Súd prvého stupňa: 15. januára 2009, Braun-Neumann/Parlament, T‑306/08 P, bod 36

Súd pre verejnú službu: 12. mája 2010, Peláez Jimeno/Parlament, F‑13/09, bod 18

2.      Rozhodnutie o výslovnom zamietnutí žiadosti, ktoré bolo prijaté po implicitnom zamietnutí tej istej žiadosti, má povahu čisto potvrdzujúceho aktu.

(pozri bod 25)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 8. júla 2009, Sevenier/Komisia, F‑62/08, body 33 až 40, potvrdené v odvolaní rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júla 2010, Sevenier/Komisia, T‑368/09 P, body 28 až 37

3.      Pokiaľ po prijatí implicitného rozhodnutia o zamietnutí uskutoční administratíva internú konzultáciu, vydané stanovisko, ktorým potvrdí pôvodný postoj prijatý autorom implicitného rozhodnutia bez toho, aby osvetlila existenciu novej skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorej existencia nebola administratíve známa v čase prijatia implicitného rozhodnutia o zamietnutí, nepredstavuje nový dôvod spôsobilý preukázať, že administratíva musí opätovne preskúmať implicitné rozhodnutie.

(pozri bod 27)

4.      V rámci právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt na podanie sťažnosti a žaloby sa pojem ospravedlniteľný omyl umožňujúci odchýlenie sa od týchto lehôt musí vykladať reštriktívne a môže sa vzťahovať len na výnimočné okolnosti, v ktorých najmä dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, ktorý je samotný alebo v rozhodujúcej miere spôsobilý vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 15. decembra 2009, Apostolov/Komisia, F‑8/09, bod 21 a tam citovaná judikatúra

5.      Podľa článku 87 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania. Okrem toho podľa článku 88 toho istého rokovacieho poriadku účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, možno zaviazať na náhradu časti alebo celých trov konania, ak to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby.

Uplatniť tieto ustanovenia a zaviazať inštitúciu, ktorá mala vo veci úspech, na náhradu všetkých trov konania je potrebné v prípade, ak si nesplnila povinnosť náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o konanie pred podaním žaloby, tým, že nechala uplynúť lehotu štyroch mesiacov upravenú v článku 90 ods. 1 služobného poriadku pred prijatím explicitného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podanej dotknutým úradníkom.

(pozri body 32 – 35)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Le Maire/Komisia, F‑27/05, bod 53