O Všeobecnom súde

Kto pracuje na Všeobecnom súde?

Sudcovia

Všeobecný súd má 54 sudcov, po dvoch sudcoch z každého členského štátu.

Každý členský štát navrhuje svojich vlastných sudcov. Neexistujú žiadne pravidlá EÚ týkajúce sa spôsobu výberu sudcu a každý členský štát môže dodržiavať svoj vlastný postup. Vybraná osoba však musí byť nezávislá a musí mať kvalifikáciu na výkon vysokej sudcovskej funkcie. Osobitný výbor preveruje kandidátov s cieľom uistiť sa, že sú vhodní na funkciu sudcu. Tento výbor sa volá Výbor podľa článku 255, pretože bol zriadený článkom 255 Zmluvy o fungovaní EÚ. Sudcovia sú následne vymenovaní všetkými členskými štátmi, ktoré rozhodujú spoločne.

Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Toto obdobie možno predĺžiť.

Vedeli ste, že…?

Najdlhšie pôsobiacim sudcom Všeobecného súdu je Marc Jaeger z Luxemburska, ktorý bol prvýkrát vymenovaný v roku 1996. Od septembra 2007 do septembra 2019, teda 12 rokov, bol aj predsedom Všeobecného súdu.

Sudcovia si volia predsedu a podpredsedu na obdobie troch rokov.

Súčasným predsedom je Marc van der Woude, ktorý bol prvýkrát zvolený v roku 2019.

Generálni advokáti

Na rozdiel od Súdneho dvora Všeobecný súd nemá stálych generálnych advokátov. Funkciu generálneho advokáta však môže plniť sudca.

Na prejednávanie návrhov na začatie prejudiciálneho konania sa spomedzi sudcov volia dvaja sudcovia, ktorí vykonávajú funkciu generálneho advokáta. Volia sa na obdobie troch rokov. Stanovisko generálneho advokáta sa vždy vypočuje v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale svoje návrhy vydáva len vtedy, ak vec vyvoláva nové právne otázky a návrhy by boli užitočné.

Pri priamych žalobách môže byť tiež funkciou generálneho advokáta vo výnimočných prípadoch poverený sudca. Stáva sa to však len zriedkavo. Na začiatku fungovania Všeobecného súdu v 90. rokoch sa táto možnosť využila len v niekoľkých prípadoch.

Koľko sudcov prejednáva vec?

Nie všetci sudcovia prejednávajú každú vec. Každá vec sa prideľuje komore.

Všeobecný súd má 10 komôr, ktoré môžu prejednávať veci s tromi alebo piatimi sudcami. Existuje aj veľká komora zložená z 15 sudcov a stredná komora zložená z 9 sudcov.

Počet sudcov je odrazom toho, o akú dôležitú alebo komplikovanú vec ide.

Väčšinu vecí prejednávajú komory zložené z troch sudcov. V ojedinelých prípadoch môže veci pridelené komore zloženej z troch sudcov prejednať a rozhodnúť sudca spravodajca, ktorý zasadá ako samosudca. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania prejednáva komora zložená z piatich sudcov.

Predsedovia komôr sú volení spomedzi sudcov na obdobie troch rokov.

Všetky komory môžu prejednávať žaloby o neplatnosť. Veci týkajúce sa duševného vlastníctva sa však prideľujú osobitným komorám, rovnako ako zamestnanecké veci. Táto špecializácia pomáha zabezpečiť čo najefektívnejšie vybavovanie vecí.

Existujú aj dve špecializované komory, ktorá rozhodujú o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania postúpených Všeobecnému súdu. Každá z týchto komôr má šesť sudcov, pričom jeden z nich koná ako generálny advokát. Návrhy vypracúva generálny advokát z druhej špecializovanej komory.

Tajomník a súdna kancelária

Všeobecný súd má vlastnú súdnu kanceláriu, ktorá dohliada na priebeh veci.

Vedením súdnej kancelárie je poverený tajomník. Tajomníka vymenúvajú sudcovia Všeobecného súdu na obdobie šiestich rokov. Podobne ako funkčné obdobie sudcov aj jeho funkčné obdobie môže byť obnovené. Súčasným tajomníkom je Vittorio Di Bucci, ktorý bol prvýkrát zvolený v roku 2023.

Všeobecný súd využíva aj ostatné oddelenia inštitúcie.

Aké veci prejednáva Všeobecný súd?

Všeobecný súd môže prejednávať mnoho rôznych typov vecí. Väčšinou prejednáva návrhy podané jednotlivcami a spoločnosťami proti rozhodnutiam a aktom inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ.

Žaloba o neplatnosť podaná jednotlivcami

Všeobecný súd prejednáva všetky žaloby podané jednotlivcami, spoločnosťami alebo organizáciami proti aktom alebo rozhodnutiam orgánov EÚ. Na to, aby bol napadnutý akt prípustný:

1. musí byť priamo určený danej osobe. Je to napríklad v prípade rozhodnutia o zmrazení majetku osoby alebo rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže, ktorým sa spoločnosti ukladá pokuta; alebo
2. musí byť regulačným aktom, ktorý sa priamo dotýka tejto osoby a nepotrebuje žiadne ďalšie vykonávacie opatrenie, aby nadobudol účinnosť, alebo
3. musí sa priamo a osobne týkať právnej situácie osoby, ktorá podáva žalobu.

„Priamy a osobný záujem“ má v práve EÚ veľmi špecifický význam. Znamená to, že hoci rozhodnutie priamo neuvádza meno osoby, ovplyvňuje jej právne postavenie z dôvodu určitých charakteristík, ktoré ju odlišujú od všetkých ostatných osôb.

Ak Všeobecný súd rozhodne, že rozhodnutie je nesprávne, môže ho zrušiť. To potom znamená, že rozhodnutie nikdy neexistovalo. Inštitúcia alebo orgán, ktorý rozhodnutie prijal, musí potom prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vysporiadal s dôsledkami rozsudku.

Vo veciach zahŕňajúcich pokutu, napríklad vo veciach hospodárskej súťaže, má Všeobecný súd „neobmedzenú právomoc“. To znamená, že ak zistí pochybenie v rozhodnutí, ktoré ale nie je dostatočné na zrušenie celého rozhodnutia, môže upraviť výšku pokuty. Môže tiež rozhodnúť o zvýšení pokuty.

Žaloba o neplatnosť podaná členskými štátmi

Všeobecný súd prejednáva aj návrhy, ktoré podáva členský štát proti Komisii.

Za určitých okolností prejednáva aj návrhy, ktoré podáva členský štát proti Rade. Patria sem veci, v ktorých sa napadnuté akty týkajú

• štátnej pomoci,
• obchodu a antidumpingu
• ďalších právnych aktov, v ktorých Rada vykonáva vykonávacie právomoci

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania

Právo EÚ je súčasťou vnútroštátneho práva každej krajiny EÚ. Vnútroštátne súdy teda môžu právo Únie priamo použiť. To znamená, že právo EÚ sa môže uplatňovať priamo pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ. Ide o tzv. priamy účinok práva EÚ.

Ak nie je jasné, ako presne sa má právo EÚ v danom prípade vykladať, vnútroštátne súdy môžu položiť Súdnemu dvoru otázky. Týmto spôsobom môžu objasniť, čo dané ustanovenie práva EÚ znamená alebo či je vôbec platné. Následne im to umožní uplatňovať právo EÚ a rozhodovať, či sú vnútroštátne právne predpisy a postupy v súlade s ním.

V prípade potreby môže tieto otázky položiť každý nezávislý súd v EÚ.

Vnútroštátne súdy, proti rozhodnutiam ktorých sa už nemožno odvolať, musia tieto otázky položiť, ak odpoveď nie je jasná a je potrebná pre rozhodnutie vo veci.

Všetky návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa na začiatku podávajú na Súdny dvor. Väčšinu z nich Súdny dvor aj prejednáva. Všeobecnému súdu sa však postupujú veci, ktoré sa týkajú

• DPH
• ciel, spotrebných daní alebo nomenklatúrneho zaradenia tovaru
• obchodovania s emisiami skleníkových plynov
• náhrad cestujúcim,

pokiaľ sa netýkajú zásadného rozhodnutia, ktoré by mohlo ovplyvniť jednotu alebo súlad práva EÚ.

Po zodpovedaní otázok sa vec vracia na vnútroštátny súd, ktorý prijme konečné rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie Všeobecného súdu o práve EÚ môže Súdny dvor preskúmať, ak sa zistí, že rozhodnutie Všeobecného súdu má vplyv na jednotu alebo súlad práva EÚ. V opačnom prípade je konečné a záväzné. Vnútroštátny súd sa musí riadiť odpoveďou Všeobecného súdu. Týmto rozhodnutím sa musia riadiť aj ostatné vnútroštátne súdy v celej EÚ, ak rozhodujú o podobných veciach.

Žaloba o nečinnosť

Tieto žaloby sú podobné žalobám o neplatnosť. Nepodávajú sa však v prípade, že inštitúcia EÚ prijala rozhodnutie, ale v prípade, že inštitúcia EÚ neprijala rozhodnutie. Tieto žaloby možno podať len vtedy, ak bola inštitúcia EÚ požiadaná, aby konala a je povinná konať.

Tieto prípady sú zriedkavé.

Podobne ako v prípade žalôb o neplatnosť je Všeobecný súd príslušný pre žaloby, ktoré podávajú jednotlivci. Súdny dvor rozhoduje o žalobách, ktoré podávajú členské štáty a inštitúcie EÚ.

Treba mať na pamäti, že hoci občania môžu upozorniť Komisiu na možné porušenie práva EÚ zo strany členského štátu, Komisia nie je povinná začať proti nemu konanie. V takom prípade nie je možné podať proti Komisii žalobu pre nečinnosť.

Žaloby v oblasti duševného vlastníctva

EÚ má vlastný systém ochranných známok a dizajnov. Existujú paralelne s vnútroštátnymi ochrannými známkami. Ochranná známka EÚ je platná na celom území EÚ.

Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO) spravuje tento systém a rozhoduje o tom, či je možné zapísať ochranné známky a dizajny EÚ. EUIPO má vlastné interné odvolacie konanie s odvolacím senátom, ktorý prejednáva námietky proti týmto pôvodným rozhodnutiam.

Odvolania proti rozhodnutiam prijatým odvolacím senátom EUIPO prejednáva Všeobecný súd.

Približne 25 % všetkých vecí na Všeobecnom súde tvoria veci týkajúce sa duševného vlastníctva.

Zamestnanecké žaloby

Ak má zamestnanec EÚ pracovnoprávny spor so svojím zamestnávateľom (inštitúciou EÚ, agentúrou atď.), Všeobecný súd prejednáva odvolanie proti konečnému správnemu rozhodnutiu.

V takýchto prípadoch koná podobne ako pracovné súdy vo vnútroštátnych právnych systémoch.

Žaloby o náhradu škody

Všeobecný súd prejednáva žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným konaním inštitúcií a iných orgánov EÚ.

Osobitné zmluvy

Zmluvy medzi EÚ a spoločnosťami alebo jednotlivcami niekedy obsahujú osobitné ustanovenia, v ktorých sa uvádza, že Súdny dvor EÚ bude prejednávať všetky prípady vyplývajúce zo sporov na základe zmluvy. Takéto ustanovenia sú v zmluvách bežné.

Tieto veci prejednáva Všeobecný súd.

Odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu

Tak ako vo všetkých iných právnych systémoch, aj tu existuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa proti rozhodnutiam Všeobecného súdu možno odvolať na Súdny dvor.

Odvolanie možno podať len v súvislosti s právnymi otázkami, nie v súvislosti s tým, ako Všeobecný súd zistil a vyhodnotil skutkový stav veci.

V niektorých typoch konaní už samotný Všeobecný súd koná ako odvolací súd. Pri prijímaní rozhodnutí majú mnohé agentúry a orgány EÚ, napríklad EUIPO alebo Európska chemická agentúra, nezávislý odvolací orgán. V takýchto prípadoch vlastný odvolací orgán agentúry preskúma pôvodné rozhodnutie ešte pred predložením veci Všeobecnému súdu. Proti týmto rozhodnutiam Všeobecného súdu sa preto možno odvolať len vtedy, ak Súdny dvor udelí povolenie v rámci osobitného konania. Odvolanie sa povolí, pokiaľ sa týka otázky, ktorá je významná pre jednotu, súlad alebo vývoj práva EÚ.

Všetky odvolania sa musia podať do dvoch mesiacov od rozhodnutia Všeobecného súdu.

Ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu a zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže buď sám rozhodnúť vo veci alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné posúdenie.

Približne v 25 % prípadoch sa rozhodnutie napadne odvolaním. Z toho len v 25 % prípadoch Súdny dvor vydá nové rozhodnutie. To znamená, že len 6 % rozhodnutí Všeobecného súdu Súdny dvor zruší.

Proti rozhodnutiam o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa nemožno odvolať. Súdny dvor však môže vec preskúmať, ak zistí, že rozhodnutie Všeobecného súdu má vplyv na jednotu alebo súlad práva EÚ.

Ako prebieha konanie?

Konanie pred Všeobecným súdom sa riadi Štatútom Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu.

Konanie má dve základné časti, a to písomnú a ústnu časť.

Pri návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa postupuje rovnako ako v konaní pred Súdnym dvorom. Ostatné konania sa začínajú podaním žaloby do kancelárie Všeobecného súdu. Žalobu musí pripraviť advokát oprávnený na zastupovanie pred súdmi členského štátu.

Účastníci konania predkladajú svoje tvrdenia Súdnemu dvoru písomne. Do konania môžu vstúpiť aj členské štáty, inštitúcie EÚ a iné osoby, ktoré majú priamy záujem na výsledku veci, aby podporili jednu alebo druhú stranu. Ide o písomnú časť konania.

V mnohých veciach sa koná aj pojednávanie. Pojednávania sú verejné a najdôležitejšie z nich možno naživo sledovať na našej internetovej stránke. Viac informácií o živom sledovaní pojednávaní nájdete na našich stránkach o streamovaní a o tom, ako sa zúčastniť na pojednávaní. Ide o ústnu časť konania.

Ak o to Všeobecný súd požiada, generálny advokát pripraví svoje návrhy. Návrhy sa prednášajú verejne a niektoré z nich možno sledovať naživo na internetovej stránke.

Po skončení ústnej časti sa sudcovia poradia a dospejú k rozhodnutiu.

Rozsudok sa následne vyhlasuje na verejnom pojednávaní a vyhlasovanie niektorých rozsudkov možno aj naživo sledovať na našej internetovej stránke.

Konanie trvá v priemere približne 20 mesiacov.

Viac informácií nájdete na našej stránke o konaní pred Všeobecným súdom.