História Súdneho dvora

1952 – 1958 – Začiatky Súdneho dvora: Súdny dvor Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

Dňa 18. apríla 1951 šesť krajín – Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko – podpísalo Parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Za touto iniciatívou stála viera v to, že spojením výroby uhlia a ocele pod spoločnú organizáciu tieto krajiny už nebudú nikdy môcť proti sebe bojovať.

Zmluva nadobudla platnosť 23. júla 1952 a vytvorila štyri inštitúcie ESUO:

• Vysoký úrad (predchodca Európskej komisie)
• Zhromaždenie (predchodca Európskeho parlamentu)
• Rada (predchodkyňa Rady EÚ)
• Súdny dvor

Súdny dvor bol zodpovedný za zabezpečenie jednotného uplatňovania právnych predpisov ESUO vo všetkých členských štátoch a za riešenie právnych sporov medzi členskými štátmi a inštitúciami ESUO.

Za sídlo troch zo štyroch inštitúcií ESUO vrátane Súdneho dvora bol po dlhých rokovaniach vybraný Luxemburg. Prvé slávnostné zasadnutie Súdneho dvora sa konalo 4. decembra 1952 v budove Villa Vauban. Sľub zložilo sedem sudcov a jeden z dvoch generálnych advokátov.

Vedeli ste, že…?

V súčasnosti Zmluva o EÚ stanovuje, že Súdny dvor má jedného sudcu z každého členského štátu. Do roku 2003 bol však počet sudcov presne stanovený. Počet sudcov sa rovnal počtu členských štátov a ak bol počet štátov párny, pridal sa jeden sudca. Po vstupe krajín do EÚ sa tento počet zmenil, aby odrážal nárast počtu členských štátov, ale zostal nepárny. V rokoch 1952 až 1973 mal teda Súdny dvor sedem sudcov. V rokoch 1981 až 1995, keď bol počet členských štátov párny, mal Súdny dvor o jedného sudcu naviac. Týmto sa malo zabezpečiť, aby v prípade hlasovania nikdy nedošlo k rovnosti hlasov. Do roku 2009 Súdny dvor len zriedkakedy zasadal v pléne, ale rozhodoval v komorách, preto vyššie uvedené už nebolo potrebné.

Súdny dvor používal štyri procesné jazyky: nemecký, francúzsky, taliansky a holandský. Prvým predsedom Súdneho dvora bol Massimo Pilotti, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1952 až 1958.

Vedeli ste, že…?

Títo prví členovia museli rozhodnúť o niektorých základných aspektoch fungovania Súdneho dvora, ktorých výsledky sú viditeľné dodnes.

Súdny dvor vytvoril pečať Súdneho dvora, ktorá sa neskôr stala jeho logom. Tradičné symboly spravodlivosti, meč a váhy, boli umiestnené pred knihu, ktorá predstavuje vzdelanosť a múdrosť, a nad veniec z dubových listov, symbol úradnej moci pochádzajúci z rímskych čias.

Do pečate bolo pridané slovo „Curia“, čo je latinský výraz pre súd. Tým sa obišlo použitie viacerých jazykov v pečati. Tento výraz sa v súčasnosti používa v internetovej adrese Súdneho dvora.

Títo členovia tiež rozhodli, že počas pojednávaní Súdneho dvora sa budú nosiť taláre. Na návrh nemeckého sudcu sa vybrala bordová farba, farba talárov, ktoré nosia sudcovia Spolkového súdneho dvora (Bundesgerichtshof). Aj dnes táto farba vizuálne reprezentuje Súdny dvor vrátane tejto internetovej stránky.

Takmer dvadsať rokov nosili členovia Súdneho dvora aj baret. V roku 1973 sa od tejto praxe upustilo. O niečo neskôr sa zjednodušil aj lem talára, ktorý bol pôvodne vyšívaný.

Taláre členov Súdneho dvora sa nijako neodlišujú. Predná časť talára tajomníka je však lemovaná saténom, zatiaľ čo taláre, ktoré nosia sudcovia a generálni advokáti, sú lemované zamatom.

Pri vzniku Súdu prvého stupňa (teraz Všeobecného súdu) bola farba týchto talárov tmavomodrá.

Prvá vec bola Súdnemu dvoru predložená v apríli 1953: Verband Deutscher Reeder/Vysoký úrad (1/53). Svoje prvé rozsudky však vyniesol až 21. decembra 1954. Išlo o tieto rozsudky:

• Francúzsko/Vysoký úrad (1/54)
• Taliansko/Vysoký úrad (2/54)

Vedeli ste, že…?

Vo veci Francúzsko/Vysoký úrad francúzska vláda napadla niektoré rozhodnutia Vysokého úradu týkajúce sa cenových a diskriminačných praktík v oceliarskom sektore. Súdny dvor rozhodol, že Vysoký úrad porušil Zmluvu, ktorá stanovila povinné predchádzajúce zverejňovanie cenníkov a podmienok predaja.

V rokoch 1954 až 1956 počet predložených vecí vzrástol, pričom Súdny dvor ročne prejednával 10 až 12 vecí.

1958 – 1988 – Tri spoločenstvá, jeden súd: Súdny dvor Európskych spoločenstiev

Dňa 25. marca 1957 členské štáty podpísali Rímske zmluvy. Na základe týchto zmlúv, ktoré nadobudli platnosť 1. januára 1958, bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).

Súdny dvor ESUO bol nahradený Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev. Tento jeden súd bol zodpovedný za ESUO, EHS a Euratom. Jeho predseda a členovia zložili sľub 7. októbra 1958.

Vedeli ste, že…?

Siedmy október sa stal kľúčovým dátumom v kalendári Súdneho dvora. Funkčné obdobie sudcov a generálnych advokátov sa pravidelne začína v tento deň. Každé tri roky sa končí funkčné obdobie polovici sudcov a generálnych advokátov. Tento dátum sa tak v kalendári Súdneho dvora stal tradičným medzníkom, keďže niektorí členovia odchádzajú, prichádzajú noví a ďalším sa predlžuje funkčné obdobie na ďalších šesť rokov.

V júni 1961 bol Súdnemu dvoru predložený prvý návrh na začatie prejudiciálneho konania, a to od odvolacieho súdu v Haagu vo veci De Geus en Uitdenbogerd/Bosch a i. (13/61).

Počas prvých rokov svojej existencie Súdny dvor stanovil niekoľko kľúčových ústavných zásad, akými sú zásada priameho účinku a zásada prednosti práva EÚ.

Viac informácií o týchto a ďalších kľúčových rozsudkoch nájdete na našej stránke o historickej judikatúre.

Koncom 60. rokov 20. storočia sa luxemburské orgány rozhodli, že centrom všetkých inštitúcií EÚ v Luxembursku by sa mala stať časť mesta nazývaná Kirchberg. To viedlo k výstavbe budovy nazývanej Palác, ktorá bola dokončená v roku 1972.

Dokončenie výstavby sa časovo zhodovalo s prvým rozšírením EÚ 1. januára 1973, keď do EÚ vstúpilo Spojené kráľovstvo, Dánsko a Írsko. Súdny dvor sa rozrástol – mal 9 sudcov, 4 generálnych advokátov a používal 7 jazykov konania.

Po pristúpení Grécka 1. januára 1981 mal Súdny dvor 11 sudcov, 5 generálnych advokátov a používal 8 jazykov konania.

Španielsko a Portugalsko pristúpili v roku 1986, čím sa počty zvýšili na 13 sudcov, 6 generálnych advokátov a 10 jazykov konania.

S cieľom poskytnúť priestory pre rastúci počet členov a zamestnancov bolo okolie Paláca prestavané, aby umožnilo tri postupné rozšírenia.

V tomto období sa výrazne zvýšil aj počet vecí, ktoré Súdny dvor prejednával, a to zo 79 vecí v roku 1970 na 279 vecí v roku 1980. To podnietilo výzvy na vytvorenie druhého súdu. Kým došlo k zmenám, tento počet sa do roku 1987 zvýšil na 395 vecí.

1988 – 2004 – Dvojstupňový súdny systém: vznik Súdu prvého stupňa

Na základe žiadosti Súdneho dvora sa Rada 24. októbra 1988 rozhodla zriadiť Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Nový súd mal Súdnemu dvoru zjednodušiť prácu a umožniť mu sústrediť sa na jeho základnú úlohu, ktorou je zabezpečenie jednotného výkladu práva Spoločenstva. Pomohol tiež zabezpečiť lepšiu súdnu ochranu spoločností a jednotlivcov vytvorením nového súdu nižšej inštancie, ktorý sa venoval takým veciam.

Tento Súd prvého stupňa mal byť novým vstupným súdom pre určité typy konaní. Proti všetkým rozhodnutiam, ktoré vydal, sa bolo možné odvolať na Súdny dvor.

Na začiatku sa zaoberal žalobami podnikov proti rozhodnutiam v oblasti hospodárskej súťaže a pracovnoprávnymi žalobami európskych úradníkov. Jeho pôsobnosť sa však rýchlo rozšírila na prejednávanie najrôznejších vecí.

Súd prvého stupňa sídlil v budove Erasmus, ktorá bola dokončená v roku 1988. Jeho predseda a členovia zložili sľub 25. septembra 1989.

Prvé pojednávanie Súdu prvého stupňa sa konalo vo veci Tetra Pak Rausing/Komisia (T‑51/89). Dňa 30. januára 1990 tento súd vyniesol svoj prvý rozsudok vo veci Yorck von Wartenburg/Parlament (T‑42/89).

V nasledujúcich rokoch súdna inštitúcia zaznamenala výrazný architektonický vývoj. Budova Thomas More bola dokončená v roku 1992 a budova Themis v roku 1994.

Vedeli ste, že…?

Väčšina budov Súdneho dvora je pomenovaná po slávnych európskych právnikoch a právnych filozofoch. Viac informácií o nich nájdete na jednotlivých stránkach o budovách, ktoré nesú ich mená.

Súčasne sa EÚ neustále rozrastala: v rámci štvrtého rozšírenia 1. januára 1995 vstúpili do EÚ Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Počet členov Súdneho dvora sa zvýšil na 15 sudcov a 9 generálnych advokátov. Počet sudcov Všeobecného súdu sa zvýšil na 15. Oba súdy v tom období pracovali v 12 jazykoch konania.

Vedeli ste, že…?

Internetová stránka Súdneho dvora sa objavila online v roku 1996. Spočiatku jednoducho poskytovala prístup k rozhodnutiam Súdneho dvora, rýchlo sa však rozvinula do väčšej stránky ponúkajúcej tlačové správy a všeobecné informácie o Súdnom dvore.

Teraz ponúka prístup nielen k celej judikatúre Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ale aj k informáciám o fungovaní Súdneho dvora a jeho členov, ako aj k množstvu právnych zdrojov pre právnikov, akademikov a študentov.

Dňa 1. mája 2004 došlo k najväčšiemu rozšíreniu EÚ o 10 nových členských štátov: Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko. Počet členov Súdneho dvora sa zvýšil na 25 sudcov a 8 generálnych advokátov. Počet sudcov Súdu prvého stupňa sa zvýšil na 25. Oba súdy v tom období pracovali v 21 jazykoch konania.

S nárastom EÚ sa neustále zvyšoval aj počet vecí na oboch súdoch.

2004 – 2016 – Reforma systému súdnictva EÚ

Dňa 2. novembra 2004 Rada zriadila Súd pre verejnú službu.

Tento súd mal sedem sudcov a prejednával spory medzi inštitúciami EÚ a ich zamestnancami. Vznikol s cieľom znížiť pracovné zaťaženie Súdu prvého stupňa.

Dňa 1. januára 2007 pristúpili k EÚ Bulharsko a Rumunsko, čím sa počet sudcov Súdneho dvora a Všeobecného súdu zvýšil na 27 a počet jazykov konania na 23. Na Súdnom dvore bolo 8 generálnych advokátov, ich počet sa nezmenil.

Neskôr v tom istom roku, 13. decembra 2007, bola podpísaná Lisabonská zmluva. Platnosť nadobudla 1. decembra 2009 a zaviedla niekoľko zmien.

• Názov inštitúcie sa zmenil na „Súdny dvor Európskej únie“.
• Súd prvého stupňa bol premenovaný na „Všeobecný súd“.
• Bol vytvorený „Výbor podľa článku 255“, ktorého úlohou bolo posudzovať vhodnosť kandidátov na sudcov a generálnych advokátov navrhnutých členskými štátmi.

V roku 2008 bolo zavedené aj tzv. naliehavé prejudiciálne konanie, ktoré umožňuje Súdnemu dvoru v prípade potreby veľmi rýchlo rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, napríklad vo veciach týkajúcich sa osôb vo výkone väzby alebo vo veciach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností alebo starostlivosti o malé deti.

V roku 2008 bola dokončená štvrtá architektonická prístavba Súdneho dvora. Pozostáva z Prstenca, dvojpodlažnej budovy obklopujúcej Palác, a z dvoch rovnakých 24‑poschodových veží.

Okrem týchto štrukturálnych a architektonických zmien Súdny dvor prijal aj opatrenia na modernizáciu svojich pracovných postupov. V roku 2011 využil možnosti digitálnych technológií a spustil aplikáciu e‑Curia. Táto aplikácia umožňuje advokátom a účastníkom konania vymieňať si písomnosti so Súdnym dvorom elektronicky a bezpečnou cestou.

Dňa 1. júla 2013 sa 28. členom EÚ stalo Chorvátsko a počet členov Súdneho dvora vzrástol na 28 sudcov a 8 generálnych advokátov. V októbri 2013 pribudol deviaty generálny advokát. Počet sudcov Všeobecného súdu sa zvýšil na 28. Oba súdy v tom období pracovali v 24 jazykoch konania.

V roku 2015 Rada a Parlament z dôvodu rastúceho počtu vecí a potreby zabezpečiť primeranú dĺžku konania na Všeobecnom súde schválili reformy štruktúry Súdneho dvora. Počet sudcov Všeobecného súdu sa postupne zvýšil na dvoch sudcov z každého členského štátu. Na Súdnom dvore pribudli ďalší dvaja generálni advokáti.

V rámci tejto reformy bol 1. septembra 2016 zrušený Súd pre verejnú službu. Jeho právomoci boli prenesené na Všeobecný súd.

2016 – súčasná modernizácia a pokračovanie reformy súdnictva

V roku 2017 Súdny dvor a najvyššie a ústavné súdy členských štátov vytvorili Súdnu sieť Európskej únie (SSEÚ), ktorá umožňuje väčšiu spoluprácu medzi týmito súdmi.

V roku 2019 bola postavená a slávnostne otvorená tretia veža.

Vedeli ste, že…?

Tretia veža nesie názov „Veža Rocca“ podľa Giustiny Rocca, ktorá sa považuje za prvú ženu právničku v histórii. S výškou 118 metrov a 29 poschodiami je najvyššou budovou v Luxembursku.

V roku 2020 vystúpilo Spojené kráľovstvo z EÚ a počet sudcov sa znížil. Súdny dvor má v súčasnosti 27 sudcov a 11 generálnych advokátov. Všeobecný súd má v súčasnosti 54 sudcov. Počet jazykov konania sa nezmenil, je ich stále 24.

Rok 2020 bol poznačený začiatkom pandémie COVID‑19. Súdny dvor a Všeobecný súd po prvýkrát uskutočnili niektoré zo svojich pojednávaní prostredníctvom videokonferencie. Tento projekt bol ocenený tým, že Súdny dvor získal cenu Európskeho ombudsmana za inováciu.

V roku 2022 sa uskutočnilo prvé pojednávanie veľkej komory Súdneho dvora prenášané v živom vysielaní cez internet. Každý občan tak mohol sledovať pojednávanie Súdneho dvora bez ohľadu na to, kde sa nachádzal.

Významnou reformou, ktorá nadobudla účinnosť 1. októbra 2024, sa zaviedol čiastočný prenos právomoci rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania na Všeobecný súd. Umožnili to predchádzajúce reformy, ktoré zdvojnásobili počet sudcov Všeobecného súdu. Od tohto okamihu môže Všeobecný súd rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ sa týkajú

• DPH
• ciel, spotrebných daní alebo nomenklatúrneho zatriedenia tovaru
• obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov
• náhrady cestujúcim v leteckej doprave

Tieto oblasti boli vybrané, pretože už boli predmetom mnohých konaní na Súdnom dvore. Po presunutí týchto vecí na Všeobecný súd môže Súdny dvor venovať viac času dôležitejším a citlivejším veciam a súdnemu dialógu s vnútroštátnymi súdmi.

Súdny dvor dnes

V súčasnosti Súdny dvor zohráva ústrednú úlohu v právnom systéme EÚ. Má 81 sudcov – 1 sudca z každého členského štátu na Súdnom dvore a 2 sudcovia z každého členského štátu na Všeobecnom súde – spolu s 11 generálnymi advokátmi na Súdnom dvore. Súdny dvor zabezpečuje správne uplatňovanie a dodržiavanie právnych predpisov EÚ v celej Únii. To napomáha spájať rôzne národy v EÚ prostredníctvom spoločného právneho rámca.

Úloha Súdneho dvora sa postupom času výrazne vyvíjala: formovali ju prelomové rozhodnutia, ktoré vymedzili jeho právomoci a objasnili, ako sa má uplatňovať právo EÚ.

Typy vecí, o ktorých Súdny dvor rozhoduje, sa tiež vyvíjali, pričom presahujú rámec hospodárskych otázok a dotýkajú sa takmer všetkých aspektov moderného života.  Od ochrany práv pracovníkov, zabezpečenia rovnosti zaobchádzania a presadzovania antidiskriminačných pravidiel až po ochranu životného prostredia, ochranu súkromia údajov a zabezpečenie právneho štátu – rozhodnutia Súdneho dvora majú naďalej zásadný vplyv na európsku spoločnosť.