Súdne štatistiky Súdneho dvora - 2025

Podané veci

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj uplynulý rok sa vyznačoval významným prílevom nových vecí, pretože v roku 2025 bolo do registra kancelárie zapísaných 889 vecí. Tento údaj zdanlivo znamená mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku (2024), počas ktorého bolo do registra kancelárie zapísaných 920 vecí, no ak sa vezme do úvahy 65 návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli na Súdny dvor podané v roku 2025 a postúpené Všeobecnému súdu po predbežnej analýze podľa článku 93a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v skutočnosti bolo na Súdny dvor v roku 2025 podaných najmenej 954 vecí, čo je počet veľmi blízky rekordnému počtu dosiahnutému v roku 2019, keď bolo na Súdnom dvore zapísaných 966 vecí.

Pri podrobnejšom preskúmaní rozdelenia vecí podaných na Súdny dvor v roku 2025 nie je prekvapením, že prevažnú časť týchto nových vecí tvoria návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Okrem 65 vyššie uvedených návrhov, ktoré boli postúpené Všeobecnému súdu vzhľadom na to, že patria výlučne do jednej alebo viacerých osobitných oblastí uvedených v článku 50b štatútu, tak bolo v roku 2025 do registra kancelárie zapísaných 580 nových návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Ide o najvyšší počet za posledných päť rokov.

Rovnako ako v roku 2024, návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané v roku 2025 pochádzajú z takmer všetkých členských štátov, pričom značný počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania bol podaný talianskymi súdmi (110 návrhov, z ktorých polovica bola podaná len v priebehu februára 2025) a poľskými súdmi (63 návrhov, čo je najvyšší počet od pristúpenia tejto krajiny k Európskej únii v roku 2004).

Vysoký počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných talianskymi súdmi sa dá do veľkej miery vysvetliť tým, že tieto súdy – konfrontované s masívnym prílevom opravných prostriedkov podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín proti opatreniam vyhostenia prijatým vnútroštátnymi orgánmi – mali otázky týkajúce sa výkladu ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, konkrétne pojmu „bezpečná krajina pôvodu“[1].

Pokiaľ ide o návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané poľskými súdmi, pozornosť týchto súdov sa zameriavala najmä na oblasť ochrany spotrebiteľa, pričom viac ako polovica návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré poľské súdy podali na Súdny dvor v roku 2025, sa týkala výkladu ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách[2] alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere[3].

Zatiaľ čo počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných talianskymi a poľskými súdmi v roku 2025 bol mimoriadne vysoký, počet návrhov pochádzajúcich z Nemecka a Francúzska naopak zostal na veľmi nízkej úrovni, keď bolo podaných len 61, resp. 17 žiadostí. Hoci je počet návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali francúzske súdy, jedným z najnižších zaznamenaných za posledných 20 rokov, treba poukázať na to, že spolu s návrhmi na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali nemecké súdy, sa mnohé z nich týkali práve osobitných oblastí, v ktorých bola prejudiciálna právomoc prenesená na Všeobecný súd, a predovšetkým spoločného systému dane z pridanej hodnoty a náhrady a pomoci cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, meškania alebo zrušenia dopravných služieb. K 61 návrhom, ktoré bude vybavovať samotný Súdny dvor, je tak potrebné pridať viac ako dvadsať návrhov podaných na Súdny dvor a postúpených Všeobecnému súdu z dôvodu právomoci.

Okrem návrhov na začatie prejudiciálneho konania pochádzajúcich zo štyroch vyššie uvedených štátov treba poukázať na stále vysokú úroveň návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných rakúskymi a bulharskými súdmi, ktorých bolo v roku 2025 47, resp. 42, ako aj úplne prvý návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný britským súdom od vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie a po uplynutí prechodného obdobia 31. decembra 2020. Na základe článku 158 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu[4] podal High Court of Justice (King’s Bench Division) 24. októbra 2025 návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka výkladu článku 17 ods. 2 uvedenej dohody, upravujúceho práva súvisiace s pobytom a s povoleniami na pobyt priznanými rodinným príslušníkom závislým od občanov Únie alebo štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva[5].

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch predstavovali odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu a priame žaloby z hľadiska ich počtu druhú a tretiu kategóriu vecí podaných na Súdny dvor v roku 2025. S počtom 245 vecí vykázali odvolania, odvolania týkajúce sa predbežného opatrenia a odvolania týkajúce sa vedľajšieho účastníctva mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom – počas ktorého počet odvolaní pri zohľadnení všetkých kategórií dosiahol 277 vecí – zatiaľ čo priame žaloby zaznamenali mierny nárast. Okrem niekoľkých žalôb o neplatnosť a jednej žaloby o náhradu škody tak bolo v roku 2025 podaných na Súdny dvor 50 žalôb o nesplnenie povinností. Tieto žaloby sa týkajú približne 20 členských štátov a ide v nich o tak rôznorodé otázky, akými sú ochrana životného prostredia – vo všetkých jeho formách (kvalita ovzdušia, kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu, čistenie komunálnych odpadových vôd, nakladanie s odpadom, predchádzanie a obmedzovanie škodlivých účinkov súvisiacich s vystavením hluku, ochrana prirodzených biotopov…), sociálna politika a boj proti zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, a ďalej doprava, zdaňovanie a voľný pohyb kapitálu. V marci 2025 tak Európska komisia podala žaloby proti šiestim rôznym členským štátom za to, že neprijali alebo neoznámili opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ[6].

Tento prehľad podaných vecí by bol napokon istotne neúplný, ak by sa nespomenula žiadosť o stanovisko podaná Európskou komisiou 21. novembra 2025, týkajúca sa zlučiteľnosti revidovaného návrhu dohody o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísanému v Ríme 4. novembra 1950, so Zmluvami. Táto žiadosť bola podaná podľa článku 218 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nadväznosti na dve predchádzajúce žiadosti z apríla 1994 a z júla 2013 týkajúce sa tej istej veci, pričom v prípade prvej z nich bolo konštatované, že Spoločenstvo nemá právomoc na pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd[7], a v prípade druhej bola konštatovaná nezlučiteľnosť návrhu dohody o pristúpení Európskej únie k uvedenému dohovoru s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a protokolom č. 8 k tomuto článku[8]. Predmetom danej žiadosti o stanovisko (1/25) je práve tento dokument, ktorý je výsledkom rokovaní nadväzujúcich na toto stanovisko o nezlučiteľnosti.

V závere tohto krátkeho prehľadu podaných vecí treba poukázať na to, že k nezanedbateľnému podielu z nich bola pripojená žiadosť o urýchlené prejednanie veci, keďže návrh na uplatnenie skráteného konania alebo naliehavého konania bol podaný až v 88 veciach, čo predstavuje 10 % všetkých vecí podaných na Súdny dvor v roku 2025. Naliehavé prejudiciálne konanie sa v priebehu predchádzajúceho roka reálne uskutočnilo v štyroch veciach[9] a pokiaľ ide o uplatnenie skráteného konania, vyhovené bolo dvom návrhom[10], pričom skrátené konanie začal samotný predseda v citlivej veci týkajúcej sa výkladu článkov smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní týchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.[11]

Skončené veci

Hoci bol na Súdnom dvore v roku 2025 do registra zapísaný vysoký počet vecí, uplynulý rok sa vyznačoval aj intenzívnou súdnou činnosťou, keďže Súdny dvor uzavrel 774 vecí, čo je pomerne blízko počtu z predchádzajúcich rokov (792 vecí skončených v roku 2020, 772 v roku 2021, 808 v roku 2022 a 783 v roku 2023). Ide síce o výrazne nižší počet, ako bol počet vecí ukončených v roku 2024 (862 vecí), no treba pripomenúť, že tento rok sa vyznačoval čiastočnou obnovou zloženia Súdneho dvora a súčasne potrebou ukončiť značný počet vecí pred odchodom sudcov, ktorým sa končilo funkčné obdobie.

Okrem toho treba pripomenúť, že kolégium sudcov bolo v čase písania týchto riadkov stále neúplné, keďže jeden sudca, ktorý odišiel zo Súdneho dvora vo februári 2024, stále nebol nahradený, zatiaľ čo ďalší sudca, ktorý zomrel počas funkčného obdobia v júni 2024, bol reálne nahradený až o rok neskôr, v júni 2025. Takéto faktory nemôže Súdny dvor kontrolovať, no nevyhnutne majú vplyv na produktivitu tohto súdu.

Nie je prekvapením, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania a odvolania, ktoré verne odrážajú nimi predstavovanú časť vecí podaných na Súdny dvor, tvoria podstatnú časť vecí ukončených týmto súdom, keďže Súdny dvor v roku 2025 vybavil 561 návrhov na začatie prejudiciálneho konania a 156 odvolaní, čo je viac ako 92 % z celkového počtu vecí ukončených minulý rok.

Rovnako ako v uplynulých rokoch aj v roku 2025 boli rozsudky hlavným spôsobom ukončenia vecí. V priebehu predchádzajúceho roka tak bolo vydaných 447 rozsudkov, zatiaľ čo uznesenia, ktorými sa konanie skončilo inak ako výmazom, vrátením veci Všeobecnému súdu alebo zastavením konania, predstavovali menej ako 20 % skončených vecí. Počet týchto uznesení (116) však bol proporcionálne vyšší v prípade odvolaní ako v prípade návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Zatiaľ čo uznesenia prijaté na základe článkov 53 a/alebo 99 rokovacieho poriadku predstavovali len 12 % prejudiciálnych konaní ukončených v roku 2025, uznesenia prijaté buď na základe článkov 170a a 170b, alebo na základe článkov 181 alebo 182 rokovacieho poriadku predstavovali 35 % všetkých odvolaní ukončených v minulom roku.

Pokiaľ ide o odvolania ukončené Súdnym dvorom v roku 2025, treba poukázať predovšetkým na zníženie miery zrušenia rozhodnutí Všeobecného súdu. Kým v rokoch 2022, 2023 a 2024 sa táto miera pohybovala okolo 20 %, v roku 2025 klesla na 15 %. Zo 156 odvolaní ukončených minulý rok iba 24 z nich viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku alebo uznesenia na Súdnom dvore. Vo väčšine prípadov (19) Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu.

Pokiaľ ide konkrétne o činnosť komory, ktorá prijíma odvolania, treba konštatovať, že v priebehu predchádzajúceho roka boli prijaté dve odvolania, vrátane prvého odvolania patriaceho do novej pôsobnosti článku 58a štatútu, v nadväznosti na legislatívnu reformu z roku 2024. V danej veci ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu týkajúcemu sa plnenia zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku v zmysle článku 272 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto odvolanie, ktoré bolo podané v decembri 2024, bolo čiastočne prijaté 29. apríla 2025 a v súčasnosti na jeho základe prebieha konanie pred Súdnym dvorom.[12]

Pri pohľade na údaje týkajúce sa spôsobu ukončovania vecí možno konštatovať, že v priebehu minulého roka došlo k poklesu počtu a percentuálneho podielu rozhodnutých vecí, v ktorých boli prednesené návrhy. V roku 2025 sa teda v 239 ukončených veciach uskutočnilo objasnenie veci v podobe návrhov generálneho advokáta – čo predstavuje 31 % celkového počtu vecí skončených v roku 2025 –, zatiaľ čo počet skončených vecí, v ktorých boli prednesené návrhy, predstavoval 336 vecí v roku 2024 a 283 vecí v roku 2023, t. j. 39, resp. 36 % celkového počtu vecí skončených v týchto rokoch. Tento pokles by sa mohol dať čiastočne vysvetliť prenosom prejudiciálnej právomoci v prospech Všeobecného súdu, ktorý má v súčasnosti možnosť využívať návrhy generálneho advokáta na účely rozhodovania vo veciach, ktoré na neho boli postúpené Súdnym dvorom, ale možno ho vysvetliť predovšetkým absenciou skutočne nových právnych otázok v iných oblastiach, čo viedlo Súdny dvor k širšiemu využívaniu možnosti zakotvenej v článku 20 piatom odseku Štatútu, spočívajúcej v rozhodnutí vo veciach bez návrhov generálneho advokáta. Ako vyplýva z nasledujúcich tabuliek, len v oblastiach energetiky a voľného pohybu osôb došlo v roku 2025 ku skutočnému nárastu počtu rozhodnutých vecí, v ktorých boli prednesené návrhy, v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Pokiaľ ide o rozdelenie skončených vecí podľa toho, ktoré rozhodovacie zloženie o nich rozhodlo, najvyšší počet rozhodnutí vydali trojčlenné komory, keďže nimi bolo roku 2025 ukončených až 352 vecí. Päťčlenné komory ukončili v tom istom roku 255 vecí, zatiaľ čo počet vecí ukončených veľkou komorou bol 35. Ide o dosť výrazné zníženie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v ktorom bolo 75 vecí rozhodnutých týmto rozhodovacím zložením. Ako už bolo uvedené, tento rozdiel možno vysvetliť vysokým počtom rozhodnutí vydaných pred čiastočným obnovením zloženia Súdneho dvora v októbri 2024, medzi ktorými bol okrem iného aj rozsudok, ktorým sa rozhodlo o pätnástich žalobách týkajúcich sa právnej úpravy Spoločenstva v oblasti dopravy.

Pokiaľ ide napokon o priemernú dĺžku konaní, táto bola 16,7 mesiaca, pri zohľadnení všetkých vecí spolu, a to oproti 17,7 mesiaca o rok skôr. Skrátenie dĺžky konaní sa týka všetkých typov vecí, keďže v prípade prejudiciálnych konaní sa skrátila zo 17,2 mesiaca na 16,9 mesiaca, v prípade priamych žalôb z 21,5 mesiaca na 20 mesiacov a v prípade odvolaní z 18,4 mesiaca na 15,1 mesiaca.

Prebiehajúce konania

Logickým dôsledkom nerovnováhy medzi počtom vecí podaných v priebehu uplynulého roka a počtom skončených vecí je to, že počet prebiehajúcich vecí k 31. decembru 2025 bol vyšší ako v predchádzajúcom roku. Predstavoval totiž 1 322 vecí oproti 1 207 veciam o rok skôr. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorých bolo 772, a odvolania v počte 443 vecí stále tvoria prevažnú časť vecí predložených Súdnemu dvoru.

[1] Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60.

[2] Ú. v. EÚ L 95, 21.4.1993, s. 29.

[3] Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

[4] Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

[5] Vec C‑682/25, Crossryn.

[6] Ú. v. EÚ L 438, 8.12.2021, s. 1. Tieto žaloby, zapísané pod číslami C‑207/25, C‑208/25, C‑210/25, C‑212/25, C‑213/25 a C‑215/25, sú podané proti Fínsku, Bulharsku, Španielsku, Maďarsku, Holandsku a Portugalsku.

[7] Stanovisko 2/94 (Pristúpenie Spoločenstva k EDĽP) z 28. marca 1996 (EU:C:1996:140).

[8] Stanovisko 2/13 (Pristúpenie Únie k EDĽP) z 18. decembra 2014 (EU:C:2014:2454).

[9] Ide o veci C‑135/25 PPU, Kačev (v ktorej bol vydaný rozsudok 20. mája 2025, EU:C:2025:366), C‑219/25 PPU, Kamekris (v ktorej bol vydaný rozsudok 19. júna 2025, EU:C:2025:456), C‑313/25 PP, Adrar (v ktorej bol vydaný rozsudok 4. septembra 2025, EU:C:2025:647) a C‑712/25 PPU, Rastočev (v ktorej bol vydaný rozsudok 12. februára 2026, EU:C:2026:101).

[10] Pozri veci C‑280/25, Lin II, a C‑440/25, Ebilum.

[11] Vec C‑195/25, Framholm (v ktorej bol vydaný rozsudok 20. novembra 2025, EU:C:2025:904).

[12] Vec C‑881/24 P, SC/Eulex Kosovo (uznesenie z 29. apríla 2025, EU:C:2025:313).