Preklad a tlmočenie na Súdnom dvore

Na Súdnom dvore EÚ zohrávajú právne preklady a tlmočenie kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakého prístupu k spravodlivosti pre všetky členské štáty, ako aj pre občanov a občianky EÚ.

Za mnohojazyčnosť v rámci konaní zodpovedá tajomník. Na tento účel sa opiera najmä o Generálne riaditeľstvo pre multilingvizmus (GRM), ktoré združuje službu pre tlmočenie a službu pre právny preklad.

  Článok 42 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora  

Článok 42 Lingvistický servis Súdneho dvora 
Súdny dvor zriadi lingvistický servis zložený z odborníkov, ktorí majú príslušné právne znalosti a dôkladne ovládajú niekoľko úradných jazykov Úni

 

 

Tlmočenie

V úplnom mnohojazyčnom systéme tlmočenia sa môžu používať všetky úradné jazyky a tlmočenie sa zabezpečuje do všetkých týchto jazykov. V praxi je však toto úplné jazykové pokrytie potrebné len zriedka. Služba pre tlmočenie zabezpečuje systém „à la carte“ vytvorený podľa skutočných potrieb. Súdny dvor využíva dva spôsoby tlmočenia: simultánne tlmočenie a konzekutívne tlmočenie.

Pri simultánnom tlmočení pracujú tlmočníci a tlmočníčky v kabínach a tlmočia prednesy, otázky a odpovede, ktoré si v súdnej sieni vymieňajú jednotliví účastníci pojednávania. V každej kabíne sú minimálne dvaja tlmočníci, pretože vzhľadom na intelektuálne úsilie, ktoré si vyžaduje tlmočenie, sa musia striedať, aby mohli naďalej zabezpečiť rovnakú úroveň sústredenia, a tým aj kvality. Kvalita tlmočenia do veľkej miery závisí od dôkladnej prípravy tlmočníkov na každú prejednávanú vec. Táto prípravná práca sa vykonáva v tímovom duchu, v spolupráci s asistentmi, ktorí pripravujú spisy a referenčné dokumenty, ako aj s prierezovými službami, najmä v prípade potreby terminologickej podpory.

Konzekutívne tlmočenie je druhý spôsob tlmočenia a spočíva v tom, že tlmočník si počas prejavu rečníka robí poznámky a následne reprodukuje jeho obsah. Táto technika sa často používa pri protokolárnych podujatiach, návštevách alebo vernisážach.

 

Tlmočenie na pojednávaniach sa podľa možností vykonáva priamo. Tlmočník prenáša reč rečníka do svojho vlastného jazyka a bez sprostredkovateľa. Príležitostne sa od tlmočníkov vyžaduje, aby poskytovali „štafetové“ tlmočenie. V takýchto prípadoch sa netlmočí priamo z jazyka rečníka, ale z tlmočenia kolegu v inej jazykovej kabíne, ktorý je schopný tlmočiť priamo do svojho jazyka.

Každý tlmočník v zásade tlmočí len do svojho materinského jazyka. Niektorí tlmočníci však ovládajú iný jazyk natoľko aktívne, že sú schopní do neho tlmočiť tak, ako by to bol ich materinský jazyk. Ide o takzvané „obrátené“ tlmočenie.

 

 

 

Právny preklad

V centre prekladateľskej činnosti Súdneho dvora je právnik lingvista alebo právnička lingvistka, ktorí v čase prijatia do zamestnania absolvovali úplné štúdium práva v jednej z členských krajín a majú dobrú znalosť aspoň dvoch ďalších jazykov a právnych systémov. Právnik lingvista je zodpovedný za zložitú a technicky náročnú úlohu: musí zvládať zabezpečiť celú škálu prekladov a pritom prepájať veľmi vysokú úroveň kvality a výkonnosti pri dôslednom dodržiavaní lehôt.

Pred začatím prekladu v užšom zmysle slova je pre právnika lingvistu nevyhnutné identifikovať, získať a analyzovať všetky relevantné referenčné dokumenty, aby dobre porozumel právnemu kontextu veci a identifikoval referenčnú terminológiu. Preklad na Súdnom dvore nie je voľným prekladom: priamo alebo nepriamo citované právne akty, judikatúru alebo procesné dokumenty treba dôsledne reprodukovať. To isté platí aj pre použitú terminológiu.

Každá prekladateľská úloha je v skutočnosti založená na systéme, ktorý má zabezpečiť účinnosť spočívajúcu na predchádzajúcej organizačnej a technickej príprave práce zaistenej prierezovými sekciami a vedením.

Pri výkone svojej práce právnici lingvisti využívajú špecifické metódy a stratégie, a okrem toho im čoraz viac pomáhajú nástroje informačných technológií, ktoré je potrebné dobre ovládať, aby sa využil ich prínos bez vplyvu na kvalitu, najmä pokiaľ ide o presnosť a spoľahlivosť.

Priamy preklad sa uprednostňuje vždy, ak sú na to v rámci jazykových sekcií dostupné príslušné zručnosti. Pri súčasných 24 úradných jazykoch je však počet možných jazykových kombinácií 552. Preto bolo potrebné vytvoriť doplnkový systém k priamemu prekladu, t. j. preklad prostredníctvom obmedzeného počtu pivotných jazykov vybraných na základe technických kritérií. Pivotným jazykom je vopred určený jazyk, do ktorého sa prekladá text, aby bol následne preložený do ostatných jazykov. Každej pivotnej jazykovej sekcii bolo pridelených niekoľko jazykov, z ktorých sa vyhotovuje preklad do jazyka tejto sekcie. Túto pivotnú verziu potom použijú ostatné sekcie na preklad do svojho jazyka.

 

Pozri tiež

> Mnohojazyčnosť – Dielo 1. zväzok