O Súdnom dvore

Kto pracuje na Súdnom dvore?

Sudcovia

Súdny dvor má 27 sudcov, po jednom z každého členského štátu EÚ.

Každý členský štát navrhuje svojho sudcu. Spôsob výberu sudcu nie je stanovený žiadnymi pravidlami a každý členský štát môže dodržiavať svoj vlastný postup. Vybraná osoba však musí byť nezávislá a musí mať buď kvalifikáciu na výkon najvyššej súdnej funkcie v členskom štáte, ktorý ju vymenoval, alebo musí byť uznávaným odborníkom na právo EÚ. Osobitný výbor skúma, či sú vybraní kandidáti vhodní na funkciu sudcu alebo generálneho advokáta. Tento výbor je známy aj ako Výbor 255 podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní EÚ, na základe ktorého bol ustanovený. Sudcovia sú následne oficiálne vymenovaní všetkými členskými štátmi spoločne.

Sudcovia sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov. Toto funkčné obdobie sa môže predĺžiť.

Viete, že…?

Najdlhšie slúžiacim sudcom na Súdnom dvore je súčasný predseda Koen Lenaerts, ktorý bol prvýkrát vymenovaný v roku 2003.

Sudcovia volia predsedu a podpredsedu na obdobie troch rokov.

Súčasný predseda Koen Lenaerts bol do tejto funkcie prvýkrát zvolený v roku 2015.

Koľko sudcov prejednáva vec?

Nie všetci sudcovia prejednávajú všetky veci. Každý prípad je pridelený určitej komore. Počet sudcov odráža dôležitosť alebo komplikovanosť prejednávanej veci.

Súdny dvor má komory v zložení

• 15 sudcov, označovanom aj ako veľká komora
• 5 sudcov
• 3 sudcov

Súdny dvor môže zasadať aj v pléne zloženom z 27 sudcov. Takto zasadá len v prípade výnimočne dôležitých vecí.

Veľkej komore predsedá predseda Súdneho dvora. Zasadá v nej aj podpredseda spolu s tromi predsedami päťčlenných komôr. Zvyšných 10 sudcov sa potom vyberá podľa presne stanoveného rotačného systému, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozdelenie vecí.

Veľká komora zasadá v obzvlášť zložitých alebo pre vývoj práva EÚ dôležitých veciach, alebo keď o to požiada členský štát alebo inštitúcia EÚ.

Ostatné veci prejednávajú komory zložené z troch alebo piatich sudcov. Predsedovia päťčlenných komôr sú volení na tri roky a predsedovia trojčlenných komôr na jeden rok.

Približne 45 % vecí prejednávajú trojčlenné komory. Približne 40 % vecí prejednávajú päťčlenné komory a približne 10 % vecí prejednáva veľká komora.

Generálni advokáti

Na Súdnom dvore pôsobí aj 11 generálnych advokátov. Vymenúvajú sa rovnakým spôsobom ako sudcovia.

Viete, že…?

Keďže generálnych advokátov je menej ako členských štátov, nie každý štát môže vymenovať generálneho advokáta v rovnakom čase. Päť najväčších členských štátov – Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Poľsko – má právo vymenovať stáleho generálneho advokáta. Zvyšných šesť miest rotuje medzi ostatnými 22 členskými štátmi. Každý členský štát vymenúva generálneho advokáta na jedno šesťročné obdobie. Právo vymenovať generálneho advokáta potom prechádza na ďalší členský štát na zozname. Toto poradie sa určuje podľa abecedného poradia názvu členského štátu v jeho vlastnom jazyku.

Generálni advokáti majú veľmi osobitnú úlohu. Na rozdiel od sudcov nerozhodujú vo veci.

Predtým, ako sudcovia rozhodnú vo veci, generálny advokát predloží sudcom nezávislé „návrhy“. V týchto návrhoch sa vec preskúmava a navrhuje sa, ako by sa mohli vyriešiť problémy, ktoré táto vec vyvolala.

Generálni advokáti sa nezúčastňujú prejednávania každej veci. Do konania sa zapájajú len vtedy, ak sa vo veci vyskytnú nové právne otázky a návrhy by boli užitočné.

Sudcovia môžu vo veci rozhodnúť podľa vlastného uváženia – nemusia sa riadiť návrhmi generálneho advokáta.

V každom prípade, návrhy generálneho advokáta pomáhajú pri rozhodovacom procese Súdneho dvora tým, že mu umožňujú ďalší, nezávislý pohľad.

Tajomník

Tajomník má dvojakú úlohu. Zodpovedá za hladký priebeh konania, ale plní aj funkciu generálneho tajomníka inštitúcie.

Ako generálny tajomník je tajomník zodpovedný za rôzne oblasti, ktoré podliehajú predsedovi.

Tajomník je tiež zodpovedný za prípravu a prerokovanie ročného rozpočtu SDEÚ a za zabezpečenie riadneho vynakladania finančných prostriedkov.

Zastupuje inštitúciu pri jej spolupráci s rôznymi inštitúciami a orgánmi EÚ a komunikuje s celým radom ďalších externých zainteresovaných strán.

Tajomníka volia sudcovia a generálni advokáti na obdobie šiestich rokov, ktoré možno predĺžiť.

Viete, že…?

Najdlhšie slúžiacim tajomníkom Súdneho dvora bol Albert van Houtte, úplne prvý tajomník, ktorý v tejto funkcii pôsobil takmer 29 rokov, od marca 1953 do februára 1982. Na začiatku, keď bola táto inštitúcia ešte pomerne malá, bola hlavnou náplňou práce tajomníka podpora súdnej činnosti. Ako sa inštitúcia postupne rozrastala, vyvíjala sa aj úloha tajomníka, ktorý postupne preberal viac povinností ako generálny tajomník.

Súčasným tajomníkom Súdneho dvora je Alfredo Calot Escobar, ktorý túto funkciu zastáva od roku 2010.

Zamestnanci

Súdny dvor v súčasnosti zamestnáva približne 2 300 zamestnancov.

Väčšinu týchto zamestnancov tvoria úradníci EÚ, ktorí boli vybraní v rámci náročného výberového konania. Na Súdnom dvore pracujú zamestnanci z každého členského štátu EÚ.

Približne polovica zamestnancov Súdneho dvora pracuje na Generálnom riaditeľstve pre multilingvizmus, ktoré zabezpečuje, aby bola práca Súdneho dvora dostupná vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.

Ak sa chcete dozvedieť viac o práci zamestnancov Súdneho dvora, navštívte naše stránky venované jednotlivým oddeleniam Súdneho dvora.

Ak sa chcete uchádzať o prácu na Súdnom dvore, viac informácií môžete nájsť na našich stránkach s pracovnými ponukami.

Aké veci Súdny dvor prejednáva?

Poslaním Súdneho dvora je zabezpečovať, aby sa právo EÚ vykladalo a uplatňovalo rovnakým spôsobom v celej EÚ. Prejednáva veci, v rámci ktorých majú zúčastnené strany rôzne pohľady na to, čo právo stanovuje alebo ako by sa malo uplatňovať. Väčšinu vecí predkladajú Súdnemu dvoru vnútroštátne súdy. Ide o tzv. návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Niektoré z vecí však prichádzajú na Súdny dvor priamo. Ide o tzv. „priame žaloby“.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania

Právo EÚ je súčasťou vnútroštátneho práva každého členského štátu EÚ. To znamená, že právo EÚ možno používať priamo pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ. Vnútroštátne súdy teda môžu právo EÚ uplatňovať priamo. Ide o tzv. „priamy účinok“ práva EÚ.

Ak vnútroštátnemu súdu nie je jasné, ako presne by sa malo právo EÚ v konkrétnom prípade vykladať, môže položiť Súdnemu dvoru otázky. Touto cestou sa môže objasniť, čo dané ustanovenie práva EÚ znamená alebo či je vôbec platné. Následne im umožňuje uplatňovať právo EÚ a rozhodnúť, či sú vnútroštátne právne predpisy a postupy v súlade s ním.

V prípade potreby môže tieto otázky položiť ktorýkoľvek nezávislý súd v EÚ.

Vnútroštátne súdy, proti rozhodnutiam ktorých sa už nemožno odvolať, musia tieto otázky položiť, ak odpoveď nie je jasná a je potrebná na rozhodnutie vo veci.

Súdny dvor potom tieto otázky preskúma.

Pred Súdnym dvorom môžu svoje stanoviská predniesť:

• účastníci konania zapojení do vnútroštátnej veci
• ktorýkoľvek členský štát EÚ, ktorý sa chce na veci podieľať – často napríklad krajina, z ktorej vec pochádza
• Komisia a iné inštitúcie EÚ, ktoré chcú vyjadriť svoje stanovisko

Súdny dvor na záver vydá rozhodnutie. Toto rozhodnutie poskytuje vnútroštátnym súdom odpovede na otázky, ktoré položili. Na základe odpovedí potom vnútroštátny súd môže prijať konečné rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie Súdneho dvora týkajúce sa práva EÚ je konečné a záväzné. Vnútroštátny súd sa musí riadiť odpoveďou Súdneho dvora. Aj ostatné vnútroštátne súdy v celej EÚ sa musia riadiť týmto rozhodnutím, ak ide o podobnú vec.

Súdny dvor a vnútroštátne súdy takto spolupracujú, aby zabezpečili, že v EÚ sa bude uplatňovať len jeden výklad práva EÚ.

O mnohých najdôležitejších zásadách práva EÚ sa rozhodlo práve v tomto type konania. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania tvoria väčšinu vecí, ktoré Súdny dvor prejednáva (viac ako 60 %).

Súdny dvor prejednáva väčšinu týchto vecí. Všeobecný súd však prejednáva veci týkajúce sa DPH, systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov, cla, spotrebnej dane alebo nomenklatúrneho zaradenia tovaru a odškodnenia cestujúcich v leteckej doprave.

Priame žaloby

Priame žaloby sú veci, ktoré prichádzajú priamo na Súdny dvor. Tieto žaloby môžu na Súdny dvor priamo podávať len inštitúcie EÚ a členské štáty.

Za určitých okolností môžu občania alebo spoločnosti tiež podať žalobu na Všeobecný súd. Viac informácií o tom nájdete na našej stránke o Všeobecnom súde.

Existujú rôzne druhy priamych žalôb. Najčastejšie ide o žaloby o nesplnenie povinnosti a žaloby o neplatnosť.

Žaloba o nesplnenie povinnosti

Tieto konania, ktoré sa bežne nazývajú aj konania o porušení povinnosti, sa vedú proti členskému štátu EÚ pre nedodržiavanie právnych predpisov EÚ.

Členský štát môže podať túto žalobu proti inému členskému štátu, ale takéto prípady sú zriedkavé.

Je to väčšinou Komisia, ktorá takú žalobu podáva.

Komisia pravidelne monitoruje, či členské štáty dodržiavajú právo EÚ. Koná tak z vlastného podnetu alebo v nadväznosti na sťažnosti, ktoré dostáva od občanov.

Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nedodržiava právo, začne proti nemu oficiálne konanie. Toto konanie má tri fázy. V prvých dvoch fázach je členský štát informovaný o možnom probléme a je vyzvaný, aby ho napravil. Ak to členský štátu neurobí alebo ak Komisia nesúhlasí s jeho odpoveďou, podá žalobu na Súdny dvor.

Súdny dvor potom rozhodne, či členský štát porušil právo.

V posledných rokoch tvoria tieto veci menej ako 5 % všetkých vecí predložených Súdnemu dvoru.

V niektorých prípadoch, keď členský štát neprijal vnútroštátne právne predpisy na vykonanie určitých právnych predpisov EÚ, známych ako smernice, môže toto konanie viesť k okamžitému uloženiu pokuty.

V ostatných prípadoch, ak Súdny dvor zistí, že členský štát porušil právo EÚ, musí tento členský štát prijať opatrenia na rešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora.

Ak členský štát ignoruje rozsudok Súdneho dvora, Komisia môže podať druhú žalobu. Ak Súdny dvor rozhodne v neprospech členského štátu druhýkrát, môže mu uložiť pokutu. Môže ísť o pevne stanovenú sumu za konanie v minulosti alebo pokutu, ktorá sa periodicky zvyšuje, až kým si členský štát nesplní svoje povinnosti.

Žaloba o neplatnosť

Ide o žaloby podané s cieľom dosiahnuť zrušenie právneho predpisu EÚ alebo rozhodnutia. Žaloba sa podáva proti inštitúcii, agentúre alebo inému orgánu EÚ, ktorý prijal rozhodnutie alebo vydal právny predpis.

Ak žalobu podá členský štát proti právnym predpisom prijatým Európskym parlamentom a/alebo Radou, vec prejednáva Súdny dvor. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď členský štát napadne rozhodnutie Rady týkajúce sa štátnej pomoci, antidumpingu a vykonávacích právomocí. Tieto žaloby sa musia predložiť Všeobecnému súdu.

Súdny dvor prejednáva aj žaloby, ktoré podala jedna inštitúcia proti druhej.

Všetky ostatné žaloby, najmä tie, ktoré podávajú občania, spoločnosti alebo iné organizácie, prejednáva Všeobecný súd. Viac informácií o tom nájdete na našej stránke o Všeobecnom súde.

Žaloba o nečinnosť

Tieto žaloby sú podobné žalobám o neplatnosť. Nepodávajú sa však v prípade, že inštitúcia prijala rozhodnutie, ale v prípade, že inštitúcia, agentúra alebo orgán neprijali rozhodnutie. Tieto žaloby možno podať len vtedy, ak bola inštitúcia požiadaná o to, aby konala a je povinná konať.

Tieto prípady sú veľmi zriedkavé.

Podobne ako v prípade žalôb o neplatnosť je Súdny dvor príslušný pre žaloby, ktoré podávajú členské štáty a inštitúcie. Všeobecný súd je príslušný pre žaloby, ktoré podávajú jednotlivci.

Treba mať na pamäti, že hoci občania môžu upozorniť Komisiu na možné porušenie práva EÚ zo strany členského štátu, Komisia nie je povinná začať proti nemu konanie. V takom prípade nie je možné podať proti Komisii žalobu pre nečinnosť.

Odvolania

Tak ako vo všetkých právnych systémoch, aj tu existuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa proti niektorým rozhodnutiam Všeobecného súdu možno odvolať na Súdny dvor.

Odvolanie možno podať len v súvislosti s právnymi otázkami, nemôžu sa týkať samotného zisťovania a hodnotenia skutkového stavu veci Všeobecným súdom.

V niektorých druhoch konaní už samotný Všeobecný súd koná ako odvolací súd. Pri prijímaní rozhodnutí majú mnohé agentúry a orgány EÚ, napríklad Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo alebo Európska chemická agentúra, nezávislý odvolací orgán. V takýchto prípadoch vlastný odvolací orgán agentúry preskúma pôvodné rozhodnutie ešte pred predložením veci Všeobecnému súdu. Proti týmto rozhodnutiam Všeobecného súdu sa preto možno odvolať len vtedy, ak Súdny dvor udelí povolenie v rámci osobitného konania. Odvolanie sa povolí, pokiaľ sa týka otázky, ktorá je významná pre jednotu, súlad alebo vývoj práva EÚ.

Všetky odvolania sa musia podať do dvoch mesiacov od rozhodnutia Všeobecného súdu.

Ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu, môže buď sám rozhodnúť vo veci alebo ju vrátiť Všeobecnému súdu na opätovné posúdenie. Približne v 25 % prípadov sa odvolaniu vyhovie.

Odvolania tvoria približne štvrtinu všetkých konaní na Súdnom dvore.

Ako konanie prebieha?

Konanie pred Súdnym dvorom sa riadi Štatútom Súdneho dvora a jeho rokovacím poriadkom.

Toto konanie má dve základné časti, a to písomnú a ústnu časť.

Účastníci konania predkladajú svoje tvrdenia Súdnemu dvoru písomne. Členské štáty a inštitúcie EÚ môžu takisto predložiť Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Ide o písomnú fázu konania.

V mnohých veciach sa tiež uskutočňuje pojednávanie. Pojednávania sú verejné a tie najdôležitejšie sa vysielajú na našej webovej stránke. Viac informácií o sledovaní pojednávaní nájdete na našich stránkach o streamovaní a o tom, ako sa zúčastniť na pojednávaní. Niekoľko mesiacov po pojednávaní generálny advokát prednesie svoje návrhy, ak o to bol požiadaný. Ide o ústnu fázu konania.

Po ukončení ústnej fázy sa sudcovia poradia a prijmú rozhodnutie.

Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom pojednávaní.

Priemerná dĺžka konania je 16 až 18 mesiacov.

Viac informácií nájdete na našej stránke venovanej Konaniu pred Súdnym dvorom.