ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑74/10

Eugène Émile Kimman

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Článok 43 služobného poriadku – Článok 45 služobného poriadku – Hodnotené obdobie 2009 – Zaradenie do triedy podľa výkonnosti – Rozhodnutie o pridelení bodov na povýšenie – Hodnotiaca správa – Stanovisko ad hoc skupiny – Porušenie povinnosti odôvodnenia – Dôvod uplatnený ex offo – Dôkazné bremeno“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou E. Émile Kimman navrhuje predovšetkým zrušenie jeho hodnotiacej správy za obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania žalobcu. Žalobca znáša tri štvrtiny svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Úradníci, ktorí vykonávajú funkcie zastupovania zamestnancov – Systém zavedený Komisiou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Žaloba – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Určenie ex offo – Hranice

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda predmetu a dôvodu – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Horšie hodnotenie v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Úradníci, ktorí vykonávajú funkcie zastupovania zamestnancov – Systém zavedený Komisiou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

6.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Voľná úvaha hodnotiteľov – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

7.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

8.      Úradníci – Povýšenie – Pridelenie bodov na povýšenie administratívou – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 45)

1.      Článok 6 ods. 8 prílohy I všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou ukladá hodnotiteľovi povinnosť zohľadniť pri vypracovávaní hodnotiacej správy úradníka, ktorý vykonáva činnosti zastupovania zamestnancov, stanovisko skupiny ad hoc týkajúce sa výkonnosti, spôsobilosti a správania dotknutej osoby v službe v súvislosti s týmito činnosťami. Samotné citovanie stanoviska skupiny ad hoc však nestačí na splnenie povinnosti hodnotiteľov zohľadniť toto stanovisko.

(pozri bod 37)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 25. apríla 2007, Lebedef‑Caponi/Komisia, F‑71/06, bod 47

2.      Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia je dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byť v každom prípade preskúmaný súdom Únie ex offo. Povinnosť vziať do úvahy ex offo neexistenciu alebo nedostatok odvodnenia preto treba dodržať nielen v prípade, ak žalobca, ktorý vzniesol v tomto zmysle námietku vo svojej sťažnosti, ju opomenul spomenúť vo svojej žalobe, ale treba ju dodržať bez ohľadu na tvrdenia, ktoré boli uplatnené v štádiu pred podaním žaloby. Cieľom vzatia do úvahy dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku ex offo totiž nie je konvalidovať nedostatok žaloby, ale zabezpečiť dodržanie pravidla, ktoré vzhľadom na jeho význam nie je dispozitívne, a to v akomkoľvek štádiu konania. Z toho vyplýva, že inštitúcia sa nemôže dovolávať neprípustnosti takéhoto dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku iba z dôvodu, že žalobca ho neuplatnil vo svojej sťažnosti.

Toto konštatovanie nie je spochybnené tvrdením, podľa ktorého vzatie do úvahy porušenia povinnosti odôvodnenia ex offo by nemalo byť dovolené v prípade, ak žalobca odňal administratíve možnosť napraviť neexistenciu alebo nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v štádiu pred podaním žaloby tým, že neuplatnil námietku v tomto zmysle v sťažnosti, keďže inštitúcia je v každom prípade povinná dodržiavať povinnosti, ktoré sú jej uložené, medzi ktoré patrí aj povinnosť odôvodnenia.

Toto vzatie do úvahy ex offo sa však týka iba zjavnej absencie alebo nedostatku odôvodnenia, ale nie porušenia osobitnej povinnosti odôvodnenia. Preto ak hodnotiaca správa obsahuje dostatočné odôvodnenie z hľadiska všeobecnej povinnosti odôvodnenia, súdu Únie neprináleží v rámci vzatia do úvahy ex offo zisťovať, či hodnotenia obsiahnuté v tejto hodnotiacej správe sú horšie ako hodnotenia uvedené v predchádzajúcej hodnotiacej správe, a ubezpečiť sa v takom prípade, či administratíva dodržala svoju osobitnú povinnosť odôvodnenia.

(pozri body 44, 45 a 49)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. októbra 1994, Mancini/Komisia, T‑508/93, bod 36; 3. októbra 2006, Nijs/Dvor audítorov, T‑171/05, bod 31 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 6. marca 2008, Skareby/Komisia, F‑46/06, bod 96

3.      Pravidlo zhody medzi predchádzajúcou administratívnou sťažnosťou a žalobou možno uplatniť iba v prípade, ak žaloba mení dôvod sťažnosti, pričom tento pojem „dôvod“ sa musí vykladať extenzívne. Pokiaľ ide o návrhy na zrušenie, treba pod pojmom „dôvod sporu“ rozumieť spochybnenie vnútornej zákonnosti napadnutého aktu žalobcom, alebo alternatívne, spochybnenie jeho vonkajšej zákonnosti.

(pozri bod 46)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 119; 23. novembra 2010, Bartha/Komisia, F‑50/08, bod 34; 15. decembra 2010, Almeida Campos a i./Rada, F‑14/09, bod 28; 13. januára 2011, Nijs/Dvor audítorov, F‑77/09, bod 129

4.      Administratíva má povinnosť dostatočne a podrobne odôvodniť každú hodnotiacu správu, aby tým umožnila dotknutej osobe vyjadriť pripomienky k tomuto odôvodneniu, pričom dodržanie týchto požiadaviek je o to dôležitejšie v prípade, ak je jej hodnotenie horšie v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, bod 27; 25. októbra 2005, Micha/Komisia, T‑50/04, bod 36

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 86

5.      V rámci systému hodnotenia zavedeného Komisiou neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia stanoviska vydaného skupinou ad hoc v rámci postupu pri vypracovaní hodnotiacich správ uvedených v článku 43 služobného poriadku, ktoré je zo svojej povahy iba prípravným aktom, predstavuje vadu v postupe. Na to, aby vada v postupe mohla viesť k zrušeniu rozhodnutia, je však potrebné, aby v prípade neexistencie takejto nezrovnalosti mohol postup viesť k odlišnému výsledku.

Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia takého stanoviska môže mať dôsledky na konečný obsah správy iba vtedy, ak sa odkláňa od hodnotenia hodnotiteľa. Naproti tomu, ak v rámci odvolacieho postupu stanovisko potvrdzuje hodnotiacu správu, treba prijať záver, že autori tohto stanoviska implicitne prevzali hodnotenia obsiahnuté v správe, a teda neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že ak by toto stanovisko bolo odôvodnené, hodnotiteľ by správu zmenil.

(pozri body 76 a 77)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87, bod 48; 18. októbra 2001, Kish Glass/Komisia, C‑241/00 P, bod 36

Súd prvého stupňa: 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, bod 39

6.      Hodnotiteľom je priznaná širokú miera voľnej úvahy pri posudzovaní práce úradníkov, ktorých majú hodnotiť. Súdne preskúmanie obsahu hodnotiacich správ vykonávané súdom Únie je preto obmedzené na kontrolu riadneho priebehu postupu, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci. Súdu pre verejnú službu totiž neprináleží, aby preskúmaval dôvodnosť posúdenia vykonaného administratívou o profesionálnej spôsobilosti úradníka, pokiaľ toto posúdenie obsahuje komplexné hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť objektívne preskúmané.

V tejto súvislosti môže byť nesprávne posúdenie kvalifikované ako zjavné iba v prípade, ak môže byť ľahko odhaliteľné z hľadiska kritérií, ktorým normotvorca zamýšľal podriadiť výkon rozhodovacej právomoci administratívy.

Preto na účely preukázania, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré by mohlo odôvodniť zrušenie spochybneného rozhodnutia, musia byť dôkazy, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby zbavili posúdenie skutkového stavu vykonaného administratívou v jej rozhodnutí vierohodnosti. Inak povedané, ak aj napriek dôkazom predloženým žalobcom možno posúdenie skutkového stavu administratívou považovať za pravdepodobné, dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení musí byť zamietnutý.

Platí to predovšetkým v prípade, ak je dotknuté rozhodnutie postihnuté vadami nesprávneho posúdenia, ktoré majú vo svojom celku iba nezávažnú povahu, ktorá nie je spôsobilá administratívu ovplyvniť.

Pokiaľ ide osobitne o súdne preskúmanie hodnotení uvedených v hodnotiacich správach, je odôvodnené obmedziť súdne preskúmanie na zjavne nesprávne posúdenie o to viac, že Súd pre verejnú službu priamo nepozná situáciu hodnotených úradníkov a hodnotiaci postup obsahuje z administratívneho hľadiska záruky zapájajúce hodnoteného úradníka, jeho nadriadených a paritný orgán.

(pozri body 89 – 94)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 6. júla 2000, AICS/Parlament, T‑139/99, bod 39; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221; 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, bod 63

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2009, Wenning/Europol, F‑114/07, bod 111 a tam citovaná judikatúra; 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 44 a tam citovaná judikatúra; 24. marca 2011, Canga Fano/Rada, F‑104/09, bod 35, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑281/11 P

7.      V rámci vypracovania hodnotiacej správy, za predpokladu dodržania povinnosti odôvodnenia a pokiaľ je hodnotenie jasne individualizované a nie neosobné, existencia širokej miery voľnej úvahy hodnotiteľov predpokladá, že hodnotitelia nemajú povinnosť uviesť v správach, ktoré vypracovávajú, všetky relevantné skutkové a právne okolnosti na podporu ich hodnotenia alebo ich podložiť konkrétnymi príkladmi ani povinnosť preskúmať a odpovedať na všetky body spochybnené dotknutým úradníkom. Predmetom hodnotiacej správy je totiž vytvoriť písomný a formálny dôkaz o kvalite práce vykonanej úradníkom, a teda neopisuje iba úlohy vykonané v dotknutom období, ale obsahuje tiež hodnotenie interpersonálnych zručností, ktoré hodnotený úradník preukázal pri výkone svojej odbornej činnosti. Cieľom hodnotiacej správy nie je poskytnúť vyčerpávajúci opis plnení, ktoré mal každý úradník zrealizovať v rámci výkonu úloh, ktoré sa vzťahujú na jeho pracovné miesto, ale poukázať na základe rozhodujúcich okolností na jeho výkonnosť, spôsobilosť a správanie v službe. Na to, aby bola hodnotiaca správa riadna, preto v zásade stačí, ak uvádza výrazné črty plnení úradníka z hľadiska výkonnosti, spôsobilosti a správania v službe.

(pozri bod 95)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, bod 44

Súd prvého stupňa: 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, bod 86

Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2009, van Arum/Parlament, F‑139/07, body 88 a 101; N/Parlament, už citovaný, bod 46

8.      V rámci rozhodnutia o pridelení bodov na povýšenie administratíva nie je povinná dotknutému úradníkovi oznámiť, ako posúdila každé z kritérií, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia, ak je toto rozhodnutie celkovo dostatočne odôvodnené, a okrem iného vzhľadom na to, že pre administratívny akt platí prezumpcia zákonnosti. Žalobca sa preto nemôže obmedziť na konštatovanie, že administratíva neuviedla spôsob, akým zohľadnila kritérium pridelenia bodov na povýšenie na účely preukázania existencie nesprávneho posúdenia alebo nesprávneho právneho posúdenia.

(pozri bod 115)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2009, Behmer/Parlament, F‑47/07, bod 97