Sprevádzame inštitúciu v ústrety novej etape jej histórie

A | Úvod tajomníka

Tajomník Súdneho dvora, generálny sekretár tejto inštitúcie, riadi administratívu Súdneho dvora pod vedením predsedu.

Rok 2021 bol pre služby inštitúcie rokom konsolidácie nových metód zavedených v roku 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu a kvalitu verejnej služby európskeho súdnictva, a to v kontexte pretrvávajúcej pandemickej krízy a schopnosti prispôsobiť sa, ktorú si táto kríza vyžadovala tak na organizačnej, ako aj na osobnej úrovni. Medzi tieto metódy patrí najmä dematerializácia a zjednodušenie rozhodovacích tokov, zvýšená zodpovednosť spolupracovníkov a zavedenie novej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Pozoruhodné výsledky Súdneho dvora a Všeobecného súdu, rovnako ako Cena za dobrú správu vecí verejných, ktorú Súdnemu dvoru udelila Európska ombudsmanka za projekt „Pojednávania na diaľku“ v kategórii inovácia/transformácia, sú pre všetky služby inštitúcie prejavom uznania a zdrojom motivácie pri ďalšom pokračovaní v nastúpenej ceste.

Rok 2021 bol tiež rokom širšej a rýchlejšej transformácie fungovania služieb sprevádzanej spustením viacerých štrukturálnych projektov určených pre budúcnosť.

Po prvé ide o zvýšenú podporu ponúkanú súdom, ktorých pracovná záťaž – najmä v prípade Súdneho dvora – vzrástla na predtým nevídanú úroveň. Aktuálne teda prebiehajú projekty, ktorých cieľom je jednak vytvoriť v súdnej oblasti informačné systémy slúžiace na vyhľadávanie a pomoc pri koncipovaní právnych textov a jednak posilniť priamu podporu súdnej činnosti kabinetov členov inštitúcie. Rovnako sa uvažuje nad prostriedkami, najmä technickej povahy, ktoré by umožnili rýchlejšie sa zoznámiť s procesnými dokumentmi.

Inštitúcia sa bude môcť oprieť o možnosti, ktoré poskytujú digitálne nástroje. Príkladov je dosť: digitalizácia toku dokumentov a rozhodovacích procesov tak správneho charakteru (tu ide o finalizáciu projektu spravovania dokumentov HAN), ako aj súdneho charakteru (tu zasa ide o projekt integrovaného systému spravovania vecí – SIGA, pri ktorom sa predpokladá úzka spolupráca medzi všetkými službami, tajomníkmi a kabinetmi členov súdov). Tieto dva projekty prinášajú významné možnosti zjednodušenia postupov, následnosti procesov, vyhľadávania a pomoci pri prejednávaní vecí. Informatické služby zároveň zabezpečujú technologické spravodajstvo a testujú rôzne pokročilé technologické nástroje, napríklad nástroje zamerané na pracovný priestor alebo umelú inteligenciu.

Po druhé bude Súdny dvor aj naďalej plne podporovať svoj záväzok k mnohojazyčnosti, ktorý spočíva v zabezpečení celého rozsahu jazykového pokrytia a kvality jeho služieb právneho prekladu a tlmočenia. Ide o celosvetovo unikátne know‑how, ktoré je potrebné udržiavať a rozvíjať, využívajúc pritom možnosti vyplývajúce z technického pokroku, najmä s ohľadom na zvládanie zvýšeného pracovného náporu. Pojem „mnohojazyčnosť“ v sebe ukrýva schopnosť Súdneho dvora komunikovať s každou osobou podliehajúcou súdnej právomoci v jej vlastnom jazyku. Ide o výzvu spočívajúcu v prístupnosti a legitimite spravodlivosti v Únii, ale aj v udržaní kultúrnej a jazykovej rozmanitosti celej Únie. Práve v tom je zmysel „mnohojazyčného prístupu“, ktorý Súdny dvor presadzuje mnoho rokov prostredníctvom súboru akcií a podujatí zdôrazňujúcich hodnotu mnohojazyčnosti a záväzku Súdneho dvora voči nej. Záhrada mnohojazyčnosti, ktorej výstavba sa tento rok začala, bude jedným z trvalých a viditeľných prejavov tohto záväzku.

Po tretie je potrebné ešte viac priblížiť Súdny dvor k občanom, viac ho sprístupniť a tiež dosiahnuť, aby bol známy širšej verejnosti. Viac ako kedykoľvek predtým Súdny dvor prijíma rozhodnutia, ktoré majú veľký politický a spoločenský vplyv na členské štáty a ich občanov: hospodárska a menová politika, právny štát, právo na azyl, boj proti terorizmu, základné práva… Rozsah vplyvu týchto častokrát zložitých rozhodnutí si vyžaduje komunikáciu a vysvetľovanie, aby občania mohli tomuto vplyvu porozumieť a oceniť dôležitú úlohu súdov Únie. V súvislosti s dosiahnutím uvedeného cieľa treba zdôrazniť dva inovatívne projekty.

Práve prebiehajúci projekt by mal onedlho umožniť testovaciu prevádzku webstreamingu niektorých pojednávaní veľkej komory Súdneho dvora a ponúknuť tak nový pohľad na zásadu verejnosti pojednávania, ktorý je v súlade so súčasnými technologickými možnosťami. Každý študent práva, novinár, vnútroštátny sudca alebo dotknutý občan sa budú môcť bez ohľadu na miesto svojho bydliska zúčastniť na pojednávaní na Súdnom dvore bez toho, aby sa museli premiestniť do Luxemburgu, pričom budú môcť využiť všetky jazyky, do ktorých je priebeh pojednávania tlmočený. Táto možnosť dovolí celému svetu nazrieť do každodennej súdnej činnosti Súdneho dvora.

Okrem toho projekt návštev na diaľku, ktorého pilotná fáza prebehla v roku 2021 za pomoci tried stredoškolákov z viacerých krajín Európy, umožní rozšíriť ponuku návštev: väčšina európskych občanov, ktorí nemôžu pricestovať do Luxemburgu, budú môcť Súdny dvor navštíviť za podmienok, ktoré sa čo najviac budú podobať podmienkam osobnej návštevy. Táto inovácia odstráni prekážky spojené s geografickým presunom a tiež s dojmom neprístupnosti, ktorý môže u istých príslušníkov verejnosti Súdny dvor vyvolávať. Vďaka novým technológiám sa môže Súdny dvor virtuálne priblížiť ku všetkým občanom členských štátov.

Napokon po štvrté sú uvedené projekty budúcnosti spojené s riadením ambicióznych ľudí, ktorí sú stredobodom politiky Súdneho dvora v oblasti ľudských zdrojov. Súkromné alebo verejné organizácie pôsobiace na vnútroštátnej či európskej úrovni sa usilujú reagovať na nový kontext, ktorý tvorí rozvoj práce na diaľku, ambícia spolupracovníkov dosiahnuť vyššiu mieru autonómie a očakávania mladej generácie. Súdny dvor sa v snahe úspešne zavŕšiť významné pripravené projekty hlási k tomuto vývoju, aby sa mohol aj naďalej opierať o zanietených a talentovaných kolegov a kolegyne. Vyžaduje si to globálny prístup k riadeniu ľudských zdrojov, ktorý sa začína pri prijímaní nových zamestnancov a končí pri príprave na dôchodok, pričom prechádza medzistupňami ako rozvoj zručností prostredníctvom prvotného a ďalšieho vzdelávania, job-shadowingu a mentoringu, a nezabúda ani na vývoj služobného postupu a možnosti mobility v rámci inštitúcií a medzi nimi. Aby mohol Súdny dvor aj naďalej dosahovať vynikajúce výsledky, musí vytvoriť motivujúce a dynamické pracovné podmienky. To sa premieta do zásadného postoja, ktorý musí byť stálym východiskom rozhodnutí prijatých v rámci riadenia služieb: je ním zahrnutie otázok rozmanitosti a inklúzie do každodenného fungovania inštitúcie.

Stretneme sa budúci rok a zhodnotíme rok 2022, ktorý prebieha v znamení 70. výročia Súdneho dvora – najstaršej spomedzi inštitúcií Únie!

Prvýkrát v histórii Európskej únie sa stretli sudcovia a sudkyne ústavných súdov a ústavných súdnych inštitúcií členských štátov Únie s členmi Súdneho dvora Európskej únie, aby diskutovali o spoločných právnych tradíciách Únie a o spôsobe, akým ich zosúladiť s ústavnými tradíciami a národnými identitami členských štátov. Konferencia mala názov „Zjednotení v rozmanitosti: medzi spoločnými ústavnými tradíciami a národnými identitami“. Zorganizovali ju spoločne Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd Lotyšska) a Súdny dvor a uskutočnila sa 2. a 3. septembra 2021 v Rige (Lotyšsko). Myšlienku spoločnej konferencie, ktorá by nastolila dialóg medzi ústavnými súdmi a Súdnym dvorom, predniesla v roku 2019 pani Ineta Ziemele, ktorá bola v tom čase predsedníčkou Ústavného súdu Lotyšska. Túto myšlienku plne podporil predseda Súdneho dvora Koen Lenaerts. Vzhľadom na prekážky spôsobené najmä pandémiou COVID-19 trvalo dva roky, kým sa z nej stala realita.

Veľmi pozitívne treba hodnotiť osobitnú štruktúru konferencie, ako aj možnosť konečne sa osobne stretnúť, čo dalo podujatiu dynamiku, ktorá sa premietla do jeho úspechu tak z hľadiska organizácie, ako aj z hľadiska jeho náplne. Všetky prítomné súdy sa aktívne zapájali do otvorených a úprimných diskusií, ktorých súčasťou boli vynikajúce komentáre a závery uverejnené v zborníku.

Dospieť ku konsenzu o nevyhnutnosti začať takýto dialóg a pokračovať v ňom aj v budúcnosti je samo osebe pozoruhodné.

Podujatiu sa do veľkej miery venovali vnútroštátne a medzinárodné médiá, ako aj sociálne médiá (#RigaJusticeConference). Ústavný súd Lotyšska okrem iného odvysielal prvú časť podcastu s názvom Tversme, ktorého čestným hosťom bol predseda Súdneho dvora Koen Lenaerts, a hovorilo sa v ňom o dôležitosti dialógu.

Som rada, že sa môžem podeliť o svoju skúsenosť z Fóra európskych sudcov, ktoré sa uskutočnilo v Luxemburgu 20. až 22. novembra 2021. Program tohto podujatia pozostával z pracovných zasadnutí na veľmi rôznorodé témy, preto v tomto texte opíšem semináre, na ktorých som sa osobne zúčastnila.

Niektoré otázky, ktoré predniesli prítomní sudcovia a účastníci podujatia o nich diskutovali, predstavovali mimoriadne zaujímavý vklad do debaty o výkone súdnej činnosti. Osobitne by som chcela poukázať na úvahy súvisiace s právom na účinný prostriedok nápravy a s prístupom k nestrannému súdu, ako aj s úlohou článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a tiež s pôsobnosťou tohto článku najmä z pohľadu práva na účinnú súdnu ochranu a práva na nestranný súd. Fórum nám ponúklo ucelený pohľad na vývoj judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tejto zásady a na právny základ, na ktorom tento súd postavil svoju nedávnu judikatúru od roku 2018 (pozri vec C‑64/16, Associação Sindical dos Juízes Portugueses). V týchto rozsudkoch sa viaceré ustanovenia Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) spájajú s článkom 47 Charty. Ide napríklad o ustanovenie článku 19 ods. 1, v zmysle ktorého „členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany“, ďalej o ustanovenie zakotvujúce hodnoty Únie, medzi ktoré patrí právny štát (článok 2), a tiež o ustanovenie o zásade lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi (článok 4 ods. 3), ako aj o ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (články 6 a 13). My, ktorí pôsobíme ako európski sudcovia a sudkyne a spoluvytvárame právo Únie, sme získali užitočné ponaučenia potrebné na uplatňovanie článku 47 Charty na vnútroštátnej úrovni.

Ďalší bod, o ktorom sa v rámci Fóra 2021 podrobne diskutovalo, bol pojem súdna nezávislosť, čo je otázka týkajúca sa nielen organizácie súdnictva v každom členskom štáte Únie, ale aj každého zástupcu súdnej moci v týchto štátoch. V tejto súvislosti zaznelo, že nestačí, aby bol súdny orgán zriadený zákonom, ale je potrebné dbať aj na to, aby nebol organicky či funkčne prepojený s tými zložkami moci, ktoré má preskúmavať. Zamerali sme sa pritom na príklad európskeho zatykača: Súdny dvor konštatoval, že zásady vzájomného uznávania a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi možno za výnimočných okolností obmedziť, čo predpokladá prioritné preskúmanie, či súdny systém štátu, ktorý vyžaduje od iného štátu odovzdanie osoby, vykazuje z hľadiska zásady nezávislosti súdnictva nedostatky. Táto diskusia, ktorá bola vzhľadom na jej praktický rozmer veľmi užitočná, umožní vnútroštátnym sudcom vyrovnať sa s pochybnosťami, ktoré stále častejšie sprevádzajú prijímanie rozhodnutí.

S kolegami sme tiež diskutovali o podmienkach výkonu nášho povolania a poukázali sme na našu povinnosť nestrannosti, ale aj na naše právo na ochranu pred vonkajšími tlakmi. Vyjadrili sme sa k súboru legislatívnych opatrení viacerých členských štátov, ktoré ovplyvňujú služobný postup sudcu, a patria medzi ne disciplinárne konania alebo pravidlá týkajúce sa zodpovednosti sudcov, pričom ide o opatrenia, ktoré nie sú v súlade so zásadami práva Únie.

Napokon sme vďaka Fóru 2021 mali príležitosť zúčastniť sa na pojednávaní veľkej komory o veci, ktorá sa týkala práve súladu pravidiel disciplinárneho konania s právom Únie, pričom išlo o pravidlá prijaté členským štátom vo vzťahu k sudcom. Tento praktický príklad uplatnenia práva Únie umožnilo všetkým účastníkom Fóra 2021 preniknúť do fungovania systému spravodlivosti Únie, a to najmä vďaka otázkam, ktoré členovia veľkej komory kládli právnym zástupcom účastníkov konania. Tieto otázky odhalili postup právneho odôvodnenia, ktorý je potrebné nasledovať pri riešení takého komplexného problému.

Účasť na Fóre 2021 ma veľmi obohatila. Nadobudnuté poznatky mi budú nápomocné pri objasňovaní rôznych právnych pojmov, ktoré sú veľmi užitočné pri mojej každodennej práci, v ktorej vnímam narastajúci význam prínosu Súdneho dvora. Záver Fóra 2021 bol pre mňa spojený s výrazným pocitom spokojnosti, že som súčasťou Európskej únie vytvárajúcej právne normy umožňujúce mierovú koexistenciu rôznych ľudí a krajín a že som sa mohla priblížiť k súdnej inštitúcii Únie, ktorá nám prostredníctvom výkladu a uplatňovania práva pomáha budovať myšlienku občianstva Únie.

Forum 2021 bolo vďaka jeho mimoriadnej organizácii priestorom výmeny skúseností a stretnutí odborníkov v oblasti spravodlivosti. Počas tohto ročníka som vnímala veľkú mieru blízkosti a spolupatričnosti jeho účastníkov a členov inštitúcie, ktorí sa výrazne zaslúžili
o úspech tohto podujatia.

Zdravotná kríza, ktorá poznačila roky 2020 a 2021 najmä obmedzením možnosti pohybu občanov Únie, priviedla Súdny dvor
k zvýšenej aktivite nasmerovanej voči verejnosti. Uvedenú krízu preto možno považovať za rozhodujúci dôvod zavedenia nových foriem komunikácie a za katalyzátor spustenia projektov, ktoré vznikli už pred pandémiou. Súdny dvor presadzuje politiku otvorenosti voči občanom s cieľom umožniť im lepšie poznať svoje práva prostredníctvom judikatúry oboch súdov inštitúcie. Táto politika sa ešte viac posilnila prostredníctvom tradičných komunikačných nástrojov a zavedením nových možností, ktoré má verejnosť k dispozícii.

Pojednávania na diaľku, zavedené v roku 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu európskej verejnej služby súdnictva, predstavujú inováciu, vďaka ktorej inštitúcia získala v roku 2021 Cenu za dobrú správu vecí verejných udelenú Európskou ombudsmankou za výnimočnosť pri inovácii a transformácii. V roku 2021 sa pri 131 pojednávaniach na Všeobecnom súde a Súdnom dvore využila videokonferencia. Tieto pojednávania na diaľku následne viedli ku krátkodobému prenosu pojednávaní.

Počet tlačových komuniké, ktoré majú v reálnom čase informovať novinárov a odbornú verejnosť o rozhodnutiach Súdneho dvora a Všeobecného súdu od chvíle ich vyhlásenia, aby o nich verejnosť vedela, sa v roku 2021 výrazne zvýšil. V uvedenom roku bolo uverejnených 231 tlačových komuniké, to znamená, že ak sa zohľadnia všetky jazykové verzie, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke a zasielajú sa korešpondentom, ide o 3 206 tlačových komuniké.

Tlačoví atašé riaditeľstva pre komunikáciu sústredili svoju snahu a zručnosti na vysvetľovanie rozsudkov, uznesení a návrhov, ale aj práve prejednávaných vecí, pričom rozšírili svoje kontakty s novinármi z členských štátov, aby im poskytli informácie z prvej ruky, zamerali ich pozornosť na významné veci a vysvetlili im riešenia, ktoré súdy priniesli v súvislosti s právnymi otázkami vyplývajúcimi z prejednávaných vecí. Tlačoví atašé tak rozoslali 601 informačných listov určených najmä novinárom, ale aj odbornej verejnosti, a poskytli 630 „rýchlych informácií“ týkajúcich sa vecí, ktoré neboli predmetom tlačových komuniké. Okrem toho, pokiaľ ide o osobitné žiadosti o informácie týkajúce sa fungovania inštitúcie alebo prejednávaných vecí, v roku 2021 bolo prijatých a vybavených 12 538 e‑mailov a 7 182 telefonických hovorov (v jazyku žiadateľa o informáciu), pričom v súlade s príslušnou právnou úpravou Súdny dvor vybavil 110 žiadostí o prístup k administratívnym dokumentom a historickým archívom.

Inštitúcia je od roku 2013 na Twitteri, ktorý prostredníctvom dvoch účtov sledovaných celkovo 127 700 osobami, jedného v angličtine, druhého vo francúzštine, využíva na účely informovania širokej verejnosti. V uplynulom roku bolo odoslaných 962 tweetov venovaných predovšetkým najvýznamnejším rozsudkom Súdneho dvora a Všeobecného súdu a dôležitým udalostiam
v živote inštitúcie. Súdny dvor je prítomný aj na profesionálnej sociálnej sieti LinkedIn, na ktorej uverejnil 365 správ pre svojich 132 000 sledovateľov.

Odborná právnická verejnosť má prístup
k „tematickým súborom“ a tiež k „mesačným bulletinom judikatúry“, teda k súhrnom zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré si vzhľadom na riešené právne otázky zaslúžia osobitnú pozornosť. Tieto nástroje, ktoré navrhuje riaditeľstvo výskumu a dokumentácie, umožňujú odbornej právnickej verejnosti rýchlo využiť aktuálnu judikatúru, ktorá má všeobecnú povahu alebo je špecifická pre konkrétnu oblasť práva Únie.

Súdny dvor otestoval alebo použil najvýkonnejšie technologické nástroje v snahe osloviť čo najširšiu verejnosť. Súdna inštitúcia Únie rozšírila svoje iniciatívy voči verejnosti rôznymi spôsobmi, napríklad uverejnením panoramatickej výročnej správy vo formáte html, poskytnutím nových vyhľadávacích nástrojov sprístupnených riaditeľstvom knižnice alebo prípravou návštev Súdneho dvora na diaľku určených pre skupiny stredoškolákov.

Organizácia návštev predstavuje pre Súdny dvor v rámci jeho politiky otvorenosti a šírenia poznatkov nielen medzi odbornou právnickou verejnosťou a študentmi práva, ale aj medzi európskymi občanmi dôležitú aktivitu. Zdravotné obmedzenia neboli v roku 2021 také prísne ako v roku 2020, napriek tomu však spôsobili obmedzenie možnosti návštev a prijímania hostí. Súdny dvor v rámci možností aj tak znova otvoril svoje brány a privítal vo svojich priestoroch 1 843 návštevníkov. Pokračoval a posilnil sa systém návštev na diaľku, ktorý je koncipovaný podľa tradičnej štruktúry osobných návštev, pričom sa zorganizovalo 87 programov návštev na virtuálnych platformách, vďaka ktorým videlo Súdny dvor 3 210 osôb.