Ochranné známky a dizajny EÚ
Duševné vlastníctvo zohráva dôležitú úlohu v hospodárskom živote Európskej únie, najmä prostredníctvom používania ochranných známok a dizajnov. Ochranné známky umožňujú spoločnostiam chrániť si svoje značky a zároveň pomáhajú spotrebiteľom identifikovať pôvod výrobku alebo služby. Od polovice 90. rokov je možné zapísať a chrániť ochranné známky na úrovni EÚ. Nie všetko však môže byť zapísané ako ochranná známka EÚ, pretože by to mohlo byť v rozpore s právami iných osôb.
Podobne možno ochranu priznať aj dizajnom, ktoré sú nové a majú osobitný charakter.
V sporoch o to, čo môže byť chránené, vykladá a uplatňuje právo EÚ v oblasti ochranných známok a dizajnov Všeobecný súd Európskej únie.
Úvod
Ochranné známky EÚ sú platné na celom území Únie. Jednotlivci môžu požiadať o zápis svojich ochranných známok pre konkrétne tovary a služby na Úrade EÚ pre duševné vlastníctvo, známom ako EUIPO. EUIPO potom vydá rozhodnutie, či je možné ochrannú známku zapísať. EUIPO má vlastné interné odvolacie konanie pred odvolacím senátom, ktorý prejednáva odvolania proti týmto pôvodným rozhodnutiam. Všeobecný súd rozhoduje o žalobách proti rozhodnutiam odvolacieho senátu EUIPO.
Ochranné známky umožňujú spotrebiteľom ľahko identifikovať pôvod výrobku alebo služby. Keď na výrobku vidíte známe logo, symbol alebo názov, viete, že pochádza od určitej spoločnosti. Na zabezpečenie toho, aby to fungovalo, musia mať ochranné známky rozlišovaciu spôsobilosť. To znamená, že musia byť spôsobilé odlíšiť tovary a služby jednej spoločnosti od tovarov a služieb inej spoločnosti. Nemôžu byť príliš všeobecné alebo jednoducho len opisovať výrobok alebo službu a nemala by existovať pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami. Mnohé z vecí v oblasti ochranných známok, ktoré Všeobecný súd prejednáva, sa týkajú týchto otázok.
Tiež nie je dovolené zapisovať ochranné známky EÚ špekulatívne. Zápis musí byť vykonaný v dobrej viere a ochranná známka sa musí skutočne používať. Ak sa ochranná známka nepoužíva, nemožno sa na ňu odvolávať s cieľom zabrániť zápisu podobnej ochrannej známky niekým iným. Aj tieto otázky sa pravidelne objavujú na Všeobecnom súde.
Ochranné známky tiež nemožno zapísať vtedy, ak sú v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi.
Niekedy je možné zapísať ochranné známky aj pre tvar výrobku alebo pre zvuk.
Podobne aj dizajny môžu byť chránené právami duševného vlastníctva. Aj tieto otázky bývajú predmetom rozhodnutí Všeobecného súdu.
Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti vyplývajúci zo samotnej povahy veci
Niekedy označenia, pre ktoré sa žiada ochranná známka, nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, čo vyplýva z ich samotnej povahy. Môže to tak byť v prípade, ak je ochranná známka zložená z jednoduchých geometrických tvarov alebo je veľmi všeobecná.
Napríklad v roku 2024 Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie úradu EUIPO, že spoločnosť Chiquita Brands nemôže zapísať jednoduchý modro‑žltý ovál ako ochrannú známku EÚ pre čerstvé ovocie.

Dané označenie, ktorým bolo v podstate pozadie loga spoločnosti Chiquita bez textu, bolo považované za jednoduchý geometrický útvar bez rozlišovacej spôsobilosti (T‑426/23 Chiquita Brands).
Opisné označenia
V roku 2017 podala nemecká farmaceutická spoločnosť Stada Arzneimittel žiadosť o zápis „ViruProtect“ ako ochrannej známky EÚ pre farmaceutické výrobky a lieky. Všeobecný súd sa stotožnil s rozhodnutím EUIPO, že relevantná verejnosť – t. j. osoby, pri ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že sa stretnú s ochrannou známkou a výrobkami, ktoré predstavuje – by si ochrannú známku vykladala tak, že znamená „ochranu pred vírusmi“. Na základe toho bola daná ochranná známka príliš opisná, pokiaľ ide o výrobky, pre ktoré sa žiadalo o zápis, a preto ju nebolo možné zapísať (T‑487/18 Viruprotect).
Všeobecný súd tiež konštatoval, že použitie názvov dvoch hlavných miest bolo čisto opisné, pokiaľ ide o pôvod alebo miesto určenia výrobkov alebo služieb. V rozhodnutiach z rokov 2015 a 2022 Všeobecný súd uviedol, že „MONACO“ a obrazová ochranná známka pozostávajúca zo slova „Andorra“ sú čisto opisné. Preto nemohli byť zapísané ako ochranné známky EÚ (T‑197/13 MEM a T‑806/19 Govern d’Andorra).
Pravdepodobnosť zámeny
V roku 2011 argentínsky futbalista Lionel Messi požiadal o zápis výrazu „MESSI“ ako ochrannej známky EÚ pre výrobky súvisiace so športom. EUIPO prihlášku zamietol s odôvodnením, že táto ochranná známka by mohla byť zameniteľná s existujúcou ochrannou známkou „MASSI“, ktorá bola zapísaná pre podobné výrobky. V roku 2018 však Všeobecný súd toto rozhodnutie zrušil, pričom rozhodol, že meno Messi je príliš známe na to, aby medzi týmito dvomi ochrannými známkami mohlo dôjsť k zámene. Súdny dvor toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil. Súdny dvor konštatoval, že reputácia prihlasovateľa je relevantná pri posudzovaní vnímania verejnosti a pravdepodobnosti zámeny s inou ochrannou známkou. V tejto veci bolo to, že Messi je veľmi známy ako celosvetovo uznávaný futbalista, považované za všeobecne známu skutočnosť. V dôsledku toho si Messi mohol zapísať svoje meno ako ochrannú známku EÚ (T‑554/14 MESSI a C‑474/18 P Messi Cuccittini).
V roku 2012 sa Všeobecný súd stotožnil so záverom EUIPO, že označenie „VIAGUARA“ nemôže byť zapísané ako ochranná známka EÚ pre nápoje. Dôvodom bola existujúca ochranná známka VIAGRA. Súdny dvor uznal, že nápoje a lieky sú síce odlišné tovary, no zastával taký názor, že spoločnosť VIAGUARA by mohla parazitovať na povesti ochrannej známky VIAGRA. U spotrebiteľa by mohla byť vyvolaná domnienka, že nápoje majú podobné vlastnosti ako liek (konkrétne zvýšenie libida) (T‑332/10 Viaguara).
Skutočné používanie a dobrá viera
Ochranná známka EÚ sa musí „skutočne používať“. Znamená to, že sa musí aktívne používať v obchodnom styku, a nie len byť zapísaná s cieľom zabrániť jej používaniu inými osobami.
Írsky reťazec rýchleho občerstvenia Supermac's a americký reťazec rýchleho občerstvenia McDonaldʻs viedli spor o ochrannú známku EÚ „Big Mac“, ktorá je pre McDonald‘s zapísaná od roku 1996. V roku 2017 spoločnosť Supermacʻs požiadala o zrušenie tejto ochrannej známky vo vzťahu k určitým tovarom. Súdny dvor rozhodol, že spoločnosť McDonaldʻs „skutočne“ nepoužívala ochrannú známku „Big Mac“ pre hydinové výrobky, ako sú kuracie sendviče, nepretržite počas obdobia piatich rokov. V dôsledku toho McDonaldʻs prišla o ochrannú známku EÚ pre tieto výrobky (T‑58/23 BIG MAC).
Ochranná známka EÚ musí byť tiež zapísaná v dobrej viere, čo znamená s poctivým a čestným úmyslom. V roku 2013 bola na EUIPO úspešne zapísaná ochranná známka „NEYMAR“. Prihlasovateľ, pán Moreira, však nemal žiadny vzťah so slávnym brazílskym futbalistom Neymarom da Silva Santos Júnior. Neskôr, na návrh samotného Neymara, vyhlásil EUIPO ochrannú známku za neplatnú. Všeobecný súd toto rozhodnutie potvrdil, pričom dospel k záveru, že pán Moreira nekonal v dobrej viere, keď podal prihlášku tejto ochrannej známky. Tvrdenia pána Moreiru spočívajúce v tom, že v čase podania prihlášky nevedel o tom, že Neymar je slávny, a že to, že si zvolil názov „NEYMAR“, bolo „iba náhodou“, Súdny dvor odmietol ako nedôveryhodné (T‑795/17 NEYMAR).
Verejný poriadok a dobré mravy
V roku 2019 Všeobecný súd rozhodol, že úrad EUIPO oprávnene zamietol prihlášku ochrannej známky obsahujúcej slová „Cannabis Store Amsterdam“ na pozadí zobrazujúcom listy marihuany. Toto označenie jasne upriamovalo pozornosť zákazníkov na marihuanu, t. j. drogu, ktorá je v mnohých krajinách EÚ nelegálna. To stačilo na zamietnutie ochrannej známky z dôvodu rozporu s verejným poriadkom (T‑683/18 Sante Conte).
V roku 2024 Všeobecný súd dal za pravdu EUIPO v tom, že označenie „Pablo Escobar“ nemožno zapísať ako ochrannú známku EÚ. Súdny dvor dospel k záveru, že vzhľadom na väzby medzi Španielskom a Kolumbiou sa EUIPO správne zameral na vnímanie španielskej verejnosti. Podľa jeho názoru by si bežne uvážliví Španieli s priemerným prahom citlivosti a tolerancie tento názov spájali s obchodovaním s drogami, narkoterorizmom a trestnou činnosťou. Uvedené platí aj napriek tomu, že pán Escobar nikdy nebol odsúdený v trestnom konaní (T‑255/23 Pablo Escobar).
Tvary a zvuky
Ochranné známky EÚ sa neobmedzujú len na slová, označenia alebo logá. Chránené môžu byť aj tvary a zvuky.
V roku 1999 EUIPO vyhovel prihláške o trojrozmernú ochrannú známku EÚ pre tvar Rubikovej kocky spoločnosti Rubikʻs Brand. O sedem rokov neskôr požiadal nemecký výrobca hračiek o zrušenie tejto ochrannej známky s odôvodnením, že sa ňou chráni technické riešenie (rotačný mechanizmus kocky), na ktoré by sa namiesto toho mal vzťahovať patent. V nadväznosti na rozhodnutia Všeobecného súdu a Súdneho dvora úrad EUIPO v roku 2017 zrušil zápis danej ochrannej známky EÚ. Rubikʻs Brand podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu, ale Všeobecný súd ho potvrdil, keď rozhodol, že právo ochranných známok EÚ zakazuje zápis tvarov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku. Vo veci týkajúcej sa Rubikovej kocky Všeobecný súd uviedol, že celkový tvar kocky a čierne mriežkové čiary sú nevyhnutné pre jej fungovanie (T‑601/17 Rubik's Brand).
V roku 2018 spoločnosť Ardagh Metal Beverage Holdings podala na EUIPO prihlášku zvuku ako ochrannej známky EÚ pre rôzne nápoje a plechovky obsahujúce nápoje. Zvuk pozostával z otvorenia plechovky s nápojom, po ktorom nasledoval šumivý zvuk. EUIPO túto prihlášku zamietol s tým, že daná zvuková ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Všeobecný súd vo svojom vôbec prvom rozsudku týkajúcom sa zápisu zvukovej ochrannej známky predloženej v audioformáte potvrdil, že danú zvukovú ochrannú známku nemožno zapísať. Uviedol, že zvuk je skôr funkčný či technický, pretože jednoducho pripomína typické zvuky súvisiace s nápojmi. Nemohol byť preto identifikovaný ako špecifická značka (T‑668/19 Ardagh Metal Beverage Holdings).
Dizajny
Aj dizajny môžu byť chránené ako osobitná forma práva duševného vlastníctva. Rovnako ako ochranné známky EÚ, aj tieto sú spravované úradom EUIPO.
Dizajn kocky hračkárskej stavebnice Lego je v EÚ chránený od roku 2010. V nadväznosti na napadnutie uvedeného dizajnu zo strany nemeckej spoločnosti Delta Sport Handelskontor úrad EUIPO v roku 2022 potvrdil, že daná kocka hračkárskej stavebnice je stále chránená na základe osobitnej výnimky v práve EÚ pre modulárne systémy, čo znamená súbor dielov, ktoré do seba zapadajú rôznymi spôsobmi na vytvorenie rôznych vecí. Všeobecný súd toto rozhodnutie potvrdil. Uznal, že Delta Sport Handelskontor nevedela preukázať, že dizajn kocky Lego nie je dostatočne novátorský alebo jedinečný na to, aby sa naň vzťahovala táto výnimka. Súdny dvor tiež rozhodol, že dizajn môže byť neplatný len vtedy, ak všetky jeho prvky stratia ochranu, pričom však tvrdenia spoločnosti Delta Sport Handelskontor sa týkali len jedného prvku (T‑537/22 Lego).
Záver
Tieto rozsudky spoločne poukazujú na kľúčovú úlohu Všeobecného súdu pri výklade práva EÚ v oblasti ochranných známok a dizajnov, pričom vytvárajú dôležité precedensy, ktorými sa dosahuje rovnováha medzi ochranou duševného vlastníctva a podporou zdravej hospodárskej súťaže v záujme spotrebiteľov aj podnikov.
