Mnohojazyčnosť ako kľúčový aspekt konaní
Jazykový režim Súdneho dvora Európskej únie je vytvorený tak, aby všetci občania a občianky EÚ mali prístup k spravodlivosti vo svojom jazyku. Tento prístup je preto mnohojazyčný. Súdny dvor musí v rámci plnenia svojich úloh ovládať všetky úradné jazyky Únie. V priebehu konania uplatňuje racionalizovanú mnohojazyčnosť a následne zabezpečuje šírenie judikatúry vo všetkých úradných jazykoch Únie.
Mnohojazyčný systém Súdneho dvora je založený na určení jazyka konania pre každú vec. Vo všetkých typoch konaní (prejudiciálne konania, priame žaloby, odvolania) je to jazyk, v ktorom je vyhotovený návrh na začatie konania (úkon, ktorým sa konanie začína: návrh na začatie prejudiciálneho konania, žaloba, odvolanie), a ten určuje jazyk konania v danej veci. Jedinou výnimkou je konanie o stanovisku, pretože v tomto prípade sú všetky úradné jazyky jazykmi konania.
Jazykom konania teda môže byť ktorýkoľvek z úradných jazykov Európskej únie. Napríklad v prejudiciálnom konaní sa návrh na začatie konania (alebo jeho zhrnutie) prekladá do všetkých úradných jazykov. Mnohojazyčnosť sa následne uplatňuje počas celého konania (písomná časť a potom ústna časť konania), nie však v plnom rozsahu (s výnimkou konania o stanovisku), ale podľa jazyka konania, postavenia a jazykových znalostí subjektov zúčastnených na konaní a členov príslušného rozhodovacieho zloženia (zloženie súdu, ktorý je súčasťou Súdneho dvora Európskej únie, keď rozhoduje o veci, ktorá mu bola predložená).
Počas písomnej fázy konania sú vyjadrenia, ktoré si príslušné subjekty vymieňajú, v zásade vypracované ich autorom v jazyku konania. Členské štáty vstupujú do konania vo svojom úradnom jazyku alebo v jednom zo svojich úradných jazykov a ich písomné podania prekladajú do jazyka konania služby Súdneho dvora. Vo všetkých prípadoch sa procesné dokumenty prekladajú do jazyka porád, ktorým je v súčasnosti francúzština, aby sa s nimi príslušné rozhodovacie zloženie mohlo oboznámiť.
Počas ústnej časti konania, teda počas pojednávaní, sa uplatňuje rovnaká zásada: jazyk pojednávania je jazykom konania. Na pojednávaní sa zvyčajne zúčastňujú subjekty (účastníci konania, sudcovia, generálny advokát, zástupcovia členských štátov, atď.) s rôznymi materinskými jazykmi. Z toho vyplýva nevyhnutnosť tlmočenia. Vždy sa zabezpečuje tlmočenie z a do jazyka konania, do jazyka porád a do jazyka členských štátov, ktoré oznámili svoju účasť na pojednávaní. Tlmočenie sa tiež môže zabezpečiť z a do jazyka jedného alebo viacerých členov príslušného rozhodovacieho zloženia. Určenie jazykov, z ktorých a do ktorých sa bude na pojednávaní tlmočiť, sa teda riadi veľmi praktickými súvislosťami. Iba v prípade konania o stanovisku sa vyžaduje tlmočenie zo všetkých jazykov a do všetkých jazykov.
Vo veľkom počte vecí predložených Súdnemu dvoru je prítomný generálny advokát, ktorý pre príslušné rozhodovacie zloženie prednáša svoje návrhy. V praxi sa tieto návrhy vypracúvajú a následne čítajú na verejnom pojednávaní v jednom zo šiestich jazykov, ktoré sú na Súdnom dvore najviac využívané. Prekladajú sa do všetkých úradných jazykov a sú uverejnené spolu s príslušným rozhodnutím v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora.
Fáza porady súdu prebieha v zásade v jednom jazyku, v súčasnosti vo francúzštine. Po nej príslušné rozhodovacie zloženie podpíše rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, v jazyku konania. V rámci viacjazyčného šírenia judikatúry sa toto rozhodnutie prekladá do všetkých úradných jazykov.
Pozri tiež
